Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)
| Veža | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Vyšná Rybnica |
| Časť | Vihorlatská hornatina |
| Pohorie | Vihorlatské vrchy |
| Podcelok | Vihorlat |
| Povodie | Uh |
| Nadmorská výška | 926,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′11″S 22°12′53″V / 48,9197°S 22,2146°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | z obce Zemplínske Hámre |
|
Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veža[1] (926,8 m n. m.[2]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[3] Leží nad obcou Remetské Hámre, približne 8 km južne od Sniny.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severovýchode strednej časti Vihorlatské vrchov, v geomorfologickom podcelku Vihorlat a časti Vihorlatská hornatina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Sobrance a na katastrálnom území obce Vyšná Rybnica.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situované Zemplínske Hámre a severovýchodne ležiaca Kolonica, severne sa nachádza Snina, východne Ladomirov, juhovýchodne Strihovce a južne Remetské Hámre.[2] Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veža leží nad Morským okom, v rázsoche, vybiehajúcej juhozápadne z hlavného hrebeňa medzi Sninským kameňom (1 006 m n. m.) a Nežabcom (1 023 m n. m.). Východne sa nachádza Strihovská poľana (981 m n. m.), Fedkov (976 m n. m.) a Diel (974 m n. m.), severne Nežabec (1 023 m n. m.), Kameň (568 m n. m.) a Magurica (477 m n. m.), západne Sninský kameň (1 006 m n. m.), Čop (866 m n. m.), Divá (835 m n. m.), Motrogon (1 018 m n. m.), Tŕstie (951 m n. m.), Vihorlat (1 076 m n. m.) a Múr (833 m n. m.) a južne Lysák (821 m n. m.), Roh (858 m n. m.), Diel (859 m n. m.) a Jaseňovský vrch (820 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu zo severných a západných svahov odvádza potok Okna a z južných jej prítok Krivec.[4] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vzhľadom na nadmorskú výšku vidieť len okolité vrcholy Vihorlatských vrchov.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z Remetskej doliny alebo odbočením z
červeno značenej hrebeňovky, vedúcej zo Sninského kameňa cez Nežabec do Strihovského sedla.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- 1 2 3 TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.
- 1 2 Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.