Jaklovce
Jaklovce | |
obec | |
Kostol sv. Antona Pustovníka
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Gelnica |
Región | Spiš |
Vodné toky | Hnilec, Kojšovský potok |
Nadmorská výška | 325 m n. m. |
Súradnice | 48°52′26″S 20°59′33″V / 48,8738°S 20,9926°V |
Rozloha | 17,25 km² (1 725 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 812 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 105,04 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1292 |
Starosta | Matúš Fedor[3] (nezávislý) |
PSČ | 055 61 |
ŠÚJ | 543187 |
EČV (do r. 2022) | GL |
Tel. predvoľba | +421-53 |
E-mailová adresa | jaklovce@stonline.sk |
Telefón | 053/489 44 88 |
Fax | 053/489 44 88 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Jaklovce | |
Webová stránka: jaklovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Jaklovce (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalva) sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec, ktorého zakladateľom bol komes Jekul, syn Mikuláša.
Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je z roku 1292 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1344. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie dediny: Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, okrem gotickej sochy Madony. Organ od firmy Rieger z Krnova pochádza z roku 1900.[5] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Antona Pustovníka
-
Kostol sv. Antona Pustovníka
-
Presbytérium kostola
- Kaštieľ, dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je kaštieľ opustený a chátra.[6]
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca z roku 1772.[7]
-
Barokový kaštieľ
-
Barokový kaštieľ
-
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s. 88-119.
- ↑ Jaklovce - Kostol sv. Antona Pustovníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jaklovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaklovce