Kojšovská hoľa (vrch)
| Kojšovská hoľa | |
| vrch | |
 Kojšovská hoľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica |
| Obec | Kojšov |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Kojšovská hoľa |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 245,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′56″S 20°59′16″V / 48,7823°S 20,9879°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke zo Zlatej Idky
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kojšovská hoľa | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Najvyšší vrch podcelku Kojšovská hoľa; Kojšovská hoľa úboč (1 225 m n. m.) je najvyšším bodom okresu Košice-okolie | |
Kojšovská hoľa[1] (1 245,7 m n. m.[2][3]) je mohutný vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Zlatá Idka, približne 8 km južne od Gelnice.[5] Je najvyšším vrchom rovnomenného geomorfologického podcelku a lokalita úboč s nadmorskou výškou 1 225 m n. m. je najvyšším bodom okresu Košice-okolie.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kojšovská hoľa.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a na katastrálnom území obce Kojšov.[1] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situovaná Zlatá Idka a severne ležiaci Kojšov, severozápadne sa nachádzajú Prakovce a Helcmanovce, juhozápadne Vyšný Medzev a Medzev, južne Poproč a východne Opátka a Košická Belá.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kojšovská hoľa leží v blízkosti hlavného hrebeňa, vedúceho od Kloptaňa (1 153 m n. m.) na Predné holisko (949 m n. m.). Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia. Severne sa nachádza Krompašský vrch (1 025 m n. m.), Žakarovský vrch (842 m n. m.), Jedlinka (942 m n. m.) a Folkmarská skala (915 m n. m.), východne Krížny hrb (822 m n. m.), Suchý vrch (889 m n. m.), Vysoký vrch (851 m n. m.), Okrúhla (1 088 m n. m.) a Predné holisko (949 m n. m.), južne Holička (727 m n. m.), Kobylia hora (882 m n. m.) a Hrb (947 m n. m.) a západne Barat (808 m n. m.), Biely kameň (1 135 m n. m.), Ovčinec (1 012 m n. m.), plytkým sedlom oddelená Zlatoidská hora (1 232 m n. m.), Kloptaň (1 153 m n. m.) a Hutná hoľa (1 094 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia rieky Hnilec, kde vodu z južných, východných a severných svahov odvádza Kojšovský potok a zo západných častí Perlový potok. Na vrchol vedie cesta i značený turistický chodník, blízkym hrebeňom aj magistrála Cesta hrdinov SNP.[5]
Na južnom úbočí je vybudovaný lyžiarsky areál Skipark Erika so sedačkovou lanovkou a lyžiarskym vlekom. Približne 1 km západne stojí v nadmorskej výške 1 045 m n. m. horská chata Erika, ktorá je druhou najvyššie postavenou chatou v Košickom kraji. Pri vrcholovej stanici lyžiarskych vlekov sa nachádza čajovňa Katka.
Meteorologická a radarová stanica[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchole hole stojí meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok. Nachádzal sa tu polarimetrický rádiolokátor RDR250-GC Doppler Weather Radar od výrobcu Radtec a Gamik.[6] V júni 2015 ho nahradil nový dualpolarizačný rádiolokátor[7], umožňujúci určovať hranicu a intenzitu zrážok a hornú hranicu rádioecha vo štvorcoch 4x4, resp. 2x2 km. Merania prebiehajú každých 15 minút a efektívny dosah radaru je 300 km.[8] Radar je súčasťou povodňového predpovedného a varovného systému (POVAPSYS), ďalšie tri stanoviská sú na Malom Javorníku, Špaňom laze a Kubínskej holi.[9]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva len nízka hôľnatá vegetácia[10], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Čiernu horu, Čergov, Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Stolické vrchy a mnohé vrchy severného Maďarska.[11]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej trase:
- od severu z rázc. Strieborná nad Kojšovom
- od východu po Ceste hrdinov SNP zo Zlatoidských lúk cez sedlo pod Kojšovskou hoľou
- od západu po Ceste hrdinov SNP z Kloptaňa cez Biely kameň a sedlo pod Kojšovskou hoľou
- po
modrej turistickej značke od juhu z obce Zlatá Idka cez rázc. Golgota - po
žltej turistickej značke z obce Prakovce okolo chaty Izbica[5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Panoráma Tatier
-
Vrchol Kojšovskej hole
-
Meteorologická a radarová stanica
-
Kojšová hoľa - Svitanie 2020
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 64.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská rádiolokačná sieť [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Výmena technológie meteorologických radarov Malý Javorník a Kojšovská hoľa [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
- ↑ KRAJMEROVÁ, Eva. ČMS Meteorológia a klimatológia [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
- ↑ LEŠKOVÁ, Danica. Budovanie povodňového predpovedného a varovného systému [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Knihy[upraviť | upraviť zdroj]
- Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 30, Slovenské rudohorie – Volovské vrchy, 1. vydanie, 1988, 077-014-88 SRV 11-6
Mapy[upraviť | upraviť zdroj]
- VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 136, Turistická mapa 136 Volovské vrchy – Košice 1 : 50 000, 5. vydanie, 2019, ISBN 978-80-99934-04-8
- BB Mapy, Banská Bystrica, 21. časť, Okolie Košíc a Prešova Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kojšovská hoľa (vrch)
