Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)
| Široká hora | |
| vrch | |
 Široká hora v strede (okrúhla)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obce | Klenov, Hrabkov |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Roháčka |
| Povodia | Hornád, Svinka |
| Nadmorská výška | 985 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′53″S 21°00′36″V / 48,9314°S 21,01°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Klenova |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Široká hora[1] (985 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Klenov, približne 9 km severovýchodne od Gelnice.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Roháčka.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a zasahuje na katastrálne územie obce Klenov a Hrabkov.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Hrabkov, východne leží Klenov, Kvačany a Miklušovce, južne Margecany a západne Kluknava.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Široká hora leží v hrebeni, vedúcom severným smerom z masívu Roháčky (1 029 m n. m.). Severne sa nachádza Vtáčia hora (698 m n. m.), Zimná hora (664 m n. m.) a Ostrý vrch (603 m n. m.), východne Grejnár (658 m n. m.), Mestické (828 m n. m.) a Zajačia hora (635 m n. m.), južne Bystrá (766 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.) a Čierna hora (1 025 m n. m. a západne vrch Koľvek (800 m n. m.) a Klinkovec (683 m n. m.).[5] Západné svahy odvodňuje Krížovianka, severné jej prítok Banský potok, obe smerujúce do Svinky a voda z východnej časti odteká potokom Bystrá do Hornádu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[2], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Tatry, Branisko, Bachureň, Čergov a Slanské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup vedie neznačenými chodníkmi, príp. odbočením z 
modrej turistickej značky, vedúcej blízkym hrebeňom.
- po
modrej turistickej značke (hrebeňom):
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
- ↑ Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.