Preskočiť na obsah

Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krivoštianka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Humenné, Michalovce
Obce Jasenov, Brekov, Strážske
Časť Krivoštianka
Pohorie Vihorlatské vrchy
Podcelok Humenské vrchy
Povodie Laborec
Nadmorská výška 549,1 m n. m.
Súradnice 48°53′33″S 21°52′06″V / 48,8925°S 21,8682°V / 48.8925; 21.8682
Najľahší výstup po zelenej značke zo Strážskeho
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krivoštianka[1] (549,1 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží nad obcou Brekov, približne 4 km juhozápadne od Humenného.[5] Je najvyšším vrchom rovnomennej časti.[2]

Nachádza sa v severozápadnej časti Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Humenské vrchy a jeho časti Krivoštianka.[4] Hrebeň a masív leží na rozhraní Prešovského a Košického kraja, okresov Humenné a Michalovce a zasahuje na katastrálne územie obcí Jasenov a Brekov a mesta Strážske.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaný Jasenov, západne ležiaci Brekov a juhozápadne Strážske, južne sa nachádza obec Staré, juhovýchodne Oreské a severným smerom Humenné a Závadka.[2]

Krivoštianka leží na západnom konci hlavného hrebeňa, vedúceho z Vihorlatu (1 076 m n. m.) cez Kyjov (821 m n. m.) a Uhliská (486 m n. m.). Severne sa nachádza Barancov (364 m n. m.), Petočová (378 m n. m.), Veľký Laz (345 m n. m.), Pahorok (341 m n. m.) a Paseky (395 m n. m.), západne Hučok (269 m n. m.), Klokočiny (339 m n. m.) a Červený kameň (232 m n. m.), južne Hôrka (228 m n. m.) a Jakovec (390 m n. m.) a východne Kyjov (821 m n. m.), Uhliská (486 m n. m.), Plúštie (484 m n. m.), Vihorlat (1 076 m n. m.), Čierna (612 m n. m.), Červená skala (447 m n. m.) a Sokol (404 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Laborca, kde vodu z celej oblasti odvádzajú kratšie vodné toky.[5] Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[6]

Vrchol pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, Ondavskú a Laboreckú vrchovinu, Východoslovenskú nížinu a Slanské vrchy.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 68.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  5. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]