Sobrance

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V / 48.745278; 22.181111
Sobrance
mesto
Sobrance-grkat-chram-sv-sedmopocetnikov 20080517-012.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Užsko
Rieka Sobranecký potok
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V / 48.745278; 22.181111
Rozloha 10,68 km² (1 068 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 289 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 588,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334
Primátor Pavol Džurina[3] (nezávislý)
PSČ 073 01
ŠÚJ 523089
EČV SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefánikova 23
073 01 Sobrance
E-mailová adresa primator@sobrance.sk
Telefón +421 949 617 796
Fax 056 / 652 24 10
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Sobrance
Webová stránka: www.sobrance.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sobrance (maď. Szobránc, nem. Sobranz)okresné mesto v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické vykopávky dosvedčujú osídlenie už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z konca júla v roku 1284 (pod menom Vasaros Tyba). Druhá písomná zmienka je z 16. augusta 1334 (podľa niektorých je tento údaj mylný[4]). Mestské práva boli udelené v roku 1351. Podľa Ferdinanda Uličného je prvá zmienka o Sobranciach až z roku 1409 a dôvodom pre vznik obce boli obchodné aktivity Tibavského panstva.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky a znovu od roku 1996 boli Sobrance okresným mestom. Počas druhej svetovej vojny boli v rokoch 1939 – 1945 anektované Maďarskom, mesto a okolie mesta sa stalo na niekoľko mesiacov bojiskom a väčšina budov bola zničená či poškodená.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a jazykové zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

údaje:[5]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenská
  
85,35 %
rómska (*18.6 %)
  
8,18 %
nezistená
  
4,92 %
rusínska,ukrajinská
  
0,87 %
iná
  
0,68 %

*údaj: Atlas rómskych komunít z roku 2013

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenský
  
84,33 %
rómsky
  
7,76 %
nezistený
  
5,57 %
rusínsky,ukrajinský
  
1,57 %
iný
  
0,77 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 6262
slovenská
  
95,37 %
nezistená
  
2,48 %
rómska
  
0,91 %
rusínska,ukrajinská
  
0,62 %
česká,moravská
  
0,51 %
iná
  
0,11 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5754
slovenská
  
96,00 %
rómska
  
2,68 %
iná
  
0,76 %
rusínska,ukrajinská
  
0,56 %

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1775
slovenská,česká
  
74,87 %
židovská
  
13,69 %
maďarská
  
5,80 %
iná
  
4,45 %
rusínska
  
0,68 %
nemecká
  
0,51 %

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1479
slovenská,česká
  
73,02 %
iná
  
13,26 %
maďarská
  
12,64 %
rusínska
  
1,08 %

Sčítanie 1910 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1463
slovenský
  
55,23 %
maďarský
  
37,18 %
nemecký
  
5,74 %
iný
  
1,85 %

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1410
slovenský
  
52,13 %
maďarský
  
27,23 %
nemecký
  
16,60 %
iný
  
0,43 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: [5]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5981
rímskokatolícke
  
45,93 %
gréckokatolícke
  
33,59 %
ateisti a nezistené
  
13,13 %
pravoslávne
  
3,56 %
kalvínske
  
1,99 %
luteránske
  
0,99 %
iné
  
0,81 %

Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1463
rímskokatolícke
  
36,50 %
gréckokatolícke
  
33,08 %
židovské
  
20,78 %
kalvínske
  
9,09 %
luteránske
  
0,55 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na sever od mesta sa nachádzajú Sobranecké kúpele.

Gitarové múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza gitarové múzeum so zbierkou obsahujúcou vyše 1000 gitár, z ktorých okolo 250 je vystavených. Múzeum mapuje kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne a je európskym unikátom. Založil ho Ján Ferko. Exponáty pochádzajú z obdobia rokov 19471989. Jedným zo zaujímavých exponátov je gitara Resonet Grazioso (Futurama III), model na akom hrával George Harrison, člen legendárnej skupiny Beatles z počiatkov jeho hudobnej kariéry, či gitara Petra Jandu zo skupiny Olympic.[6]

Gréckokatolícky chrám svätých sedmopočetníkov.

Chrám svätých sedmopočetníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky chrám svätých sedmopočetníkov je jedným z dvoch chrámov zasvätených týmto svätcom na Slovensku. Ide o moderný chrám s mohutnou kupolou, jeho architektúra je však inšpirovaná tradičnou byzantskou architektúrou (pôdorys v tvare kríža, centrálna kupola)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b História mesta na sobrance.sk
  5. a b Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
  6. Gitarové múzeum

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]