Preskočiť na obsah

Jaklovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaklovce
obec
Kostol sv. Antona Pustovníka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Vodné toky Hnilec, Kojšovský potok
Nadmorská výška 325 m n. m.
Súradnice 48°52′26″S 20°59′33″V / 48,8738°S 20,9926°V / 48.8738; 20.9926
Rozloha 17,25 km² (1 725 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 812 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 105,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1292
Starosta Matúš Fedor[3] (nezávislý)
PSČ 055 61
ŠÚJ 543187
EČV (do r. 2022) GL
Tel. predvoľba +421-53
E-mailová adresa jaklovce@stonline.sk
Telefón 053/489 44 88
Fax 053/489 44 88
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jaklovce
Webová stránka: jaklovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jaklovce (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalva) sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.

V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec, ktorého zakladateľom bol komes Jekul, syn Mikuláša.

Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je z roku 1292 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1344. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie dediny: Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.[4]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ, dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je kaštieľ opustený a chátra.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s. 88-119.
  5. Jaklovce - Kostol sv. Antona Pustovníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Jaklovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaklovce

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]