Sobrance

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Sobrance (okres).
Sobrance
mesto
NamestieSlobodySobrance2.jpg
Námestie slobody
Coat of Arms of Sobrance.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Vodný tok Sobranecký potok
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V / 48.745278; 22.181111
Rozloha 10,68 km² (1 068 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 913 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 553,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334
Primátor Ján Sklár[3] (nezávislý)
PSČ 073 01
ŠÚJ 523089
EČV (do 2022) SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefánikova 23
073 01 Sobrance
E-mailová adresa primator@sobrance.sk
Telefón +421 949 617 796
Fax 056 / 652 24 10
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sobrance
Webová stránka: sobrance.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Sobrance (maď. Szobránc, nem. Sobranz)okresné mesto v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické vykopávky dosvedčujú osídlenie už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z konca júla v roku 1284 (pod menom Vasaros Tyba). Druhá písomná zmienka je z 16. augusta 1334 (podľa niektorých je tento údaj mylný[4]). Mestské práva boli udelené v roku 1351. Podľa Ferdinanda Uličného je prvá zmienka o Sobranciach až z roku 1409 a dôvodom pre vznik obce boli obchodné aktivity Tibavského panstva.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky a znovu od roku 1996 boli Sobrance okresným mestom. Počas druhej svetovej vojny boli v rokoch 1939 – 1945 anektované Maďarskom. Mesto a okolie sa stalo koncom roka 1944 na niekoľko mesiacov bojiskom a väčšina budov bola zničená či poškodená.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a jazykové zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

údaje:[5]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenská
  
85,35 %
rómska (*18.6 %)
  
8,18 %
nezistená
  
4,92 %
rusínska,ukrajinská
  
0,87 %
iná
  
0,68 %

*údaj: Atlas rómskych komunít z roku 2013

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenský
  
84,33 %
rómsky
  
7,76 %
nezistený
  
5,57 %
rusínsky,ukrajinský
  
1,57 %
iný
  
0,77 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 6262
slovenská
  
95,37 %
nezistená
  
2,48 %
rómska
  
0,91 %
rusínska,ukrajinská
  
0,62 %
česká,moravská
  
0,51 %
iná
  
0,11 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5754
slovenská
  
96,00 %
rómska
  
2,68 %
iná
  
0,76 %
rusínska,ukrajinská
  
0,56 %

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1775
slovenská,česká
  
74,87 %
židovská
  
13,69 %
maďarská
  
5,80 %
iná
  
4,45 %
rusínska
  
0,68 %
nemecká
  
0,51 %

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1479
slovenská,česká
  
73,02 %
iná
  
13,26 %
maďarská
  
12,64 %
rusínska
  
1,08 %

Sčítanie 1910 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1463
slovenský
  
55,23 %
maďarský
  
37,18 %
nemecký
  
5,74 %
iný
  
1,85 %

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1410
slovenský
  
52,13 %
maďarský
  
27,23 %
nemecký
  
16,60 %
iný
  
0,43 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: [5]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5981
rímskokatolícke
  
45,93 %
gréckokatolícke
  
33,59 %
ateisti a nezistené
  
13,13 %
pravoslávne
  
3,56 %
kalvínske
  
1,99 %
luteránske
  
0,99 %
iné
  
0,81 %

Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1463
rímskokatolícke
  
36,50 %
gréckokatolícke
  
33,08 %
židovské
  
20,78 %
kalvínske
  
9,09 %
luteránske
  
0,55 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Váradyho vila, jednopodlažná trojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse gréckeho kríža z obdobia pred rokom 1882. Úpravami prešla po roku 1945 a v 60. rokoch. Nachádza sa v areáli sobraneckých kúpeľov.[6] Fasáde vily dominuje trojosový portikus členený polostĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú dekorované priebežným pásovaním a nárožnou bosážou. Nad oknami sú umiestnené rímsové frontóny nesené konzolami.
  • Russayova vila, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba s prvkami secesie na nepravidelnom pôdoryse z obdobia po roku 1919.[7] Objektu dominuje nárožná valcová veža, ktorá je na poschodí otvorená vo forme loggie a ukončená zvnovitou helmicou.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Gitarové múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza gitarové múzeum so zbierkou obsahujúcou vyše 1000 gitár, z ktorých okolo 250 je vystavených. Múzeum mapuje kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne a je európskym unikátom. Založil ho Ján Ferko. Exponáty pochádzajú z obdobia rokov 19471989. Jedným zo zaujímavých exponátov je gitara Resonet Grazioso (Futurama III), model na akom hrával George Harrison, člen legendárnej skupiny Beatles z počiatkov jeho hudobnej kariéry, či gitara Petra Jandu zo skupiny Olympic.[8]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky chrám svätých sedmopočetníkov
  • Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov, je jedným z dvoch chrámov zasvätených týmto svätcom na Slovensku. Ide o moderný chrám s mohutnou kupolou, jeho architektúra je však inšpirovaná tradičnou byzantskou architektúrou (pôdorys v tvare kríža, centrálna kupola)

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b História mesta na sobrance.sk
  5. a b Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Gitarové múzeum

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]