Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Lipovec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Stratená |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 1 111,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′09″S 20°20′13″V / 48,9025°S 20,3369°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Stratenského kaňonu |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lipovec[1] (1 111,8 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Stratenou, približne 9 km severne od Dobšinej.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Stratená.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Stratená, osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa a Dedinky, západne sa nachádza obec Vernár.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Lipovec je rozsiahly, no plochý vrch rozsiahlej planiny, situovanej severne od údolia Hnilca v centrálnej časti Slovenského raja. Západným smerom sa nachádzajú Doštianky (1 110 m n. m.), Kopanec (1 132 m n. m.) a Vahan (1 139 m n. m.), severným Koč (1 057 m n. m.), východným Bykárka (1 058 m n. m.), Suchý vrch (1 122 m n. m.) a Cigánka (1 137 m n. m.) a južným Gačovská skala (1 113 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.), Havrania skala (1 154 m n. m.), Duča (1 142 m n. m.), Remiaška (1 168 m n. m.) a Štrbáková (1 078 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia Hornádu, kde vodu odvádza potok Malý Sokol, smerujúci západne situovanou roklinou do Veľkej Bielej vody. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Horskú lúku na plochom vrchole obklopuje súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je ojedinele možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Volovské vrchy, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný iba lesnými cestami.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.