Národný park Slovenský raj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°55′0″S 20°21′0″V / 48,91667°S 20,35000°V / 48.91667; 20.35000
Národný park Slovenský raj
Národný park
Slovensky raj-Stratenska pila.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický, Prešovský
Okres Spišská Nová Ves, Rožňava,
Poprad, Brezno
Pohorie Slovenský raj
Súradnice 48°55′0″S 20°21′0″V / 48,91667°S 20,35000°V / 48.91667; 20.35000
Najvyšší bod Predná hoľa
 - výška 1 545 m n. m.
Najnižší bod Hornád pri Smižanskej Maši
 - výška 470 m n. m.
Dĺžka 24 km, VZ
Šírka 15 km, SJ
Rozloha 194,13 km² (19 413 ha)
 - ochranné pásmo 54,75 km² (5 475 ha)
Bióm lesy (90%)
Vznik 18. apríl 1988
 - CHKO 21. august 1964
Správa Správa NP
 - Sídlo správy Spišská Nová Ves
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Národný park Slovenský raj je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku, nachádzajúci sa na východnom Slovensku. Chráni oblasti horského pásma Slovenský raj, ktoré sa nachádza na severe Slovenského rudohoria.

Národný park má rozlohu 194,13 km² a jeho ochranné pásmo 54,75 km², spolu 248 88 km². Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií. Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov, často vybavených rebríkmi, reťazami a mostami. Nachádza sa tu okolo 350 jaskýň, z ktorých verejnosti prístupná je len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 lokalitou svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny národného parku[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé chránené územie v Slovenskom raji bolo vyhlásené už v roku 1890. Prvou chránenou rastlinou bol v roku 1936 plesnivec alpínsky. Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. V roku 2000 bola do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (ako súčasť chránených území s názvom Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu) zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vodopád v rokline Veľký Sokol

Národný park leží v Banskobystrickom kraji (okres Brezno), Prešovskom kraji (okres Poprad) a Košickom kraji (okresy Rožňava a Spišská Nová Ves).

Slovenský raj tvorí severnú časť Spišsko-gemerského krasu. Na západe je ohraničený Nízkymi Tatrami, na juhu centrálnou časťou Slovenského rudohoria - Stolickými a Volovskými vrchmi a Hornádskou kotlinou na severe a severovýchode.

Najvýraznejšiu stopu a jedinečný charakter územiu dala rieka Hornád s prítokmi, ktoré tu vytvorili početné rokliny, kaňony, údolia, vodopády a jaskyne. Najznámejšie rokliny sú 4,5 km dlhý Veľký Sokol, Suchá Belá, Piecky a Kyseľ, v ktorých sú početné vodopády. Prielom Hornádu je najdlhším a najvýraznejším kaňonom (11,7 km), najvyšší vodopád je Závojový vodopád s výškou 70 m. Najväčšou vodnou plochou je Palcmanská Maša s rozlohou 0,85 km², priehrada na Hnilci, dokončená v roku 1956.

Najvyšším vrchom územia je Predná hoľa (1 545 m n. m.), výborným vyhliadkovým bodom je tiež Havrania skala (1 153 m n. m.). Výnimočný výhľad ponúka skalnatá rímsa, nazývaná Tomášovský výhľad, vyhľadávaný okrem turistov aj horolezcami. Najnižším bodom územia je hladina Hornádu (470 m n. m.).

Biológia a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

V Slovenskom raji je najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku s výskytom 6,06 motýľov na km². Na Kopaneckých lúkach je mimoriadna biodiverzita cievnatých rastlín, ktorých sa tu vyskytuje priemerne až 75 druhov na m².

V parku žije okolo 4000 druhov bezstavovcov, vrátane viac ako 2100 druhov motýľov, 400 druhov chrobákov a 150 druhov mäkkýšov. Stavovce sú zastúpené 200 druhmi, z ktorých je 130 chránených. V parku žije 40 druhov cicavcov vrátane medveďa, líšky, vlka, mačky divej, jeleňa, diviaka a kuny. Národný park je domovom 65 ohrozených druhov, vrátane sokola rároha, vydry riečnej a sysľa obyčajného.

Les pokrýva 90 % rozlohy parku, pričom najväčšie zastúpenie má buk, smrek, jedľa a borovica. Na území parku je potvrdený výskyt 930 druhov rastlín, z ktorých je 35 chránených. Vyskytuje sa tu tiež 6 endemických rastlín, ktoré rastú len v Slovenskom raji a 19 endemických rastlín, ktoré rastú len v Západných Karpatoch.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Stredisko Dedinky a priehrada Palcmanská Maša

Najznámejšie turistické centrá a letoviská sú Čingov a Podlesok na severe, Dedinky na juhu a jediné turistické centrum situované priamo v parku, Kláštorisko, s ruinami kartuziánského kláštora. Najnavštevovanejšími lokalitami v parku sú Dobšinská ľadová jaskyňa a tiesňava Suchá Belá.

Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov a niekoľko cyklistických trás.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]