Chmeľovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chmeľovec
obec
Slovakia Chmelovec 2.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Nadmorská výška 368 m n. m.
Súradnice 49°05′00″S 21°22′03″V / 49,0834°S 21,3675°V / 49.0834; 21.3675
Rozloha 7,28 km² (728 ha) [1]
Obyvateľstvo 451 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 61,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Starosta Eva Partilová[3] (nezávislá)
PSČ 082 12 (pošta Kapušany)
ŠÚJ 524514
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu 		Chmeľovec 98, 082 12 Kapušany okres Prešov
E-mailová adresa poslať email
Telefón 051/7944107
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chmeľovec
Webová stránka: chmelovec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chmeľovec je obec na Slovensku v okrese Prešov. Najvýznamnejšou pamiatkou je evanjelický kostol postavený v románskom slohu v prvej polovici 13. storočia.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 350 m, v chotári 300–640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.

Obec je vzdialená 13 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Podhorany a z východu s obcou Šarišská Trstená. Južne sa dá prejsť poľnou cestou aj do obcí Nemcovce a Lada.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola založená ako sídlisko v 11. storočí z iniciatívy uhorských kráľov. Založili ju vojenskí strážcovia krajinskej cesty a pohraničia. Samotná obec vznikla približne v 2. polovici 12. storočia. Prvá doložená písomná zmienka sa datuje k roku 1251, kde je obec označovaná ako Cumlous. Približne v 13. storočí sa obec stala strediskom panstva zemanov. Uhorský kráľ Belo IV. v tomto čase povýšil rytiera Germana do vyššieho šľachtického stavu za verné služby.[4] Do panstva spadali aj susedné obce Šarišská Trstená, Nemcovce, Čeľovce, Pušovce, Kuková, Lúčka. Z tohto obdobia pochádza aj dnes významný románsky kostol. Pôvodne bol zasvätený sv. Michalovi a spadal pod rímskokatolickú cirkev. V prvej štvrtine 15. storočia bol kostol vyzdobený freskami. Neskôr v čase reformácie kostol prešiel pod Evanjelická cirkev augsburského vyznania, ktorá má kostol v správe do dnešného dňa.[5]

15. – 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1427 patrila obec Bánovcom. V roku 1600 malo sídlisko 30 poddanských domov, kuriu zemanov, evanjelický a.v. kostol, faru a školu. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 42 domov a 329 obyvateľov, v roku 1900 bolo 268. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Chmeľovec je stále poľnohospodárskou obcou. Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky došlo k zmene názvu na "Malý Chmeľov" ale používal sa aj pôvodný maďarský názov Komlóš. V roku 1927 došlo k úplnému poslovenčeniu na terajší názov Chmeľovec. Zmena prebehla na celom Slovensku a dotkla sa aj okolitých obcí.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľstva z roku 1940 obec mala 323 obyvateľov a 57 domov. V obci žilo aj 5 obyvateľov židovskej národnosti. V rámci procesu arizácie na Slovensku sa v roku 1942 robil súpis židov.[6]

Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945 červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického Nemecka Wehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády.[7][8][9]

Vznik JRD a násilná kolektivizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Prešove. Obec bola súčasťou Šarišskej župy, potom do roku 1960 patrila do okresu Prešov a Prešovskéhokraja. Po roku 1968 bola súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Prešov.

Od 1989 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunistického režimu prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. Po vzniku miestnej samosprávy v roku 1990 sa stal prvým starostom Jozef Majirský. V obci sa realizovalo viacero projektov, kde patrila oprava škôlky, hasičskej zbrojnice, rekonštrukcia obecného úradu.

Zmeny v názve obce[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce sa v priebehu času menil:

  • 1251 - 1311 – Cumlous
  • 1311 - 1351 – Komlos
  • 1351 - 1773 – Komlos
  • 1773 - 1920 – Komloss
  • 1920 - 1927 – Komlóš, Malý Chmeľov
  • 1927 - dodnes sa používa oficiálny názov Chmeľovec

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Graf nižšie zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Chmeľovec. Os X označuje časovú líniu od roku 1789 po súčasnosť. Ypsilónová os zobrazuje celkový počet obyvateľov obce.

V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností. V roku 1789 bolo v obci 304 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 329 obyvateľov, 1880 – 303 obyvateľov,[10] v roku 1900 bolo 268, v roku 1940 – 57 domov a 323 obyvateľov, v roku 1970 – 369 obyvateľov.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo obce Chmeľovec je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.

Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu pobce.

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

Komunálne voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky komunálnych volieb v obci Chmeľovec (1990 - súčasnosť)
Voľby Volebná účasť Výsledky voľby starostu Výsledky voľby poslancov
% Počet
vydaných obálok 		Zvolený starosta Nezvolení kandidáti Zvolení poslanci Nezvolení kandidáti
1990
[11][12] 		?? % ? Jozef Majirský (nezávislý) ? ? ?
1994
[13] 		83,57% 239 Jozef Majirský (KDH)
147 hlasov (64,19%) 		? Pavol Brezina (KDH)
Ján Harčarik (KDH)
Ján Jakab (KDH)
Ján Kovaľ (KDH)
Štefan Kožár (KDH)
Jozef Kurimčak (HZDS)
Ján Petrík (HZDS)
Ľubomír Sotak (HZDS)
Irena Vereščaková (KDH)
 ?
1998
[14] 		84,83% 246 Jozef Majirský (KDH, DÚ), DS)
?? hlasov (?? %) 		? KDH, DÚ), DS - 6 poslancov
HZDS - 2 poslanci
SOP - 1 poslanec 		?
2002
[15] 		84,71% 266 Jozef Majirský (KDH, SDKÚ)
?? hlasov (?? %) 		? KDH, DS - 5 poslancov ?
2006
[16] 		80,13% 254 Ján Jakab (nezávislý)[17]
110 hlasov (43,48%) 		2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS)
102 hlasov (40,32%)
3. Pavol Vojtek (nezávislý)
41 hlasov (16,21%) 		KDH, SDKÚ-DS - 4 poslanci
SMER - 2 poslanci 		?
2010
[18] 		83,28% 279 Ján Jakab (nezávislý)
167 hlasov (61,17%) 		2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS)
83 hlasov (30,40%)
3. Pavol Vojtek (SMER)
23 hlasov (8,42%) 		KDH - 3 poslanci
SDKÚ-DS - 1 poslanec
SMER - 1 poslanec 		?
2014
[19] 		83,28% 279 Ján Jakab (nezávislý)[20]
114 hlasov (45,24%) 		2. Jozef Majirský (nezávislý)
100 hlasov (39,68%)
3. Pavol Vojtek (SMER-SD)
38 hlasov (15,08%) 		1. Jana Dadejová (KDH) - 179 hlasov (71,03%)
2. Iveta Vavreková (nezávislý) - 169 hlasov (67,06%)
3. Marián Vojtek (KDH) - 169 hlasov (67,06%)
4. Pavol Kiseľak (KDH) - 130 hlasov (51,59%)
5. Jozef Majirský (nezávislý) - 121 hlasov (48,02%) 		?
2018
[21] 		74,22 % 262 Ján Jakab (nezávislý)[22]
104 hlasov (40,78%) 		2. Jozef Majirský (nezávislý)
85 hlasov (33,33%)
3. Pavol Vojtek (SMER-SD)
66 hlasov (25,88%) 		1. Jozef Kendra (nezávislý) - 191 hlasov (74,90%)
2. Ján Vraňuch (KDH) - 190 hlasov (74,51%)
3. Iveta Vavreková (KDH) - 176 hlasov (69,02%)
4. Anna Solejová (KDH) - 126 hlasov (49,41%)
5. Miroslav Jakub (SNS) - 119 hlasov (46,67%) 		6. Ján Ružbarský (SNS) - ? hlasov (?? %)
2022 80,88 % 292 Eva Partilová (nezávislá)[23]
92 hlasov (31,61%) 		2. Ján Vraňuch (nezávislý)[24]
54 hlasov (18,55%)
3. Mgr. Michaela Maňkošová (nezávislá)[25]
49 hlasov (16,83%)
4. Pavol Vojtek (SMER-SD)[26]
39 hlasov (13,40%)
5. Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý)[27]
25 hlasov (8,59%)
6. Iveta Vavreková (nezávislý)[28]
16 hlasov (5,49%)
7. Ján Jakab (SOM)[29]
9 hlasov (3,09%)
8. Pavol Kiseľák (SNS)
7 hlasov (2,41%) 		1. Bc. Miloš Tivadar, DiS. (nezávislý) - 177 hlasov (60,62%)
2. Peter Muľ (nezávislý) - 170 hlasov (58,22%)
3. Gabriel Vojtek (nezávislý) - 134 hlasov (45,89%)
4. Ľuboslava Majerníková (nezávislý) - 113 hlasov (38,70%)
Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý) - 112 hlasov (38,36%) 		6. Vincent Dadej (SNS) - 101 hlasov (34,59%)
7. Pavol Kiseľak (SNS) - 100 hlasov (34,25%)
8. Matúš Juraj Kobyľan (nezávislý) - 96 hlasov (32,88%)
9. Tomáš Kiseľak (SNS) - 73 hlasov (25,00%)
10. Miroslav Jakub (ŽIVOT) - 64 hlasov (21,92%)

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný úrad
  • Kultúrny dom
  • Futbalové ihrisko
  • Materská škola
  • Rímskokatolícky kostol
  • Evanjelický kostol

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Kostol v Chmeľovci je jedným z najstarších, má 750 rokov, www.prešov.korzar.sme.sk, 19.03.2016
  5. ↑ Chmeľovec, www.apsida.sk, dostupné online.
  6. ↑ Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940., Ústav pamäti národa, [cit. 2022-04-27]
  7. ↑ Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dni, www.spravodaj.net, 01.05.2020
  8. ↑ V Prešove si pripomenuli 77. výročie oslobodenia mesta, www.presov.korzar.sme.sk, 19.01.2022
  9. ↑ Pamätný deň 19. január 1945 - Deň Oslobodenia Prešova, www.presov.sk, [cit. 2022-02-22]
  10. ↑ Tapolykomlós [Chmeľovec /település/, Databáza Maďarov na Slovensku (www.adatbank.sk), dostupné online
  11. ↑ Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Chmeľovci, www.volby.pravda.sk, dostupné online.
  12. ↑ Komunálne voľby 1990 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  13. ↑ Komunálne voľby 1994 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  14. ↑ Komunálne voľby 1998 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  15. ↑ Komunálne voľby 2002 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  16. ↑ Komunálne voľby 2006 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  17. ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2006, [cit. 2022-10-29]
  18. ↑ Komunálne voľby 2010 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  19. ↑ Komunálne voľby 2014 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  20. ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2014, [cit. 2022-10-29]
  21. ↑ Komunálne voľby 2018 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  22. ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2018, [cit. 2022-10-29]
  23. ↑ Eva Partylová, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  24. ↑ Ján Vraňuch, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  25. ↑ Michaela Maňkošová, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  26. ↑ Pavol Vojtek, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  27. ↑ Zuzana Vojteková, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  28. ↑ Iveta Vavreková, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
  29. ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chmeľovec

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmeľovec&oldid=7497184“