Lipovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°03′22″S 20°57′09″V / 49,0562°S 20,9524°V / 49.0562; 20.9524
Lipovce
obec
Lipovce16Slovakia25.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Nadmorská výška 587 m n. m.
Súradnice 49°03′22″S 20°57′09″V / 49,0562°S 20,9524°V / 49.0562; 20.9524
Rozloha 22,37 km² (2 237 ha) [1]
Obyvateľstvo 524 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 23,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1320
Starosta Ján Šatník[3] (SaS)
PSČ 082 36
ŠÚJ 524786
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Telefón 051/758 17 84
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Lipovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lipovceobec na Slovensku v okrese Prešov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lipovce leží v Lipoveckom údolí na rozhraní dvoch pohorí - Braniska a Bachurne. Vysoké prírodné hodnoty potvrdzuje aj chránená prírodná oblasť Salvatorské lúky s plniarňou stolovej minerálnej vody Salvator. Obec je vzdialená 30 km od Prešova a má viac než 500 obyvateľov. Nadmorská výška v strede obce je 585 m. Známa je aj tým, že v jej katastri leží chránené územie európskeho významu Kamenná baba, ktorého rozloha je asi 340 hektárov. [4]

Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. stor. V histórii sa však po prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Mikuláša zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14.-16. stor., až na krátke obdobie okolo roku 1427, keď patrila Detrichovi z Brezovice. Obec v roku 1600 pozostávala z 25 obývaných poddanských domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. stor. boli Lipovce stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 Lypouch, 1773 Lipowecz, 1786 Lipowce.

Poloha obce je v doline potoka Lipovec, ktorý je prirodzenou hranicou Šarišskej vrchoviny a Braniska. Obec sa radí medzi typické podhorské obce so zameraním na poľnohospodárstvo, so zvýšeným chovom dobytka a ťažbou dreva. Popri poľnohospodárstve sa tu vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry a pálilo sa drevené uhlie. Povozníctvo vo väčšej miere slúžilo na odvoz dreva a minerálnej vody Salvator. V obci sa nachádza ZŠ, ktorá slúži obciam Lipovce, Šindliar a Lačnov, a pôvodne gotický katolícky kostol, ktorý bol v roku 1663 prestavaný na renesančný. V roku 1882 bola k nemu pristavaná svätyňa. V obci je zriadená pamätná izba venovaná ThDr. Jánovi Andraščíkovi, ktorý svojou literárnou činnosťou a širokým záberom na poli hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného povznesenia pospolitého ľudu si právom zaslúži, aby jeho svetlá pamiatka bola i v jeho rodisku oživená.

Pamätná izba nezabúda ani na prírodné zvláštnosti, ktorými obec Lipovce vo svojom okolí oplýva. Najvýznamnejšie sú Prírodná rezervácia Kamenná baba a svetoznámy prameň minerálnej vody Salvator. S krásou bizarných útvarov skál rezervácie rovnako súperí i vegetácia s množstvom vzácnych druhov zákonom chránených rastlín.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Lačnov[upraviť | upraviť zdroj]

Detail roľníckého domu

Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1389. Až do roku 1991 bol Lačnov samostatnou obcou. Odvtedy bol po miestnom referende pričlenený k obci Lipovce. Časť chotára osady siaha do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Známy je aj Lačnovský kaňon (745 m nad morom). V chotári osady ležia horské vrcholy Buče (1006 m nad morom), Magura(1064 m nad morom) a Bachureň(1081 m nad morom). V roku 1996 bol Lačnov zapísaný do zoznamu pamiatkových zón Slovenskej republiky s 5 národnými kultúrnymi pamiatkami. Jednou z nich je aj miestny kostol. Národná kultúrna pamiatka, Chrám svätého Michala archanjela bol vysvätený v roku 1907. Celá oblasť je rajom pre milovníkov prírody, turistiky a športu.

Štátna prírodná rezervácia Kamenná baba[upraviť | upraviť zdroj]

je jedinečný vápencovo-dolomitový kaňon Lačnovského potoka v pohorí Branisko pri Lipovciach. Dominujú mu skalné útvary: Mojžišov stĺp, Kamenná baba, Komín a Vrátnica. Ide o veľmi pôsobivú krajinu so vzácnou kvetenou. [5]

Veža zrúcaniny hradu

Salvátorské lúky[upraviť | upraviť zdroj]

sú štátnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí pásmo mokrých lúk a krovín v okolí minerálnych prameňov Salvátor v Lipovciach. Na tomto mieste sa hojne vyskytuje najmä jazyčník sibírsky. [5]

Lipovský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 13. stor. postavili v chotári obce kráľovský hrad. Lipovský hrad bol zbúraný koncom kuruckých vojen (1591). O Lipovskom hrade napísal v roku 1969 povesť - Nerovná láska na Lipovskom hrade - spisovateľ Ján Domasta.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Folklórna skupina Bučianka

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. http://www.saris.eu.sk/lipovce/sk/turizmus.html
  5. a b Informátor okres Prešov, vydanie prvé, rok 1987, vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov. str. 19

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]