Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o vrchu Kyjov. O národnej prírodnej rezervácii pozri Kyjovský prales.
Súradnice: 48°51′21″S 22°00′53″V / 48,85575°S 22,01486°V / 48.85575; 22.01486
Kyjov
vrch
Kyjov 001.JPG
Pohľad na Kyjov z vrcholu Vihorlatu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Valaškovce
(vojenský obvod)
Katastrálne územie Valaškovce-Juh
Pohorie Vihorlatské vrchy
Povodie Laborec
Nadmorská výška 821,1 m n. m.
Súradnice 48°51′21″S 22°00′53″V / 48,85575°S 22,01486°V / 48.85575; 22.01486
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup z obce Porúbka
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Vrchol Kyjova sa nachádza v Kyjovskom pralese, kde platí prísny zákaz vstupu

Kyjov (821,1 m n. m.)[1] je vrch na južnom okraji náhornej plošiny v západnej časti Vihorlatských vrchov.

Vznikol až v najmladšej dobe sopečnej činnosti. Nachádza sa v podcelku Vihorlat, juhovýchodne od obce Porúbka. Porast tvoria pralesovité bučiny.

Pohľad na Kyjov z rozsiahleho rúbaniska v okolí vrchu Rakovský kameň

Vrcholová časť Kyjova má kamenitý charakter, miestami s vystupujúcimi skalami. Prevládajúcou drevinou v tejto časti je jaseň štíhly, ktorý tu dosahuje mohutné rozmery. Najhrubší nameraný obvod kmeňa jaseňa dosiahol 380 cm. Z ďalších drevín sa tu vyskytuje buk, javor horský, brest horský a javor mliečny.[2] Celá lokalita je chránená v rámci národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales, vyhlásenej v roku 1974 a rozšírenej v roku 2007 na výmere 397,42 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany, ktorej účelom je chrániť bukové pralesy s vyše 350-ročnými bukmi, aké nikde inde nerastú a iné cenné listnáče, ktoré sa tu zachovali.[3] Kyjovský prales bol aj kandidátom na zápis do Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské pralesy. Vrch zároveň patrí do lokality Kyjovský prales (SKUEV0051)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Južné svahy Kyjova sú strmšie ako severné, majú prevažne kamenitý, miestami až sutinový charakter. Nachádza sa tu zachovalý bukový les s prímesou jaseňa štíhleho, javora a bresta horského, ktoré sa presadzujú najmä v kamenitých častiach, kde je oslabená konkurenčná schopnosť buka. Pri javore horskom bol najhrubší nameraný obvod kmeňa 390 cm.[5]

Samotný vrchol Kyjova je zalesnený a neposkytuje výhľady. Nechýba tu schránka s vrcholovou knihou.

Na juhozápadnom úbočí Kyjova sa zachoval partizánsky bunker.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podoba neoficiálnej červenej značky pozostávajúca z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu, namaľovaného na kmeni stromu

Vrch sa nachádza na území vojenského obvodu Valaškovce. Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna oficiálna turistická značka. Oblasť vrchu patrí pod správu štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, nachádza sa v národnej prírodnej rezervácii Kyjovský prales, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú oficiálne vyznačené chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.

Prístup existuje po neoficiálnej červenej značke pozostávajúcej z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu. Značka začína nad obcou Porúbka na lesnej asfaltovej ceste spájajúcej spomínanú obec s oblasťou Vinianskeho jazera pri obci Vinné. Neoficiálne vyznačený chodník prechádza povedľa dvoch partizánskych bunkrov, cez Pirnagov vrch (644,0 m n. m.), Kyjov (821,1 m n. m.), Rozdielňu (784,7 m n. m.), Malý Peňažník (738,4 m n. m.) a končí až na vrchole najvyššieho vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.).

Najľahší je výstup z obce Porúbka.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedloSninský kameň
2. deň: Sninský kameňVihorlat – Kyjov – Porúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Klub slovenských turistov LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Juraj Vysoký. Krásy Slovenska. číslo: 9-10/2013. článok: Zelené perly Vihorlatu. strana: 20-23. ISSN 0323-0643. [PDF]. Bratislava : DAJAMA, Klub slovenských turistov, 2013, [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
  3. Kyjov. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  4. Kyjovský prales [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.
  5. PRALES, o. z.. Kyjovský prales [online]. Rosina : PRALES, o. z., [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]