Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Vihorlat (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Vihorlat (národná prírodná rezervácia).
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°53′30″S 22°06′49″V / 48,89153°S 22,11373°V / 48.89153; 22.11373
Vihorlat
vrch
Pohľad na Vihorlat z Červenej skaly.JPG
Pohľad na zasnežený Vihorlat z Červenej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Valaškovce
(vojenský obvod)
Katastrálne územie Valaškovce-Juh, Valaškovce-Stred
Pohorie Vihorlatské vrchy
Povodie Laborec
Nadmorská výška 1 075,5 m n. m.
Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov
Relatívna výška 706 m
12. naj. na Slovensku
Súradnice 48°53′30″S 22°06′49″V / 48,89153°S 22,11373°V / 48.89153; 22.11373
Geologické zloženie andezit, tuf
Najľahší výstup z obce Kamienka
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vihorlat
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najvyšší bod podcelku Vihorlat a okresu Humenné; Pre turistiku uzavretý

Vihorlat (1 075,5 m n. m.)[1] je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Podľa vrchu dostalo názov aj samotné pohorie.

Vihorlat je tiež najvyšším bodom okresu Humenné.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Vihorlat z mesta Humenné

Majestátne sa vypína nad ostatnými kopcami celého pohoria, rozprestierajúci sa v jeho centrálnej časti v podcelku Vihorlat, severne od obce Poruba pod Vihorlatom. Vrch je v strede hrebeňa, prebiehajúceho od východu cez Nežabec (1 023,4 m n. m.), Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Tŕstie (951,0 m n. m.) k Vihorlatu a ďalej cez Rozdielňu (784,7 m n. m.) a Kyjov (821,1 m n. m.) k Dlhej (527,0 m n. m.).

Nachádza sa vo vojenskom obvode Valaškovce v jeho katastrálnych územiach Valaškovce-Juh a Valaškovce-Stred v okrese Humenné.[2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vihorlat patrí medzi nečinné vyhasnuté sopky. Pri pohľade z diaľky je pomerne dobre rozoznateľný podľa „zrezaného“ vrcholu. Napriek tomu, že je to najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, nepatrí k turisticky hojne navštevovaným kvôli jeho ťažšej dostupnosti, polohe vo vojenskom obvode a neexistencii oficiálne vyznačeného turistického chodníka na jeho vrchol.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Spomínaná CHKO bola vyhlásená v roku 1973 a je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Vrcholové časti zaberá národná prírodná rezervácia Vihorlat, vyhlásená v roku 1986 na výmere 50,89 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany, ktorej účelom je zachovať a chrániť vrcholovú a podvrcholovú časť vrchu – prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.[4]

Na zabezpečenie ochrany v chránenom územínárodnej prírodnej rezervácii Vihorlat sa zakazuje:

  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka (neexistuje tu vyznačený chodník, akýkoľvek pohyb je tu preto nepovolený)
  • zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
  • zbierať rastliny, vrátane ich plodov
  • chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
  • rušiť pokoj a ticho

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Vihorlatu patrí do územia Vihorlatský prales[5], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Vihorlat (SKUEV0025)[6], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrchol[upraviť | upraviť zdroj]

Pylón na vrchole Vihorlatu

Vihorlat má dva vrcholy, hlavný západný a o pár metrov nižší východný. Vrcholy sú od seba vzdialené približne 400 metrov. Na vyššom západnom vrchole stojí mohutný železobetónový pylón z čias Prvej česko-slovenskej republiky, postavený v rokoch 19311935 ako jeden zo sedemnástich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Pylón je zakončený malým krížom a je na ňom umiestnená neoficiálna tabuľka s označením kóty a schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.

Najmä na severovýchodných svahoch vystupujú plochy andezitových lávových prúdov a pyroklastík.

Relatívna výška Vihorlatu je 706 metrov, čo ho zaraďuje na 12. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[7]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Výklad názvu Vihorlat možno nájsť v reči ľudu, ktorý obýva Vihorlat. Predpokladá sa, že názov je odvodený od vy-hor-ľ-ať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská, plochu, na ktorej je viac vyhorenísk spolu. Pravdepodobne toto bolo podkladom pre meno najvyššieho vrcholu a potom aj celého pohoria. Názov Vihorlat je slovanský.[8]

Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholové časti hrebeňa Vihorlatu tvoria horské lúky, z ktorých sa naskytá strhujúci výhľad
Výhľad z Vihorlatu s pohľadom na Vysoké Tatry, zachytený na videu

Vyhliadka z vrcholu je dokonalá, za priaznivého počasia pri dobrej viditeľnosti poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Výhľady sa naskytajú na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.) a ako z lietadla si je odtiaľ možné prezrieť celú Východoslovenskú nížinu, ležiacu o takmer 1000 metrov nižšie, po ktorej sa rozlieva Zemplínska šírava. Dovidieť na mestá Michalovce, Humenné, Trebišov, Veľké Kapušany, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Sobrance, Čierna nad Tisou, do Ukrajiny na najväčšie mesto Zakarpatskej oblasti Užhorod a do Maďarska.

Z východného vrcholu je výhľad na slovenské PoloninyBukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.), poľské PoloninyBieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny s vrchmi Ljutanská Holica (ukr. Лютянська Голиця) (1 375 m n. m.), Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.) a pohorím Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.).[9][10]

Za dobrých podmienok je vidno vyše 140 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry, dovidieť na najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát, na Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) vzdialený vzdušnou čiarou 147,9 km. Dovidieť aj na vzdialenejšie vrchy Nízkych Tatier – 144,8 km vzdušnou čiarou vzdialenú Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.) a za pomoci ďalekohľadu na 180,4 km vzdušnou čiarou vzdialenú Štiavnicu (2 025,3 m n. m.), za ktorou tušiť 181,3 km vzdušnou čiarou vzdialený najvyšší Ďumbier (2 045,9 m n. m.).

V zime za veľmi dobrých podmienok dokonca dovidieť na Apusenské vrchy (rum. Munţii Apuseni) v Rumunsku, ich horskú skupinu rum. Masivul Vlădeasa s najvyšším, 242,5 km vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom rum. Vârful Vlădeasa (1 836 m n. m.).[11][12]

Kým počas dňa je možné zahliadnuť hlavne rôzne vrchy okolitých krajín, z nočného Vihorlatu zase možno sledovať žiaru napríklad nočných miest Mukačevo a Berehovo na Ukrajine a teoreticky počas letných nocí v diali aj žiaru nočnej Níreďházy v Maďarsku, či nočného Satu Mare v Rumunsku.[13]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvom teplých vzdušných prúdov z nížiny a výhrevného andezitového substrátu rastú na južných svahoch Vihorlatu vo vysokej nadmorskej výške teplomilné rastlinné spoločenstvá. Na chladnejšej severnej strane je bukový les vyvinutý až do vrcholu a rastú tam horské druhy, akými sú soldanelka horská (Soldanella montana) a podbelica alpínska (Homogyne alpina).[14] Na skalnatom hrebeni rastú významné druhy krovín, ako napr. ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), tavoľník prostredný (Spiraea media), skalník lesklý (Cotoneaster lucidus), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), plamienok alpínsky (Clematis alpina) a ďalšie. Na presvetlených miestach rastie telekia ozdobná (Telekia speciosa), symbol Vihorlatských vrchov.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa) a iné. Z veľkých a vzácnych šeliem sa tu vyskytuje medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Z ďalších šeliem je to mačka divá (Felis silvestris) a líška hrdzavá (Vulpes vulpes).

Z plazov (Reptilia) je možné vzácne stretnúť najjedovatejšieho hada prirodzene sa vyskytujúceho na území Slovenska vretenicu severnú (Vipera berus) či nášho najväčšieho hada, hojne rozšírenú užovku stromovú (Zamenis longissima). Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).

Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje zákonom chránený fuzáč alpský (Rosalia alpina), veľmi vzácny východokarpatský druh fuzáč červenoštíty (Strangalia thoracica) a iné.

V hlbších lesoch hniezdia vzácne dravce, hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), orol krikľavý (Clanga pomarina) a včelár lesný (Pernis apivorus). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[15]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Poľana pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ vedie lesom neznačkovaný chodník na vrchol Vihorlatu

Vihorlat je oficiálne turistom neprístupný. Jeho vrchol sa nachádza na území vojenského obvodu Valaškovce, ktorý zaberá severnú časť kopca. Vstup do vojenského obvodu je zakázaný v čase vojenských operácií, cvičení, pri vykonávaní činností pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia osôb, a v čase krízovej situácie. Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna oficiálna turistická značka. Vrchol patrí aj do správy štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, nachádza sa v národnej prírodnej rezervácii Vihorlat, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú oficiálne vyznačené chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.

Od 1. 7. 2012 bol zásluhou vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka prijatý zákon o sprístupnení vojenských lesov verejnosti (naďalej však platí, že vstup do vojenských obvodov je zakázaný v čase, keď na jeho území prebiehajú vojenské cvičenia), začo mu michalovskí turisti z klubu Prvý michalovský klub slovenských turistov osadili na vrcholovom pylóne ďakovnú tabuľu. Zlegalizovať výstupy na Vihorlat sa však odvtedy nepodarilo. Oficiálne turistické chodníky vedú z Poruby pod Vihorlatom, Remetských Hámrov, Zemplínskych Hámrov a Morského oka len do sedla Poľana pod Vihorlatom (940 m n. m.), po hranicu vojenského obvodu. Z Poľany pod Vihorlatom sa vystupuje na Vihorlat po zreteľne vyšliapanom, no neznačkovanom lesnom chodníku cez územie vojenského obvodu a cez spomínanú národnú prírodnú rezerváciu, kde platí prísny zákaz vstupu. Výstup spomínaným chodníkom trvá cca 20 minút.

Podoba neoficiálnej červenej značky pozostávajúca z červeného a bieleho pásu, namaľovaného na kmeni stromu

Na vrchol je možné dostať sa čoraz častejšie využívaným hrebeňovým chodníkom zo západu od Kyjova vyznačeným neoficiálnou červenou značkou pozostávajúcou z červeného a bieleho pásu, začínajúcou nad obcou Porúbka na lesnej asfaltovej ceste spájajúcej spomínanú obec s oblasťou Vinianskeho jazera pri obci Vinné. Značka prechádza povedľa dvoch partizánskych bunkrov, cez Pirnagov vrch (644,0 m n. m.), Kyjov (821,1 m n. m.), Rozdielňu (784,7 m n. m.), Malý Peňažník (738,4 m n. m.) a končí až na vrchole Vihorlatu.

Kedysi viedla na vrchol aj oficiálna modrá turistická značka modrá turistická značka z obce Jovsa, ktorá bola vojenskými lesmi kvôli uzávere vojenského územia v roku 2007 zrušená a dnes už neexistuje.

Najľahší je výstup z obce Kamienka po neznačených lesných cestách s prevýšením 848 metrov.

Každý rok v máji sa koná známa turistická akcia, organizovaná turistickým klubom LOKO Humenné, pod názvom Poď na Podhoroď. Prechádza sa pri nej celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov v dĺžke cca 50 km s výstupom na vrch Vihorlat, ide o viacdňovú akciu s prenocovaním v lese.

1. septembra, v Deň Ústavy Slovenskej republiky sa každoročne stretávajú turisti na vrchole Vihorlatu v rámci akcie „Výstup na Vihorlat“. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Vihorlatu

Pohľad na Vihorlat od juhozápadu z rúbaniska vedľa neoficiálne značeného chodníka
Pohľad na Vihorlat (vpravo) zo Sninského kameňa počas inverzie
Pohľad na Vihorlat v inverzii zo Sninského kameňa pri západe slnka
Vihorlat v znaku CHKO Vihorlat

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • po modrá turistická značka značke zo záchytného parkoviska Krivec (562 m n. m.) pod Morským okom k smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), odtiaľ po žltá turistická značka značke popri Malom Morskom oku cez Jedlinku (846 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke cez sedlo Rozdiel (815 m n. m.), odtiaľ po zelená turistická značka značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neznačkovanom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 3:20 h, prevýšenie: 514 m
  • po zelená turistická značka značke z obce Poruba pod Vihorlatom cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neznačkovanom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 876 m
  • po žltá turistická značka značke z obce Remetské Hámre cez Starú koniareň (525 m n. m.), odtiaľ po zelená turistická značka značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neznačkovanom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 2:50 h, ↓ 2:20 h, prevýšenie: 800 m
  • po žltá turistická značka značke z obce Zemplínske Hámre cez sedlo Tri tably (825 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke cez sedlo Rozdiel (815 m n. m.), odtiaľ po zelená turistická značka značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neznačkovanom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 4:10 h, ↓ 3:20 h, prevýšenie: 729 m
  • po neoficiálnej červenej značke[16] (podoba značky: červený a biely pás) z lesnej asfaltovej cesty nad obcou Porúbka cez vrchy Kyjov (821,1 m n. m.) a Rozdielňa (784,7 m n. m.), trvanie: cca ↑ 5:00 h, ↓ 4:30 h, prevýšenie: 775 m
  • modrá turistická značka značka z obce Jovsa je zrušená! (výstup po značke trval ↑ 3:30 h a zostup ↓ 3:00 h s prevýšením 936 m)

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obcí, ktoré predstavujú možný východiskový bod peších turistických trás na Vihorlat z „humenskej/sninskej strany“, ako Porúbka, Kamienka a Zemplínske Hámre, je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[17] Z „michalovskej/sobraneckej strany“ je prístup do východiskových obcí Poruba pod Vihorlatom a Remetské Hámre obsluhovaný prímestskými autobusovými linkami spoločnosti ARRIVA Michalovce.[18] Zo severnej a západnej strany je popri pohorí vybudovaná železničná trať. Vlakovou dopravou ŽSR je možné dopraviť sa do miest v blízkosti Vihorlatu, do mesta Michalovce, Humenné, alebo Snina. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]

Pri všetkých možných variantoch výstupu na Vihorlat sa vstupuje do národnej prírodnej rezervácie s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde nie je vyznačený oficiálny turistický chodník, akýkoľvek pohyb je tam nepovolený a zároveň sa vstupuje na územie vojenského obvodu. Pred vstupom na územie vojenského obvodu je osoba povinná presvedčiť sa, či na území vojenského obvodu alebo na jeho časti nie je vyhlásený dočasný alebo trvalý zákaz vstupu[19] (pozri: harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov na webovom sídle Ministerstva obrany Slovenskej republiky). Legálnym spôsobom výstupu na Vihorlat môžu byť hromadné akcie s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu, ako Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat a Poď na Podhoroď.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedloSninský kameň
2. deň: Sninský kameň – Vihorlat – KyjovPorúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Klub slovenských turistov LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.
Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat
Usporiadateľ: Občianske združenie Návraty z Michaloviec, Miestna organizácia SNS Kamenica nad Cirochou
Termín konania: 1. september
Trasa: Poruba pod Vihorlatom – Vihorlat
Druh podujatia: pešia turistika
Občianske združenie Návraty z Michaloviec a Miestna organizácia Slovenskej národnej strany Kamenica nad Cirochou organizujú každoročne, od roku 1997, 1. septembra v Deň Ústavy Slovenskej republiky, tradičný jednodňový peší hviezdicový výstup na vrch Vihorlat, pod názvom Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat.
Predsilvestrovský výstup na Vihorlat
Usporiadateľ: športoví nadšenci z Outdoor Humenné
Termín konania: december
Trasa: Kamienka – Vihorlat – Zemplínske Hámre
Druh podujatia: pešia turistika
Športoví nadšenci z Outdoor Humenné organizujú každoročne, od roku 2007, v decembri pred Silvestrom, tradičný jednodňový peší zimný výstup na vrch Vihorlat, pod názvom Predsilvestrovský výstup na Vihorlat.

Okolie vrchu[upraviť | upraviť zdroj]

Navôkol sa rozprestiera región Zemplín, ten je rozdelený Vihorlatom na Horný Zemplín na severe a na Dolný Zemplín na juhu.

Smerom na západ sa tiahnu Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.). Východným smerom sa tiahne hranica s Ukrajinou, tú tvorí hraničný hrebeň Popriečneho s najvyšším vrchom Vetrová skala (1 024,5 m n. m.) a severnejšie hraničný hrebeň Bukovských vrchov, ktorý na severe tvorí hranicu aj s Poľskom. V Spomínaných Bukovských vrchoch je vyhlásený Národný park Poloniny. Najvyšším vrchom je Kremenec (1 221,0 m n. m.), na ňom sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenskej republiky. Zľava nadväzuje na Bukovské vrchy Laborecká vrchovina. Obraz krajiny na juhu má úplne iný charakter – tvorí ju rozľahlá Východoslovenská nížina, ležiaca takmer o kilometer nižšie ako vrchol Vihorlatu, po nej sa rozlievajú vodné plochy Zemplínska šírava a Senianske rybníky.

Neďaleko vrchu Vihorlat v okolí obce Poruba pod Vihorlatom bol objavený nový nerast Vihorlatit. Poruba pod Vihorlatom sa preto stala typovou lokalitou. Je to zároveň jediná lokalita na svete kde sa vyskytuje. Vihorlatit je zlúčeninou bizmutu, selénu a telúru.

Významné najvyššie vrchy pohorí v najbližšom okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Okolité významné najvyššie vrchy pohorí viditeľné z Vihorlatu a vzdialenosť k nim:

Minčol
(1 157,2 m n. m.)
90,5 km
Vysoký grúň (SK/PL)
(904,9 m n. m.)
34,6 km
Kremenec (SK/PL/UA)
(1 221,0 m n. m.)
39,8 km
Šimonka
(1 092,0 m n. m.)
47,7 km
Sever Polonina Runa (UA)
(1 482 m n. m.)
52,1 km
Západ   Compass card (sl).svg   Východ
Juh
Veľký Milič (SK/HU)
(895,0 m n. m.)
59,6 km
Vârful Vlădeasa (RO)
(1 836 m n. m.)
242,5 km
Vetrová skala (SK/UA)
(1 024,5 m n. m.)
22,2 km

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Panorámy[upraviť | upraviť zdroj]

180° panoramatický výhľad zo západného vrcholu Vihorlatu: východný vrchol Vihorlatu (vľavo), vrch Ľadovisko (893,9 m n. m.), Východoslovenská nížina a vodná nádrž Zemplínska šírava
180° panoramatický výhľad zo západného vrcholu Vihorlatu: východný vrchol Vihorlatu (vľavo), vrch Ľadovisko (893,9 m n. m.), Východoslovenská nížina a vodná nádrž Zemplínska šírava
180° panoramatický výhľad z vrcholového hrebeňa Vihorlatu: vrch Ľadovisko (893,9 m n. m.), Východoslovenská nížina, vodná nádrž Zemplínska šírava, vrch Kyjov (821,1 m n. m.) a hlavný západný vrchol Vihorlatu (vpravo)
180° panoramatický výhľad z vrcholového hrebeňa Vihorlatu: vrch Ľadovisko (893,9 m n. m.), Východoslovenská nížina, vodná nádrž Zemplínska šírava, vrch Kyjov (821,1 m n. m.) a hlavný západný vrchol Vihorlatu (vpravo)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. ÚGKK SR, rev. 2017-02-23, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, 01.10.2014, rev. 2017-02-23, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.
  4. Vihorlat. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  5. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-08]. Dostupné online.
  6. Vihorlat [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-18]. Dostupné online.
  7. Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org (po anglicky) [PDF]
  8. J. Martinka. Slovenská reč – mesačník pre záujmy spisovného jazyka, január–február 1941, ročník: VIII., číslo: 5–6, článok: O názve Vihorlátu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied – archív časopisov) [PDF]. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine, tlač: Nová kníhtlačiareň v Turčianskom Sv. Martine, 1941, [cit. 2016-08-17]. Dostupné online.
  9. Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. 2. vyd. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2016. ISBN 978-966-262-350-5.
  10. Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.
  11. 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Vihorlatu na okolité vrchy na stránke PeakFinder.org (po anglicky)
  12. Hartă turistică Munții Vlădeasa (Turistická mapa Munții Vlădeasa) 1 : 50 000. 3. vyd. Budapest (Budapešť) : Erfatur, Micro Mapper, Dimap, 2008. ISBN 973882022-7.
  13. Viditeľné územie z Vihorlatu na stránke HeyWhatsThat.com (po anglicky)
  14. JEDLOVSKÁ, Lýdia. Krásny Vihorlat. Naše poľovníctvo – časopis pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody, ročník: 2, číslo: 9 (Bratislava: Polpress), 2006. ISSN 1336-5568.
  15. Arnošt Guldan. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec : rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.
  16. Neoficiálna červená značka zaznačená na on-line turistickej mape na stránke Cykloserver.cz
  17. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  18. Cestovné poriadky > Prímestské linky na stránke ARRIVA Michalovce, a. s.
  19. Vstupy do vojenských obvodov na stránke MO SR

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

  • VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 5. vydanie, 2010, ISBN 978-80-8042-594-4
  • Aurius, s. r. o., Hradec Králové, Turistická mapa Karpatská turistická cesta 1 : 65 000, január 2013, Dostupné online: časť 1, časť 2 [PDF]
  • SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
  • BB Mapy, Banská Bystrica, č. 8, Turistická a cykloturistická mapa 8 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 100 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2014
  • ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000, 2. vydanie, 2016, ISBN 978-966-262-350-5
  • ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000, 2014, ISBN 978-966-2623-47-5
  • Erfatur, Micro Mapper, Dimap, Budapest (Budapešť), Hartă turistică Munții Vlădeasa (Turistická mapa Munții Vlădeasa) 1 : 50 000, 3. vydanie, 2008, ISBN 973882022-7

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]