Humenské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Humenské vrchy
geomorfologický podcelok
Okolie Jasenovského hradu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Humenné, Michalovce
Nadradená
jednotka
Vihorlatské vrchy
Susedné
jednotky
Humenské podolie
Mernícka pahorkatina
Pozdišovský chrbát
Laborecká niva
Podvihorlatská pahorkatina
Vihorlat
Podradené
jednotky
Krivoštianka
Sokol
Súradnice 48°53′20″S 21°54′29″V / 48,889°S 21,908°V / 48.889; 21.908
Najvyšší bod Krivoštianka
 - výška 549 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 140 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Humenské vrchy je geomorfologický podcelok Vihorlatských vrchov. Najvyšší bod podcelku je Krivoštianka, dosahujúca výšku 549 m n. m.[1]

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok zaberá severozápadnú časť pohoria, južne od Humenného. Severným smerom susedí Beskydské predhorie a jeho podcelky Humenské podolie a Mernícka pahorkatina, južným smerom územie klesá do Východoslovenskej pahorkatiny s podcelkami Pozdišovský chrbát, Laborecká niva a Podvihorlatská pahorkatina. Vihorlatské vrchy pokračujú východným smerom podcelkom Vihorlat.[2]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok sa delí na dve časti:

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krivoštianka (549 m n. m.) – najvyšší vrch územia
  • Úhliská (486 m n. m.)
  • Červená skala (447 m n. m.)[1]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Humenských vrchov ležia maloplošné chránené územia:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.