Hnilec (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hnilec
Rieka
Rieka Hnilec pri osade Stratenská Píla
Štát Slovensko Slovensko
Prameň Kráľova hoľa
 - výška 1 780 m
Ústie Hornád
 - poloha Margecany
 - výška 330 m
 - súradnice 48°52′46″S 20°59′56″V / 48,879456°S 20,998864°V / 48.879456; 20.998864
Dĺžka 88,9 km
Povodie 654 km² (65 400 ha)
Prietok 0.90
 - priemerný 8,10 /s
 - maximálny 195,00 /s
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Hnilec River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hnilec[1] (maď. Gölnic, nem. Göllnitz) je najväčší pravostranný prítok Hornádu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo polovice 2. tisícročia pred Kr. sa pastierske kmene, ktoré sa usadili v blízkosti hôr, naučili využívať domáce zásoby medených rúd v údolí Hnilca.[2]

Tok rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Hnilec pramení na severnom svahu Kráľovej hole a preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi[3]. Do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch. Najvýznamnejšími prítokmi sú ľavostranný Železný potok a pravostranné Smolník a Kojšovský potok.

Na svojom hornom toku má Hnilec ráz horskej bystriny, ktorá sa prediera malebným údolím na rozhraní Slovenského raja a Slovenského rudohoria (Volovských vrchov). Na svojom hornom toku nad obcou Stratená rieka Hnilec vytvára tiesňavu Stratenský kaňon. Stratenská dolina je krajinársky veľmi atraktívna – po celej dĺžke ju lemujú skalné zrázy okolitých vrchov, ležia v nej dve národné prírodné rezervácie – NPR Hnilecká jelšina a NPR Stratená, svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa a verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa.

Priehrada Palcmanská Maša - Dedinky

Pri Dedinkách bola na rieke vybudovaná priehrada Dedinky – Palcmanská Maša, ktorá slúži ako prečerpávacia vodná elektráreň. Počas činnosti elektrárne je voda presmerovaná do elektrárne Vlčia dolina-Dobšiná, kde umelo nadlepšuje prietok Dobšinského potoka, prítoku Slanej. Pod Dedinkami je preto Hnilec často nesplavný kvôli nedostatku vody. Od Dediniek rieka tečie prudkým tokom s ostrými kameňmi na dne širokého, väčšinou zalesneného údolia cez dediny Mlynky, Hnilec, Nálepkovo, Mníšek nad Hnilcom. Pod Mníškom nad Hnilcom rieka mohutnie, spád ale neklesá, tečie početnými kamenitými perejami. Pri Prakovciach sa údolie opäť zužuje a Hnilec si udržuje svoj perejnatý a prudký tok až po ústie do Hornádu pri Margecanoch.[4]

Osada Stratenská Píla - začiatok priehrady

Povodie Hnilca podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Hnilec (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

Splavnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hnilec je splavný od Dobšinskej ľadovej jaskyne po priehradu Dedinky – Palcmanská Maša. Tento úsek nazývame aj Horný Hnilec. Vodomer pre tento úsek pri moste pod obcou Stratená vpravo na riečnom kilometri 75,4 by mal ukazovať aspoň 90 cm, doporučený stav je 130 cm.

Dolný Hnilec je splavný za VV od Hnilca, za SV od Mníška nad Hnilcom. Splav úseku Mníšek nad HnilcomMargecany trvá 5 hodin, úsek HnilecMargecany 1 až 2 dni, podľa prekážok na rieke. Plavba po úseku nad priehradou trvá 2 až 3 hodiny. Minimálny stav vo Švedlári by mal dosahovať 220 cm.

Obťažnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Nebezpečné miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka preteká hlbokým údolím so strmými stenami spadajúcimi priamo do vody. Nebezpečné miesta však nemá. Pozor na spadnuté stromy a niektoré umelé stupne, niektoré sú nesplavné (treba si prečítať kilometráž).

Zaujímavé miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a obce na Hnilci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  2. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. 3. Obdobie patriarchálneho rodového zriadenia, s. 16.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  4. a b Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]