Kyjovská planina
| Kyjovská planina | |
| geomorfologická časť Vihorlatských vrchov | |
 Kyjov a južná časť zo šíravy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Humenné, Michalovce |
| Nadradená jednotka |
Vihorlat |
| Susedné jednotky |
Krivoštianka, Humenské podolie, Podvihorlatská pahorkatina, Vihorlatská hornatina |
| Rieky | Kamenný potok, Kamenica, Ptava, Sokolský potok, Jovsiansky potok |
| Súradnice | 48°50′S 22°01′V / 48,84°S 22,01°V |
| Najvyšší bod | Čop |
| - výška | 866 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 150 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Košickom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kyjovská planina[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západnú polovicu centrálnej časti pohoria[2] a jej najvyšší vrch Čop dosahuje 866 m n. m..[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v západnej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj planiny nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelok Humenské podolie, na severozápade pokračuje pohorie podcelkom Humenské vrchy a jeho časťou Krivoštianka. Južný okraj lemuje Podvihorlatská pahorkatina, patriaca do Východoslovenskej pahorkatiny a východným smerom pokračuje podcelok Vihorlat časťou Vihorlatská hornatina.[2]
Planina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce.[4] Centrálna, východná a severná časť územia patrí do Vojenského obvodu Valaškovce.[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do rieky Cirochy, západnú časť odvodňujú prítoky Laborca a z južnej smeruje voda do Zemplínskej šíravy. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Kamenica a Ptava a ich prítoky v severnej časti, Kamenný potok v strednej a Sokolský a Jovsiansky potok vo východnej časti.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Severovýchodný okraj planiny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Kamienka, PR Viniansky hradný vrch, PR Vinianska stráň, NPR Jovsianska hrabina a NPR Kyjovský prales.[5]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Vihorlatských vrchov je z veľkej časti turistom neprístupná. Atraktívnou je juhozápadný okraj poblíž Zemplínskej šíravy v okolí Vinného, kde je Vinianske jazero, stojí Viniansky hrad a pobrežie vodnej nádrže lemujú rekreačné osady. V tejto oblasti je niekoľko značených turistických trás.[3]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
zeleno značený chodník od Vinianskeho jazera cez Kalužu do Hôrky
modro značený chodník z Porúbky cez Vinné do osady Hôrka
žlto značený chodník z Trnavy pri Laborci na Viniansky hrad a popri Vinianskom jazere na Senderov a do Hôrky[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
| Podcelky (časti) |        | |
|---|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | ||
| Národné prírodné rezervácie | ||
| Prírodné rezervácie | ||
| Prírodné pamiatky | ||
| Chránené areály | ||
| Chránené vtáčie územia Natura 2000 | ||
| Územia európskeho významu Natura 2000 | ||
 Lokality Svetového dedičstva UNESCO | ||
| Kultúrne a historické pamiatky | ||
| Drevené kostoly | ||
| Rekreačné oblasti | ||
| Vodné nádrže | ||
| Vybrané vrchy Vihorlatských vrchov Zoznam vrcholov |
| |
| Sedlá Vihorlatských vrchov |
| |
| Jazerá Vihorlatských vrchov | ||
| Rašeliniská Vihorlatských vrchov | ||
| Vojenské obvody | ||