Kojšovská hoľa (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′56″S 20°59′17″V / 48,78234°S 20,98801°V / 48.78234; 20.98801
Kojšovská hoľa
vrch
Kojšovská hoľa 003.jpg
Kojšovská hoľa v decembri
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Gelnica
Obec Kojšov
Pohorie Volovské vrchy
Povodie Hornád
Nadmorská výška 1 245,7 m n. m.
Súradnice 48°46′56″S 20°59′17″V / 48,78234°S 20,98801°V / 48.78234; 20.98801
Najľahší výstup z obce Zlatá Idka po modrá turistická značka žltá turistická značka turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Kojšovská hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najvyšší vrch podcelku Kojšovská hoľa; Kojšovská hoľa úboč (1 225 m n. m.) je najvyšším bodom okresu Košice-okolie

Kojšovská hoľa (nem. Koischdorfer Höhe, maď. Kojsói-tető) (1 245,7 m n. m.)[1] je najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch.

Kojšovská hoľa úboč s nadmorskou výškou 1 225 m n. m. je najvyšším bodom okresu Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vypína sa medzi obcami Kojšov, Opátka, Zlatá Idka a Prakovce, približne 16 km západne od Košíc. Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia. Vybieha mierne na sever z hlavného hrebeňa pohoria.

Poskytuje výborné lyžiarske terény, najmä na južných svahoch, kde je rozsiahly lyžiarsky areál Skipark Erika, s vybudovanou sedačkovou lanovkou a lyžiarskym vlekom. Približne 1 km pod vrcholom Kojšovskej hole v nadmorskej výške 1 045 m n. m. stojí horská chata Erika, ktorá je druhou najvyššie postavenou chatou v Košickom kraji. Pri vrcholovej stanici lyžiarskych vlekov sa nachádza čajovňa Katka.

Meteorologická a radarová stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Meteorologická radarová stanica SHMÚ na Kojšovskej holi

Pohľad na panorámu Tatier z Kojšovskej hole

Na vrchole hole sídli meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok. Nachádzal sa tu polarimetrický rádiolokátor RDR250-GC Doppler Weather Radar od výrobcu Radtec a Gamik.[2] V júni 2015 ho nahradil nový dualpolarizačný rádiolokátor,[3] umožňujúci určovať hranicu a intenzitu zrážok a hornú hranicu rádioecha vo štvorcoch 4x4, resp. 2x2 km. Merania prebiehajú každých 15 minút a efektívny dosah radaru je 300 km.[4] Radar je súčasťou povodňového predpovedného a varovného systému (POVAPSYS), ďalšie tri stanoviská sú na Malom Javorníku, Špaňom laze a Kubínskej holi.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po modrá turistická značka značke z mesta Gelnica cez Striebornú (620 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:50 h, ↓ 3:35 h, prevýšenie: 874 m
  • po modrá turistická značka značke z obce Kojšov cez Striebornú (620 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:50 h, prevýšenie: 775 m
  • po žltá turistická značka značke z obce Prakovce popri horárni Izbica a chate Erika, trvanie: ↑ 3:30 h, ↓ 3:05 h, prevýšenie: 853 m
  • po modrá turistická značka značke z obce Zlatá Idka, cez sedlo Kojšovská Hoľa (1 170 m n. m.), odtiaľ po žltá turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 1:30 h, ↓ 1:10 h, prevýšenie: 587 m

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 136 Volovské vrchy – Košice 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-585-2.
  2. Slovenská rádiolokačná sieť [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
  3. Výmena technológie meteorologických radarov Malý Javorník a Kojšovská hoľa [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
  4. KRAJMEROVÁ, Eva. ČMS Meteorológia a klimatológia [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  5. LEŠKOVÁ, Danica. Budovanie povodňového predpovedného a varovného systému [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 30, Slovenské rudohorie – Volovské vrchy, 1. vydanie, 1988, 077-014-88 SRV 11-6

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]