Klenov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°55′43″S 21°03′20″V / 48,9285011°S 21,0554883°V / 48.9285011; 21.0554883
Klenov
obec
Slovensko okres Prešov obec Klenov panoráma.jpg
Coa Slovakia Town Kelembér.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Nadmorská výška cca 550 m n. m.
Súradnice 48°55′43″S 21°03′20″V / 48,9285011°S 21,0554883°V / 48.9285011; 21.0554883
Rozloha 15,37 km² (1 537 ha) [1]
Obyvateľstvo 234 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 15,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1330
Starosta Kamila Bogdaňová[3] (nezávislá)
PSČ 082 44
ŠÚJ 524646
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad, 082 44 Klenov 140
E-mailová adresa obecklenov@gmail.com
Telefón 051/778 22 02
Fax 051/778 22 02
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Klenov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Klenov je menšia obec na Slovensku v Prešovskom samosprávnom kraji, konkrétne v okrese Prešov. Obec sa nachádza 30 km juhozápadne od krajského mesta Prešov, metropoly Šariša, v pohorí Čierna hora.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky Klenova sa začali po tatárskom vpáde do našich krajov roku 1241 a možno aj skôr. Prvé písomné zmienky o Klenove sa rôznia. Historici zachytávajú prvú písomnú zmienku v roku 1330, keď sa spomína ako farnosť Clencberk (Clemberc). Táto zmienka súvisí s nariadením panovníka, podľa ktorého uhorské duchovenstvo platilo pápežskej kúrii desiatky, o čo museli dbať majitelia poddanských dedín v údolí Sopotnice, totiž šľachtici z drienovského hradu. Obecná kronika uvádza: „Podľa farských záznamov v 12. storočí bola tu už založená fara. Musela to byť malá osada, ktorá mohla vzniknúť v 10. storočí, alebo ešte skôr. V tomto čase vznikol menší hrad na mieste ktoré sa dodnes volá hradisko.“ My akceptujeme rok 1332 ako rok prvej písomnej zmienky, kedy drienovský zeman Kajul predal šľachticovi Viliamovi Drugetovi dediny Sedlice, Miklušovce a Klenov. Tak to schválila i heraldická komisia v roku 1994. Názvy obce sa striedali – 1330 Clenberk, Clemberk, 1386 Sopothnicha, 1786 Klembeg, 1920 Klembrak, 1927 Klembarok, 1948 Klenov. Obyvatelia obce sa živili drevorúbačstvom, povozníctvom uhlia, rudy, dreva pre Rollovu Hutu, pálenám vápna, dreveného uhlia, tkaním plátna, výrobou mlynských kameňov. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno na predaj a šili krpce.

Dominantou obce je gréckokatolícky Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 5. novembra 1993 Ministerstvom kultúry SR. Pri chráme je drevená zvonica z roku 1742. Je chránená Pamiatkovým úradom v Prešove.

Obec bola stavaná ako potočná radová zástavba. Najviac obyvateľov sa uvádza pri sčítaní ľudu v roku 1961, a to 651 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní v roku 1991 je to už len 279 obyvateľov. Dnes má obec 215 obyvateľov.

Dejiny názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

Sám názov obce pozná osobitný vývoj. Latinsko-nemecký záznam z roku 1330 potvrdzuje odvodené pomenovanie od názvu listnatého porastu „klen“ (druh javora), ktorý sa hojne vyskytuje v okolí. Slovo „berck“ (berk) je hovorový zápis nemeckého „berg“ (= vrch). Až dodnes Spišiaci z okolia Margecian a Jakloviec označujú (výškový) vrchol cesty z Margecian ako „klembarski verch“ (šarišsky). Nemožno prijať tvrdenie (F. Uličný), že názov obce je odvodený od prvého šoltýsa, zakladateľa obce – Kleinberk (malý vrch?). Slovenský názov klen je hovorovo blízky nemeckému pomenovaniu „lein-baum“ (klenový les). Aj susedná obec Hrabkov svoj názov odvodzuje od porastu „hrab“, ktorého výskyt je hojný v lesoch Čiernej hory (aj neďaleké Rokycany od rakyta - rokyta). Slovanské (slovenské) pomenovanie osád a dedín podľa lesných drevín je na Slovensku veľmi časté. Pomenovanie Sopotnica sa viaže na prameň potoka (Pod Lipovou, Pod Hradiskom), ktorý preteká dedinou a môže sa spájať s menom prvého šoltýsa (rýchly zánik). Pravda, pomenovanie „Sopot“ v indoeurópskych a praslovanských jazykoch (sopti, sopěti) označuje čľapot vody pri chôdzi v mokrinách. V slovanských jazykoch sa používajú významové odlišnosti hlasnej činnosti pozemných vôd (špliechot, drevený vodný kanál, para a i.). V podstate ide o vodotrysk. Z pôvodného názvu Sopotnica sa zachovala lokalita „Mlyn na Sopotnici“.

Cirkevné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ikonostas v chráme

Obecná kronika uvádza: „Podľa farských záznamov v 12. storočí bola tu už založená fara. Musela to byť malá osada, ktorá musela vzniknúť v 10. storočí alebo ešte skôr. V tomto čase vznikol menší hrad; na mieste, ktoré sa dodnes nazýva Hradisko. Ak sa obecná kronika opiera o „farské záznamy“, z toho možno usudzovať, že aj v minulosti tu farská kronika existovala, ale žial, stratila sa. Z registrov pápežských desiatkov zisťujeme, že dedina Klenov v roku 1330 bola samostatnou farnosťou, čo prirodzene predpokladá staršiu existenciu dediny a farnosti pred rokom 1330. Šľachtic Mikuláš z Perína, ktorý bol vlastníkom Križovian, v liste písanom pápežovi do Avignona v roku 1340 uvádza, že medzi jeho poddanými sú Rutheni – Rusíni. Je to prvá zmienka o prítomnosti Ruthénov (gráckokatolíkov) v Šariši.

Drevená zvonica pri chráme v obci

Chrám. Gréckokatolícky chrám je ranogotický, pochádzajúci z prvej tretiny 14. storočia, upravovaný v 16. a 18. storočí a v roku 1913. Okolo chrámu ohradný kamenný múr. Z pravej strany boli druhé vchodové dvere, ktoré sa zamurovali. Nad nimi sa týčila vežička s malým zvonom. Chrám je zasvätený Pokrovu Presvätej Bohorodičky. V roku 1913 bol maľovaný akademickým maliarom Mikulášom Jordánom a jeho maľby sa zachovali dodnes v plnej kráse. Ikonostas je z roku 1913 a lavice z roku 1914. Náklady spojené s opravou, výmaľbou a vybavením chrámu hradil patrón – sponzor barón Emericus Ghilányi z Fričoviec. Jeho rodový erb sa nachádza na ikonostase nad cárskymi dverami ako i na ľavom prednom krylose – lavici. Na pravom krylose je čiastočne poškodený štátny znak za Rakúsko-Uhorska.

Zvonica. Pri chráme je drevená zvonica pochádzajúca z roku 1742. Veľký zvon z roku 1648, malý z roku 1918. Zvonica je chránená Pamiatkovým úradom v Prešove. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo dňa 5.11.1993 chrám s areálom za kultúrnu pamiatku. V návrhu na toto vyhlásenie sa uvádza: „Je hodnotným dokladom vývoja architektúry a tiež historického vývoja a osídlenia Šarišského regiónu“.

Pamätná tabuľa Janka Borodáča na budove kultúrneho domu

Farnosť. Do gréckokatolíckej farnosti v Klenove patria tieto filiálne obce: Kvačany, s murovaným kostolom sv. Michala z r.1796; Brežany, s dreveným kostolom sv. Lukáša z r. 1727 (národná kultúrna pamiatka, jediný drevený kostolík v prešovskom okrese). Gréckokatolícki veriaci bývajúci v obciach Bajerov, Hrabkov, Chmiňany, Chminianska Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Kojatice, Krížovany, Ondrašovce, Ovčie, Rokycany, Šarišské Lužianky, Široké, Víťaz, Žipov a osada Bunde tiež patria do klenovskej farnosti.

Významné udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 v rámci osláv 667. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola na miestnom kultúrnom dome odhalená pamätná tabuľa Janka Borodáča, ktorý v rokoch 1918 - 1919 režíroval v obci prvé ochotnícke divadelné predstavenie.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v údolí, kde sa schádzajú viaceré pramene potoka Sopotnica, hlavný prameň sa nachádza v severozápadnej časti obce pod Lipovú. Zároveň jej extravilán tvorí geografickú križovatku viacerých cestných smerov: z Klenovského vrchu sa dolu Bystrým zvezieme až na Spiš do Margecian, dolu Braniskom sa dá dosť do obce Hrabkov, cez Doliny vedie cesta do Prešova cez Žipov, cez Malú dolinku chodili naši predkovia do Kvačian a cestou od chotára prídeme do neďalekých Miklušoviec.

V strede obce sa nachádza gréckokatolícky chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky, ktorého dominantnou súčasťou je drevená zvonica. Oproti chrámu je situovaná budova a dvor fary. Oproti fare cez cestu je budova požiarnej zbrojnice. Centrum obce dopĺňa ešte budova kultúrneho domu, cestou okolo ktorého by sme sa dostali na miestny cintorín. Asi 500 m južným smerom sa nachádza budova obecného úradu, v ktorej sa nachádza aj poštový úrad. Oproti cez cestu je konečná zastávka autobusov SAD. V blízkosti Obecného úradu je možné vidieť tenisový kurt a detské ihrisko pre najmenších.

Od kostola západným smerom sa dostaneme k obchodnému centru, kde nájdeme predajňu potravín a miestnu krčmu. Od krčmy smerom k hospodárskemu dvoru poľnohospodárskeho družstva sa nachádza budova bývalej základnej školy. Hospodársky dvor tvorí zázemie pre chov oviec a produkciu ovčieho syra. Taktiež tu našli miesto miestni podnikatelia s drevársko-stolárskou výrobou.

Južný koniec obce patrí futbalovému ihrisku. Poľnou cestou ďalej by sme sa dostali do Žľabkoch, bývalému centru chovu oviec. Juhozápadnou časťou obce vedie štátna cesta z Miklušoviec cez Vápence, okolo Grejtákovej skalky až na Klenovský verch, odtiaľ dolu Starým Bystrým na Margecany. Z rázcestia Staré Bystré vedie lesná cesta krásnym lesným porastom až na Čarnú horu (Čierna hora), ktorá predstavuje raj pre hubárov a zberateľov lesných plodín (čučoriedky, maliny). Staré Bystré predstavuje miesto, kde sa nachádza v krásnej lesnej prírode ubytovacie turistické zariadenie chata Klenov. Časti Bystré, tesne na prechode šarišského a spišského regiónu dominuje budova starej horárne.

Štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje k 31.12.2006

Ukazovateľ Počet
Počet obyvateľov spolu 210
- muži 111
- ženy 99
Predproduktívny vek (0-14) spolu 35
Produktívny vek (15-54) ženy 38
Produktívny vek (15-59) muži 67
Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 70
Počet sobášov 3 Počet rozvodov 0
Počet živonarodených spolu 1
- muži 1
- ženy 0
Počet zomretých spolu 3
- muži 2
- ženy 1
Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 4
- muži 4
- ženy 0

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Podiel
Slovenská 98,12 %
Ukrajinská 0,47 %
Česká 0,47 %
Poľská 0,47 %
Maďarská 0,47 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo Podiel
Gréckokatolícke 71,63 %
Evanjelické 0,93 %
Bez vyznania 0,93 %
Nezistené 2,79 %

Údaje pochádzajú zo sčítania ľudu v roku 2001. Podľa tohto sčítania sa v obci nachádza 121 domov, z toho 72 domov je trvale obývaných.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je členom nasledujúcich združení:

Združenia pôsobiace v regióne obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Urbárska spoločnosť
  • Poľovné združenie „Potok“

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Inžinierske siete[upraviť | upraviť zdroj]

  • skupinový vodovod – napojenosť 82 %
  • plynofikácia od r. 1998 – napojenosť 98 %.

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

  • obchod s rozličným tovarom
  • pohostinstvo
  • pošta
  • chata Bystré – ubytovacia kapacita 30 lôžok

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevovýroba

Voľný čas[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná nádrž Ružín

Ružínska priehrada. Nachádza sa v extraviláne obce Margecany vo vzdialenosti 7 km od Klenova. Začína sútokom riek Hnilec a Hornád a tiahne sa až do Ružína, kde sa nachádza priehradný múr s vodnou elektrárňou. Pod priehradou je ešte malá priehrada, ktorá slúži ako prečerpávacia nádrž.

Ideálne miesto letnej turistickej sezóny, miesto na kúpanie, člnkovanie, vodné športy (lyžovanie) a raj pre rybárov. Počas hlavnej letnej sezóny aj miesto Bengálskej noci (plážovej diskotéky) a podobných zábavných aktivít.

Relax Center Plejsy. Toto lyžiarske stredisko európskeho významu je vzdialené od Klenova len 20 km. Ponúka 8 km lyžiarskych tratí počas celej zimnej sezóny, všetky s technické zasnežovaním. Vo veľkej miere ho využívajú aj poľskí turisti. Priamo v meste Krompachy sa nachádza aj krytá plaváreň s celoročnou prevádzkou.

Výstup na Roháčku (1 028,5 m n. m.). Najvyšší vrch pohoria Čierna hora. Turisticky atraktívne miesto, z ktorého je pekný výhľad na Ružínsku priehradu a Kojšovskú hoľu. Počas celého leta je miestom hubárov a zberateľov lesných plodov. Vychýrený je zber čučoriedok a malín. Počas celého roka poskytuje množstvo zveri pre poľovníkov. Toto pohorie je zároveň zdrojom pitnej vody pre obce Klenov a Miklušovce.

Ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Tenisový kurt pred obecným úradom
Detské ihrisko

V letnom období:

  • možno využiť tenisový kurt vybudovaný priamo v obci (na obrázku pod obecným úradom)
  • pre loptové hry je k dispozícii futbalové ihrisko na dolnom konci obce (na ktorom sa raz ročne v letných mesiacoch konajú folklórne slávnosti pri príležitosti prvej písomnej zmienky o obci).
  • je pre deti k dispozícii detské ihrisko s preliezkami

V zimnom období:

  • sú k dispozícii udržiavané bežecké trate s výškovým rozdielom 50 m v nadmorskej výške od 550 do 600.
  • pri vhodných klimatických podmienkach sa udržiava klzisko pre verejnosť (na mieste tenisového kurtu)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]