Gelnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°50′53″S 20°56′14″V / 48.848056°S 20.937222°V / 48.848056; 20.937222
Gelnica
mesto
Gelnica11Slovakia69.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Rieka Hnilec
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 48°50′53″S 20°56′14″V / 48.848056°S 20.937222°V / 48.848056; 20.937222
Najvyšší bod Kojšova Hoľa 1246 m.n.m
 - výška 1 246 m n. m.
 - súradnice 48°46′42″S 20°58′27″V / 48.778411°S 20.974063°V / 48.778411; 20.974063
Najnižší bod rieka Hnilec
 - výška 372 m n. m.
 - súradnice 48°52′02″S 20°58′29″V / 48.867094°S 20.974588°V / 48.867094; 20.974588
Rozloha 57,65 km² (5 765 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 163 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 106,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Primátor Dušan Tomaško[3] (nezávislý)
PSČ 056 01
ŠÚJ 526509
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
Adresa mestského
úradu
Banícke námestie 4, 056 01 Gelnica
E-mailová adresa info@gelnica.sk
Telefón 053 / 481 41 00
Fax 053 / 481 41 07
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Gelnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.gelnica.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Gelničan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Gelnica (v minulosti Gelnice, Hnilec, nem. Gölnitz, maď. Gölnic, Gölnicbánya, lat. Gelnicium)[5] je mesto ležiace v Košickom kraji.

História mesta[upraviť | upraviť zdroj]

kresba gelnice, 1879

Procesy razantného vývoja miest v oblasti Spiša v 13. stor. sa odohrávali v politickom rámci Spišskej župy, ktorá vznikla na konci 12. stor. a v prípade Gelnice v rámci Gelnického banského okruhu, vznik ktorého treba klásť do súvisu s príchodom juhonemeckého obyvateľstva, podľa všetkého ešte pred vznikom samotnej župy. Podľa rozšírenia mestských práv z privilégia z roku 1276 od Ladislava IV. vidíme, že Gelnica bola už v druhej polovici 13. storočia mestom. Pravdepodobne Belo IV. alebo Štefan V. ju pripojil k slobodným kráľovským mestám a posilnenia sa jej dostalo v 14. storočí za vlád Ľudovíta Veľkého a Žigmunda Luxemburského. Bola zároveň významným kolonizačným strediskom. Ako však vidíme z nasledujúceho vývoja udalostí, nerastné bohatstvo, základ prosperity a úspechu mesta v 13.a 14. stor., sa stalo zároveň príčinou jeho stagnácie  v storočiach neskorších – predovšetkým v 16. a 17. Neblaho sa prejavil predovšetkým vplyv agresívnych záujemcov o bohatstvá gelnického podzemia, ale aj konjunktúra, či úpadok baníctva a ďalších nadväzujúcich kovospracujúcich technológií na tomto území.[6]

kostol nanebovzatia panny marie

Stručný chronologický prehľad (1248 – 1750)

1248 – 1269 cca. Belo IV. udeľuje hosťom z Gelnice rozličné výsady

1276 – Ladislav IV. potvrdzuje Gelničanom privilégiá, o ktoré prišli počas prvého Rolandovho povstania

1277 – župan Roland počas svojho druhého povstania obsadzuje okrem iného aj Gelnicu

1282 – Ladislav IV. dáva Gelnickému mešťanovi Jekulovi časť chotára Gelnice; na tomto území neskôr vznikajú Jaklovce, Margecany, Žakarovce a Veľký Folkmar

1282 – Ladislav IV. obnovuje Gelnici privilégiá

1290 – Ladislav IV. obnovuje a potvrdzuje privilégiá mešťanov z Gelnice

1338Karol Róbert zväčšuje privilégiá Smolníka a Gelnice

1339 – Gelnica, spolu so Smolníkom, dostávajú Švedlár a Mníšek nad Hnilcom

1359 – kráľ Ľudovít I. potvrdzuje privilégiá Gelničanov

1435 – Žigmund Luxemburský povyšuje Gelnicu medzi slobodné kráľovské mestá

1440 – Gelnicu dostáva Ján Perényi

fotografia na skle, koniec 19.storočia

1457 – jediná priama písomná zmienka o dominikánskom konvente v Gelnici

1465 – Gelnica patrí Zápoľským, stráca všetky slobody

1458 – kráľ Matej Korvín berie pod ochranu Gelnicu a iné obce proti ohrozeniu, ktoré spôsobujú kapitáni Jasovskej pevnosti

1520 – Gelnica figuruje na čele Bratstva farárov banských miest; farnosti sú exemptné, teda podriadené ostrihomskému prepoštovi sv. Juraja de Viridi Campo, nie spišskému prepoštovi

1527 – Gelnicu a ďalšie majetky dostáva po porážke Jána Zápoľského Alexej Thurzo

1543 – Gelnicu obsadili Košičania, vyhnal ich Andrej Báthory

1556 – Gelnicu prepadli a vyrabovali Bebekovci

1605 – Gelnicu vyrabovali Turci

1676 – Gelnicu vyrabovali kuruci

1739 – nákaza v meste [7]

pohľadnica Gelnica, začiatok 20.storočia

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Huta Matilda, Háj (osada Háj), Turzov (Turzovské kúpele), Slovenské Cechy, Legy, Huta Mária, Perlová dolina, Gelnica mesto, sídlisko

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Agátová, Banícka, Banícke námestie, Banská, Cintorínska, Dubová, Geologická, Hlavná ulica, Hnilecká, Hutná, Hviezdoslavova, Jarná, Javorová, Jesenná, Krížna, Kukučínova, Lesná, Letná, Lipová, Lutherovo námestie, Lyžiarska, Medená, Nemocničná, Partizánska, Perlová, Plynárenská, Potočná, Požiarnická, Slovenská, Slovenské Cechy, SNP, Strojárenská, Športová, Tehelná, Turzovská, Vajanského, Vodárenská, Záhradná, Zámková, Zimná, Žakarovská, Železničná

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hnilec (rieka) a jeho prítoky v Gelnici – Perlový potok, Žakarovský potok, Turzovský potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Turzovské umelé vodné nádrže.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva do roku 2010[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1880 4 358 946
1890 3 918 871
1900 4 093 867
1910 3 833 860
1921 3 737 851
1930 3 975 897
1950 3 686 900
1961 4 482 847
1970 4 640 880
1980 5 100 844
1991 6 277 841
2001 6 404 823
Graf vývoja obyvateľstva od 19.stor po súčasnosť
Počet obyvateľov a domov od roku 1880 po 2011

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1880: 4 353 obyvateľov = Nemci – 3 105 (71,33%), Slováci – 871 (20,01%), Maďari – 229 (5,26%), Rusíni – 2 (0,05%), cudzinci – 4 (0,09%).
  • 1890: 3 912 obyvateľov = Nemci – 2 871 (73,39%), Slováci – 812 (20,76%), Maďari – 212 (5,42%), Rusíni – 11 (0,28%), ostatní – 6 (0,15%).
  • 1900: 4 093 obyvateľov = Nemci – 2 686 (65,62%), Slováci – 1 022 (24,97%), Maďari – 324 (7,92%), Rumuni – 1 (0,02%), Rusíni – 5 (0,12%), ostatní – 55 (1,34%).
  • 1910: 3 833 obyvateľov = Nemci – 2 095 (54,66%), Slováci – 1 098 (28,65%), Maďari – 606 (15,81%), Rumuni – 3 (0,08%), ostatní – 31 (0,81%).
  • 1930: 3 975 obyvateľov = Nemci – 1 867 (46,97%), Čechoslováci – 1 549 (38,97%), ostatní – 241 (6,06%), Židia – 169 (4,25%), Maďari – 91 (2,29%), Rusíni – 58 (1,46%).
  • Percentuálne zloženie národností obyvateľstva v Gelnici od roku 1880 do roku 2011
    1991: 6 277 obyvateľov = Slováci – 6 076 (96,80%), Rómovia – 111 (1,77%), Česi – 45 (0,72%), Nemci – 26 (0,41%), Maďari – 9 (0,14%), Ukrajinci – 7 (0,11%), Moravania – 1 (0,02%), Rusíni – 1 (0,02%), ostatní a nezistení – 1 (0,02%).
  • 2001: 6 404 obyvateľov = Slováci – 6 143 (95,92%), Rómovia – 99 (1,55%), ostatní a nezistení – 62 (0,97%), Nemci – 52 (0,81%), Česi – 32 (0,50%), Maďari – 6 (0,09%), Ukrajinci – 5 (0,08%), Rusíni – 4 (0,06%), Srbi – 1 (0,02%).
  • 2011: 6 202 obyvateľov = Slováci – 5 233 (84,38%), nezistení – 795 (12,82%), Rómovia – 81 (1,31%), Česi – 28 (0,45 %), Nemci – 24 (0,39%), ostatní – 14 (0,23%), Rusíni – 11 (0,18%), Maďari – 5 (0,08%), Ukrajinci – 5 (0,08%), Srbi – 2 (0,03%), Poliaci – 2 (0,03%), Židia – 2 (0,03%).

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícke múzeum Gelnica, Banícke námestie 8

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • evanjelický kostol
  • kamenný most cez rieku Hnilec
  • bývalá radnica (dnes banícke múzeum)
  • zrúcaniny hradu
  • banícke námestie
  • zvyšky klenieb dominikánskeho kláštora
  • meštianske a ľudové domy v historickom jadre mesta

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Memoriál Petra Bindasa (marec)
  • Gelnický šlapajcug (jún)
  • Gelnický jarmok (august)
  • Rock fest (august)
  • Na baňu klopajú! (september)
  • Vianočné trhy (december)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Gelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. OLEJNÍK, Vladimír. Architektonicko-historický výskum kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici, Archívny výskum. Bratislava : Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2014. S. 4.
  7. OLEJNÍK, Vladimír. Architektonicko-historický výskum kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici, Archívny výskum. Bratislava : Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2014. S. 9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]