Hlivištia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°48′18″S 22°13′05″V / 48,8051°S 22,2181°V / 48.8051; 22.2181
Hlivištia
obec
Глівіштья, герб села.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Nadmorská výška 262 m n. m.
Súradnice 48°48′18″S 22°13′05″V / 48,8051°S 22,2181°V / 48.8051; 22.2181
Rozloha 20,21 km² (2 021 ha) [1]
Obyvateľstvo 370 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 18,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1413
Starosta Miroslav Džuba[3] (SNS)
PSČ 073 01 (pošta Sobrance)
ŠÚJ 522457
EČV SO
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hlivištiaobec na Slovensku v okrese Sobrance.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1448, kedy patrila šľachticom z Michaloviec. V miestnej kronike, vedenej kronikárom Leinerom sa spomína že začiatky obce siahajú do roku 1418, keď nebola obcou ale osadou obce Jasenov (okres Sobrance). Vyvinutou sa stala až v r. 1449 z názvom Hlevischa. Predtým mala názov Liuiscze. Názov sa menil viackrát – 1773 ako Hliviscze, 1920 Hlivište a dnešný názov je z r. 1927. Vznik Hlivíšť sa zrejme chápe ako založenie osady Hliník. Názov obce korení v slove hlivieť a mal funkciu chotárového názvu. V r. 1549 tu bolo okrem šoltýsa 18 poddanských domácnosti. 10 sedliackych domácností na celých, 11. na polovičnej usadlosti a 7 želiarskych domácnosti. V r. 1567 tu hospodárili 4 sedliaci (1 na celej a 3 na polovičnej usadlosti). V r. 1599 tu okrem šoltýsa žilo 14 poddanských rodín. Na prelome 16. a 17. storočia boli Hlivištia stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. a začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo. V druhej polovici 18. storočia boli Hlivištia dedinou so slovenským obyvateľstvom. Po malej vojne, sa stala obec Hlivištia súčasťou územia zabraného Maďarmi. Obec bola oslobodená sovienskou armádou 2. novembra 1944.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám Sv. Juraja postavený v roku 1898

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu pamätná tabuľa Jurajovi Joanikovi Bazilovičovi odhalená pri príležitosti 180. výročia jeho smrti


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]