Jaklovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°52′26″S 20°59′33″V / 48,8738°S 20,9926°V / 48.8738; 20.9926
Jaklovce
obec
Slovakia Jaklovce 5.JPG
Kostol sv. Antona Pustovníka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Rieky Hnilec, Kojšovský potok
Nadmorská výška 325 m n. m.
Súradnice 48°52′26″S 20°59′33″V / 48,8738°S 20,9926°V / 48.8738; 20.9926
Rozloha 17,25 km² (1 725 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 866 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 108,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1328[3]
Starosta Matúš Fedor[4] (nezávislý)
PSČ 055 61
ŠÚJ 543187
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
E-mailová adresa jaklovce@stonline.sk
Telefón 053/489 44 88
Fax 053/489 44 88
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Jaklovce
Webová stránka: www.jaklovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jaklovceobec na Slovensku v okrese Gelnica.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec, ktorého zakladateľom bol komes Jekul, syn Mikuláša.

Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1336. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie dediny: Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Kaštieľ, dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je kaštieľ opustený a chátra.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Magyar Nemzeti Levéltár - Országos Levéltár Diplomatikai Leveltár 83 199.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  5. JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s. 88-119.
  6. Jaklovce - Kostol sv. Antona Pustovníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Jaklovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaklovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]