Vysoký vrch (851 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysoký vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obec Sokoľ
Pohorie Čierna hora
Podcelok Pokryvy
Povodie Hornád
Nadmorská výška 851,0 m n. m.
Súradnice 48°49′29″S 21°09′23″V / 48,8246°S 21,1563°V / 48.8246; 21.1563
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Veľkej Lodiny
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoký vrch (851,0 m n. m.[1][2]) je lesnatý vrch v pohorí Čierna hora, geomorfologickom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Sokoľ, približne 8 km severovýchodne od Košíc.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v strede geomorfologického podcelku Pokryvy.[3] Leží na území Košického kraja a okresu Košice-okolie, v katastri obce Sokoľ[5], okrajovo tiež Veľká Lodina a Čermeľ (Košice – Sever). Najbližšími sídlami sú západne situovaná Košická Belá, severne ležiaca Malá a Veľká Lodina, východným smerom obce Kysak, Trebejov a Sokoľ a južným košická mestská časť Kavečany.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoký vrch je súčasťou masívu, na východe a severe vymedzenom údolím Hornádu a na západe údolím riečky Belá. Severným smerom sa nachádza Bokšov (810 m n. m.), Holica (806 m n. m.), Prielohy (788 m n. m.) a Stádlo (657 m n. m.), východným Domanov vrch (465 m n. m.), južným Biela skala (807 m n. m.) a Vreteník (703 m n. m.) a západným Železný vrch (818 m n. m.), Skalka (603 m n. m.) a Pokryvy (888 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Hornádu, kde vodu z juhozápadných svahov odvádza potok Črmeľ, z južných jeho prítok Biely potok, z východných potok Uhrinče a zo severných Ružínok.[4] Na časti vrcholu a juhovýchodných svahoch sa nachádza rovnomenná prírodná rezervácia, preto na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4] Na východnom úbočí sa nachádzajú ruiny hradu Sokoľ.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Bachureň, Čergov, Slanské vrchy, Volovské vrchy a nezriedka i vrcholy Vysokých Tatier.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

V Sedle pod Vysokým vrchom na západnom úbočí, len asi 200 m od vrcholu, je významná križovatka turistických trás, dostupná:

  • po červenej značke:
    • od severovýchodu z Kysaku cez Prielohy
    • od juhu z Kavečian cez rázc. Kráľova studňa
  • po zelenej značke:
    • od západu z lokality Ružín, most cez rázc. Gaľová
    • od juhu z rázc. Pod Jahodnou
  • po modrej značke:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 65.
  2. a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-15]. Dostupné online.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]