Preskočiť na obsah

Lysák (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lysák
Lysá
vrch
Pohľad na Lysák zo Sninského kameňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Sobrance
Obec Remetské Hámre
Časť Vihorlatská hornatina
Pohorie Vihorlatské vrchy
Podcelok Vihorlat
Povodie Uh
Nadmorská výška 821,1 m n. m.
Súradnice 48°52′52″S 22°11′11″V / 48,8811°S 22,1863°V / 48.8811; 22.1863
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po červenej značke z obce Remetské Hámre
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Lysák (vrch)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lysák[1] (staršie Lysá; 821,1 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží nad obcou Remetské Hámre, približne 14 km severne od Sobraniec.[5]

Nachádza sa v strednej časti Vihorlatské vrchov, v geomorfologickom podcelku Vihorlat a jeho časti Vihorlatská hornatina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Sobrance a na katastrálnom území obce Remetské Hámre.[1] Najbližším sídlom sú južne situované Remetské Hámre, juhozápadne sa nachádza Poruba pod Vihorlatom, Jovsa a Kusín, severne Zemplínske Hámre a východne Strihovce, Hrabová Roztoka a Ruská Bystrá.[2] Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a časť masívu aj do rovnomennej prírodnej rezervácie.[5]

Lysák leží v rázsoche, vedúcej juhovýchodným smerom z Tŕstia (951 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov. Západným smerom sa nachádza Lomok (586 m n. m.), Múr (833 m n. m.), Ľadovisko (894 m n. m.), Vihorlat (1 076 m n. m.) a Malé Tŕstie (966 m n. m.), severným Tŕstie (951 m n. m.), Divá (835 m n. m.), Motrogon (1 018 m n. m.), Sninský kameň (1 006 m n. m.), Veža (927 m n. m.) a Nežabec (1 023 m n. m.), východným Strihovská poľana (981 m n. m.), Fedkov (978 m n. m.), Roh (858 m n. m.), Jaseňovský vrch (820 m n. m.) a Diel (859 m n. m.) a južným Veľká Vavrová (788 m n. m.), Majmová (633 m n. m.), Hukový vrch (545 m n. m.), Drieň (345 m n. m.) a Čierna studňa (345 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu z východných častí odvádza riečka Okna a zo západných jej prítok Hámorský potok.[5] Vrcholom vedie značená turistická trasa.[6]

Vrcholové časti sú tvorené skalnou plošinou a zaberá ich Prírodná rezervácia Lysák, vyhlásená v roku 1993 na výmere 4,28 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany. Jej účelom je chrániť vzácne teplomilné lesné spoločenstvá v podobe bukových dúbrav ako dub mnohoplodý a dub žltkastý.[7] Vrch patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[8], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrchol pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov a Východoslovenskú nížinu.[9]

Cez Lysák prechádza hlavná hrebeňová červená turistická značka, ktorá vedie z obce Remetské Hámre cez Lysák, sedlo Rozdiel (815 m n. m.), sedlo Tri tably (825 m n. m.), Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), Nežabec (1 023,4 m n. m.) a Strihovské sedlo (644 m n. m.) do obce Podhoroď.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 69.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  7. Lysák. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  8. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]