Národný park Poloniny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°05′17″S 22°34′01″V / 49,08806°S 22,56694°V / 49.08806; 22.56694
Národný park Poloniny
Národný park
Sninský kameň 049.jpg
Poloniny, pohľad zo Sninského kameňa
Oficiálny názov: Národný park Poloniny
Pôvod názvu: horské lúky v rusínčine
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Snina
Pohorie Bukovské vrchy
Súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V / 49,08806°S 22,56694°V / 49.08806; 22.56694
Najvyšší bod na vrchu Kremenec
 - výška 1 207,7[1] m n. m.
 - súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V / 49,08806°S 22,56694°V / 49.08806; 22.56694
Rozloha 29 805 ha (298 km²)
 - ochranné pásmo 10 973 ha (110 km²)
Biómy lesy (80%), lúky
Geologické zloženie flyš, pieskovce
Vznik 1. október 1997
Správa Štátna ochrana prírody - Správa NP Poloniny
 - sídlo správy Stakčín
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Kategória IUCN II - Národný park
Stupeň ochrany 3. stupeň
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Wikimedia Commons: Národný park Poloniny
Webová stránka: www.sopsr.sk/nppoloniny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko, kam patria aj lokality v NP Poloniny

Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Park leží v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to najvýchodnejšia časť Slovenska a patrí medzi najredšie osídlené. Najvyšší vrch sa volá Kremenec (1 221 m n. m.) a nachádza sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Poľska, Slovenska a Ukrajiny.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V správe NP sa nachádzajú tieto maloplošné chránené územia:

Národné prírodné rezervácie (NPR)[upraviť | upraviť zdroj]

# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Havešová 171,32 1964 5.
2 Jarabá skala 359,94 1964 5.
3 Pľaša 110,8 1967 5.
4 Pod Ruským 11,1412 1988 4.
5 Rožok 67,13 1965 5.
6 Stinská 90,78 1986 5.
7 Stužica 761,49 1965 5.

Prírodné rezervácie (PR)[upraviť | upraviť zdroj]

# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Bahno 2,78 1988 5.
2 Borsučiny 83,72 1993 5.
3 Borsukov vrch 146,7928 2016 5.
4 Bzaná 15,46 1993 4.
5 Gazdoráň 17,3 1993 4.
6 Grúnik 4,6 1982 4.
7 Hlboké 2,28 1988 5.
8 Ruské 1,4614 1988 4.
9 Stinská slatina 2,76 1988 5.
10 Stružnická dolina 2,24 1982 4.
11 Šípková 156,32 1993 5.
12 Udava 391,98 1982 5.
13 Uličská Ostrá 25,24 1993 5.

Prírodné pamiatky (PP)[upraviť | upraviť zdroj]

# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Ulička 7,2492 1994 4.

Územia európskeho významu (Natura 2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Biológia a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich v parku sú endemity. V Poloninách sa vyskytuje viac než 800 druhov plesní a 100 druhov lišajníkov. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Na poloninách rastú starček sírovožltý, fialka dácka, čermeľ Herbichov, hadomor ružový, v lesoch iskerník karpatský, čemerica purpurová, hrachor hladký a veľa iných rastlín. V národnom parku sa vyskytuje 5 981 známych druhov bezstavovcov a 294 druhov stavovcov. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová. V roku 2004 tu bolo privezené malé stádo zubra hrivnatého. V roku 2016 stádo zubrov počíta asi 25 jedincov, pričom na územie Slovenskej republiky migrujú aj jedinci a čriedy z Poľska.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Národný park je otvorený celoročne. V zime láka bežkárov, v lete turistov. Okrem niekoľko horských chodníkov je tu tiež niekoľko drevených kostolov prevažne z 18. storočia, ktoré sa stali vyhľadávané.

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré časti národného parku Poloniny – pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Národný park je zároveň súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

BÁRTA, Vladimír; BURKOVSKÝ, Július. Národné parky Slovenska. [s.l.] : vydavateľstvo: AB ART press, 2005. 79 s. ISBN 4031502605. S. 72,73.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]