Gelnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°50′53″S 20°56′14″V / 48,848056°S 20,937222°V / 48.848056; 20.937222
Gelnica
mesto
Gelnica11Slovakia69.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Rieka Hnilec
Nadmorská výška 372 m n. m.
Súradnice 48°50′53″S 20°56′14″V / 48,848056°S 20,937222°V / 48.848056; 20.937222
Rozloha 57,65 km² (5 765 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 124 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 106,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Primátor Dušan Tomaško[3] (nezávislý)
PSČ 056 01
ŠÚJ 526509
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Banícke námestie 4
056 01 Gelnica
E-mailová adresa sekretariat@gelnica.sk
Telefón 053 / 481 41 01
Fax 053 / 481 41 07
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Gelnica
Webová stránka: www.gelnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Gelničan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Gelnica

Gelnica (v minulosti Gelnice, Hnilec, nem. Gölnitz, maď. Gölnic, Gölnicbánya, lat. Gelnicium)[5] je mesto ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v centrálnej časti Volovských vrchov, v údolí rieky Hnilec. Prechádza ním cesta II/546 a železničná trať Červená Skala – Margecany. Rožňava je vzdialená 53 km juhozápadne, Košice 41 km juhovýchodne, Prešov 37 km severovýchodne a Spišská Nová Ves (cez Margecany) 45 km severozápadne.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Huta Matilda, Háj (osada Háj), Turzov (Turzovské kúpele), Slovenské Cechy, Legy, Huta Mária, Perlová dolina, Gelnica mesto, sídlisko

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Agátová, Banícka, Banícke námestie, Banská, Cintorínska, Dubová, Geologická, Hlavná ulica, Hnilecká, Hutná, Hviezdoslavova, Jarná, Javorová, Jesenná, Krížna, Kukučínova, Lesná, Letná, Lipová, Lutherovo námestie, Lyžiarska, Medená, Nemocničná, Partizánska, Perlová, Plynárenská, Potočná, Požiarnická, Slovenská, Slovenské Cechy, SNP, Strojárenská, Športová, Tehelná, Turzovská, Vajanského, Vodárenská, Záhradná, Zámková, Zimná, Žakarovská, Železničná

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hnilec (rieka) a jeho prítoky v Gelnici - Perlový potok, Žakarovský potok, Turzovský potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Turzovské umelé vodné nádrže.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva do roku 2010[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1880 4 358 946
1890 3 918 871
1900 4 093 867
1910 3 833 860
1921 3 737 851
1930 3 975 897
1950 3 686 900
1961 4 482 847
1970 4 640 880
1980 5 100 844
1991 6 277 841
2001 6 404 823

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1880: 4 353 obyvateľov = Nemci - 3 105 (71,33%), Slováci - 871 (20,01%), Maďari - 229 (5,26%), Rusíni - 2 (0,05%), cudzinci - 4 (0,09%).
  • 1890: 3 912 obyvateľov = Nemci - 2 871 (73,39%), Slováci - 812 (20,76%), Maďari - 212 (5,42%), Rusíni - 11 (0,28%), ostatní - 6 (0,15%).
  • 1900: 4 093 obyvateľov = Nemci - 2 686 (65,62%), Slováci - 1 022 (24,97%), Maďari - 324 (7,92%), Rumuni - 1 (0,02%), Rusíni - 5 (0,12%), ostatní - 55 (1,34%).
  • 1910: 3 833 obyvateľov = Nemci - 2 095 (54,66%), Slováci - 1 098 (28,65%), Maďari - 606 (15,81%), Rumuni - 3 (0,08%), ostatní - 31 (0,81%).
  • 1930: 3 975 obyvateľov = Nemci - 1 867 (46,97%), Čechoslováci - 1 549 (38,97%), ostatní - 241 (6,06%), Židia - 169 (4,25%), Maďari - 91 (2,29%), Rusíni - 58 (1,46%).
  • 1991: 6 277 obyvateľov = Slováci - 6 076 (96,80%), Rómovia - 111 (1,77%), Česi - 45 (0,72%), Nemci - 26 (0,41%), Maďari - 9 (0,14%), Ukrajinci - 7 (0,11%), Moravania - 1 (0,02%), Rusíni - 1 (0,02%), ostatní a nezistení - 1 (0,02%).
  • 2001: 6 404 obyvateľov = Slováci - 6 143 (95,92%), Rómovia - 99 (1,55%), ostatní a nezistení - 62 (0,97%), Nemci - 52 (0,81%), Česi - 32 (0,50%), Maďari - 6 (0,09%), Ukrajinci - 5 (0,08%), Rusíni - 4 (0,06%), Srbi - 1 (0,02%).
  • 2011: 6 202 obyvateľov = Slováci - 5 233 (84,38%), nezistení - 795 (12,82%), Rómovia - 81 (1,31%), Česi - 28 (0,45 %), Nemci - 24 (0,39%), ostatní - 14 (0,23%), Rusíni - 11 (0,18%), Maďari - 5 (0,08%), Ukrajinci - 5 (0,08%), Srbi - 2 (0,03%), Poliaci - 2 (0,03%), Židia - 2 (0,03%).

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícke múzeum Gelnica, Banícke námestie 8

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • evanjelický kostol
  • kamenný most cez rieku Hnilec
  • bývalá radnica (dnes banícke múzeum)
  • zrúcaniny hradu
  • banícke námestie
  • zvyšky klenieb dominikánskeho kláštora
  • meštianske a ľudové domy v historickom jadre mesta

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Memoriál Petra Bindasa (marec)
  • Gelnický šlapajcug (jún)
  • Gelnický jarmok (august)
  • Rock fest (august)
  • Na baňu klopajú! (september)
  • Vianočné trhy (december)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Gelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]