Lekárovce
Lekárovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Sobrance |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Uh |
Nadmorská výška | 108 m n. m. |
Súradnice | 48°36′13″S 22°09′21″V / 48,603611°S 22,155833°V |
Rozloha | 12,27 km² (1 227 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 834 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 67,97 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1400 |
Starosta | Ingrid Čižmárová[3] (nezávislá) |
PSČ | 072 54 |
ŠÚJ | 522716 |
EČV (do r. 2022) | SO |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Lekárovce 505 072 54 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 056 / 659 06 08 |
Fax | 056 / 659 06 08 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Lekárovce | |
Webová stránka: obeclekarovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lekárovce (maď. Lakárd, Lakárt) sú obec na Slovensku v okrese Sobrance.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na východnom okraji Kapušianskych pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny. Je rozdelená riekou Uh a východná hranica katastra vedie v línii štátnej hranice s Ukrajinou. Prístup zabezpečujú cesty III. triedy cez susedné obce Bajany a Bežovce.[4]
Najbližším mestom sú 12 km juhozápadne situované Veľké Kapušany, Sobrance sú vzdialené 21 km severne, Michalovce ležia 29 km severozápadne a krajská metropola je 86 km západne. Do Užhorodu je to severovýchodným smerom 20 km.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia písomná zmienka o osade uvedenej v tvare „Lekart“ pochádza z roku 1400 a vychádza z mena jej zakladateľa Lakarta. V stredoveku patrilo toto územie Užskému hradu, v 16. storočí sa majiteľmi veľkej časti dnešnej obce stali Drugetovci a spadala pod hradné panstvo Nevické. Menšia časť bola v majetku leleského kláštora. Po praslici sa majetok dostal k rodine Čákiovcov, no v polovici 18. storočia opäť pôvodne drugetovská časť Lekároviec patrila pod správu hradu Užhorod.
V rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Maďarska a tomu zodpovedal i jej názov Lakard. Počas oslobodzovania tu prebiehali takmer mesiac dlhé boje, kedy bola obec evakuovaná. Bola zničená či vážne poškodená väčšina obydlí a hospodárskych budov, znefunkčnený bol i prievoz cez rieku. Krátko po skončení II. svetovej vojny bola obec ako vtedajšia súčasť okresu Užhorod dočasne pričlenená k ZSSR a až do roku 1948 bol jej oficiálny názov opäť Lekart. V tomto roku bol názov obce na základe rozhodnutia Slovenskej názvoslovnej komisie upravený do súčasnej podoby Lekárovce.
Povojnové roky sa niesli v duchu obnovy a obec nadobudla moderný ráz, v roku 1951 bol otvorený nový most a zrekonštruovali sa cesty. Pohyb obyvateľov značne zjednodušila zavedená autobusová linka, vedúca do Veľkých Kapušian, Sobraniec a Michaloviec. V roku 1952 tu bol vybudovaný obilný sklad pre okolité obce a vznikol tu poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod. Elektrifikácia Lekároviec bola dokončená v máji 1959, nasledujúci rok tu bol otvorený poštový úrad a obchodný dom Jednota. Obecný rozhlas začal vysielať v roku 1965, nová škola bola dokončená v roku 1971 a kultúrny dom bol otvorený v roku 1972. V areáli JRD boli vybudované administratívne budovy, tabaková sušiareň, granulačná linka či vodný rezervoár. V roku 1986 pribudla nová materská škola a v roku 1989 bol dokončený vodovod aj v severnej časti obce. V roku 1997 bola dokončená požiarna zbrojnica i dom smútku, kolaudáciou prívodu plynovodu bola dokončená aj plynofikácia.
V roku 1980 mala obec 383 domov a obyvatelia dochádzali za prácou do Michaloviec, Vojan, Košíc, no našli sa i takí, ktorí za prácou odchádzali do Česka.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické a jazykové zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):
Počet obyvateľov: 1392 | ||||
---|---|---|---|---|
maďarský | 52,80 % | |||
slovenský | 42,74 % | |||
iný | 4,46 % | |||
Sčítanie 1910 (materinský jazyk v %):
Počet obyvateľov: 1490 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 95,23 % | |||
maďarský | 2,95 % | |||
nemecký | 1,28 % | |||
iný | 0,53 % | |||
Sčítanie 1991 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 1141 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 99,39 % | |||
iná | 0,61 % | |||
Sčítanie 2001 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 1047 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 98,95 % | |||
iná | 1,05 % | |||
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 959 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 98,02 % | |||
iná | 1,98 % | |||
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 1392 | ||||
---|---|---|---|---|
gréckokatolícke | 53,66 % | |||
rímskokatolícke | 35,27 % | |||
kalvínske | 6,25 % | |||
židovské | 4,81 % | |||
Sčítanie 1990 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 1141 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke | 47,87 % | |||
gréckokatolícke | 38,21 % | |||
ateisti a nezistené | 10,96 % | |||
kalvínske | 2,54 % | |||
iné | 0,44 % | |||
Sčítanie 2001 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 1047 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke | 49,09 % | |||
gréckokatolícke | 44,13 % | |||
kalvínske | 2,87 % | |||
ateisti a nezistené | 1,81 % | |||
pravoslávne | 0,96 % | |||
luteránske | 0,76 % | |||
iné | 0,38 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 959 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke | 48,59 % | |||
gréckokatolícke | 42,65 % | |||
ateisti a nezistené | 3,65 % | |||
kalvínske | 3,02 % | |||
pravoslávne | 1,15 % | |||
luteránske | 0,73 % | |||
iné | 0,21 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1800. Úpravou prešiel v roku 1896, keď bola vybudovaná veža, v roku 1957 bol obnovený po poškodení počas druhej svetovej vojny. Pôdorys odráža tradíciu trojpriestorových drevených kostolov východného obradu. Nachádza sa tu neobarokový ikonostas z prvej polovice 20. storočia s prvkami secesie, jeho časti pochádzajú zo staršieho klasicistického ikonostasu. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia.[5] Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami, dekorovaná je skosenými nárožiami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z posledného desaťročia 19. storočia. O výstavbu kostola sa zasadil užský dekan a užhorodský farár Andrej Budiš. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola stratili po zjednodušujúcich úpravách pôvodné lizénové členenie.[6] Okná majú polkruhové ukončenie, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-17]. Dostupné online.
- ↑ Lekárovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Lekárovce - Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lekárovce