Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyjov
vrch
Pohľad na Kyjov z vrcholu Vihorlatu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Humenné
Obec Valaškovce
(vojenský obvod)
Katastrálne územie Valaškovce-Juh
Časť Kyjovská planina
Pohorie Vihorlatské vrchy
Podcelok Vihorlat
Povodie Laborec
Nadmorská výška 821,1 m n. m.
Súradnice 48°51′20″S 22°00′53″V / 48,8556°S 22,0148°V / 48.8556; 22.0148
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup z obce Porúbka
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Vrchol Kyjova sa nachádza v Kyjovskom pralese, kde platí zákaz vstupu.

Kyjov[1] (821,1 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží vo vojenskom obvode Valaškovce, nad obcou Porúbka, približne 10 km juhovýchodne od Humenného.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti Vihorlatské vrchov, v geomorfologickom podcelku Vihorlat a jeho časti Kyjovská planina.[4] Masív leží v Prešovskom kraji, v okrese Humenné a na katastrálnom území obce (vojenského obvodu) Valaškovce.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Porúbka a južne ležiaci Klokočov a Kaluža[2], juhozápadne sa nachádza Vinné, juhovýchodne Kusín a Jovsa a severne Kamienka a Ptičie. Masív je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kyjov leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie z Vihorlatu (1 076 m n. m.) západným smerom, v juhozápadnej časti náhornej plošiny. Vznikol až v najmladšej dobe sopečnej činnosti a je porastený pralesovitými bučinami, ktoré tvoria chránené územie. Vrcholová časť Kyjova má kamenitý charakter, miestami s vystupujúcimi skalami. Prevládajúcou drevinou v tejto časti je jaseň štíhly, ktorý tu dosahuje mohutné rozmery. Najhrubší nameraný obvod kmeňa jaseňa dosiahol 380 cm. Z ďalších drevín sa tu vyskytuje buk, javor horský, brest horský a javor mliečny.[6] Celá lokalita je chránená v rámci Národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales, vyhlásenej v roku 1974 a rozšírenej v roku 2007 na výmere 397,42 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany. Účelom rezervácie je chrániť bukové pralesy s vyše 350 ročnými bukmi a iné cenné listnáče, ktoré sa tu zachovali.[7] Kyjovský prales bol kandidátom na zápis na zoznam Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské pralesy. Vrch zároveň patrí do lokality Kyjovský prales (SKUEV0051)[8], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Južné svahy Kyjova sú strmšie ako severné, majú prevažne kamenitý, miestami až sutinový charakter. Nachádza sa tu zachovalý bukový les s prímesou jaseňa štíhleho, javora a bresta horského, ktoré sa presadzujú najmä v kamenitých častiach, kde je oslabená konkurenčná schopnosť buka. Pri javore horskom bol najhrubší nameraný obvod kmeňa 390 cm.[9] Na juhozápadnom úbočí Kyjova sa zachoval partizánsky bunker.

Západným smerom sa nachádza Dlhá (527 m n. m.), Pirnagov vrch (644 m n. m.), Krivoštianka (549 m n. m.) a Čierna hora (743 m n. m.), severným Skalka (570 m n. m.), Čierna (612 m n. m.) a Čierny grúň (635 m n. m.), východným Vihorlat (1 076 m n. m.), Ľadovisko (894 m n. m.), Rozdielňa (785 m n. m.), Štok (709 m n. m.) a Ostrý (666 m n. m.) a južným Jasenický vrch (590 m n. m.), Tomášov vrch (468 m n. m.), Zaňovec (507 m n. m.) a Marečková (402 m n. m.).[2] Južné svahy odvodňujú Skalný a Kamenný potok do Zemplínskej šíravy, vodu zo západných odvádza Motyčka, zo severných Bystrý potok a zo severovýchodných Lopušiansky potok, všetky ústiace do Laborca.[5] Na vrchol nevedie značená turistická trasa[10], no nachádza sa tu schránka s vrcholovou knihou.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva lesný porast[10], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov a Východoslovenskú nížinu, ojedinele tiež Slanské vrchy, Ondavskú a Laboreckú vrchovinu a ukrajinské Karpaty.[11]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území Vojenského obvodu Valaškovce.[5] Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna turistická značka. Oblasť vrchu patrí pod správu štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Kyjovský prales, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú vyznačené turistické chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.

Prístup existuje po neoficiálnej červenej značke pozostávajúcej z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu. Značka začína nad obcou Porúbka na lesnej asfaltovej ceste spájajúcej spomínanú obec s oblasťou Vinianskeho jazera pri obci Vinné. Neoficiálne vyznačený chodník prechádza povedľa dvoch partizánskych bunkrov, cez Pirnagov vrch (644,0 m n. m.), Kyjov (821,1 m n. m.), Rozdielňu (784,7 m n. m.), Malý Peňažník (738,4 m n. m.) a pokračuje na najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.). Najľahší je výstup z obce Porúbka.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedlo – Sninský kameň
2. deň: Sninský kameň – Vihorlat – Kyjov – Porúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Turistický klub LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  3. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 68.
  4. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online.
  6. ↑ VYSOKÝ, Juraj. Krásy Slovenska, 90. ročník, číslo: 9-10/2013. článok: Zelené perly Vihorlatu. strana: 20-23. ISSN 0323-0643. [PDF]. Bratislava: Vydavateľ: Klub slovenských turistov; Nakladateľ: DAJAMA, 2013, [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
  7. ↑ Kyjov. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  8. ↑ Kyjovský prales [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.
  9. ↑ PRALES, o. z.. Kyjovský prales [online]. Rosina: PRALES, o. z., [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online.
  11. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyjov_(vrch_vo_Vihorlatských_vrchoch)&oldid=7831610“