Lipovce
| Lipovce | |
| obec | |
 Kostol sv. Juraja | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 587 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′22″S 20°57′09″V / 49,0562°S 20,9524°V |
| Rozloha | 22,38 km² (2 238 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 517 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 23,1 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1320 |
| Starosta | Ján Šatník[3] (SaS) |
| PSČ | 082 36 |
| ŠÚJ | 524786 |
| EČV (do r. 2022) | PO |
| Tel. predvoľba | +421-51 |
| E-mailová adresa | obec@lipovce.eu |
| Telefón | 051/758 17 84 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Lipovce | |
| Webová stránka: lipovce.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lipovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Lipovce leží v Lipoveckom údolí na rozhraní dvoch pohorí – Braniska a Bachurne. Vysoké prírodné hodnoty potvrdzuje aj chránená prírodná oblasť Salvátorské lúky s plniarňou stolovej minerálnej vody Salvator. Obec je vzdialená 30 km od Prešova a má viac než 500 obyvateľov. Nadmorská výška v strede obce je 585 m n. m. Známa je aj tým, že v jej katastri leží národná prírodná rezervácia a zároveň chránené územie európskeho významu Kamenná Baba, ktorého rozloha je asi 340 hektárov. [4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. storočí, v písomných prameňoch sa však po prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Mikuláša zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14. – 16. storočí, až na krátke obdobie okolo roku 1427, keď patrila Detrichovi z Brezovice. Obec v roku 1600 pozostávala z 25 obývaných poddanských domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. storočia boli Lipovce stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 – Lypouch, 1773 – Lipowecz, 1786 – Lipowce.
Poloha obce je v doline potoka Lipovec, ktorý je prirodzenou hranicou Šarišskej vrchoviny a Braniska. Obec sa radí medzi typické podhorské obce so zameraním na poľnohospodárstvo, so zvýšeným chovom dobytka a ťažbou dreva. Popri poľnohospodárstve sa tu vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry a pálilo sa drevené uhlie. Povozníctvo vo väčšej miere slúžilo na odvoz dreva a minerálnej vody Salvator.
Lačnov
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1389. Až do roku 1991 bol Lačnov samostatnou obcou. Odvtedy bol po miestnom referende pričlenený k obci Lipovce. Časť chotára osady siaha do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Známy je aj Lačnovský kaňon (745 m nad morom). V chotári osady ležia horské vrcholy Bučie (1006 m n. m.), Magura (1064 m n. m.) a Bachureň (1081 m n. m.). V roku 1996 bol Lačnov zapísaný do zoznamu pamiatkových zón Slovenskej republiky s 5 národnými kultúrnymi pamiatkami. Jednou z nich je aj miestny kostol. Národná kultúrna pamiatka, Chrám svätého Michala archanjela bol vysvätený v roku 1907. Celá oblasť je rajom pre milovníkov prírody, turistiky a športu.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámčisko, archeologická lokalita zaniknutého stredovekého hrádku z 13. storočia. Lokalita nie je prezentovaná.[5] Lipovský hrad bol zbúraný koncom kuruckých vojen v roku 1591. O Lipovskom hrade napísal v roku 1969 povesť – Nerovná láska na Lipovskom hrade – spisovateľ Ján Domasta.
- Rímskokatolícky Kostol sv. Juraja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, asi zo 14. storočia.[6] Renesančnými úpravami prešiel po požiari v roku 1663, keď bola pristavaná veža. V roku 1883 bolo postavené súčasné polkruhové presbytérium. Veža bola ukončená ihlancom v roku 1898. Úpravami prešiel ďalej v roku 1951. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Výmaľba z roku 1951 je dielom V. Gábora. Poslednou, pomerne necitlivou úpravou prešiel v roku 1992, keď bol rozšírený. Fasády kostola sú hladké s opornými piliermi a oknami s polkruhovým záklenkom. Veža má nárožné maľované kvádrovanie, ukončená je slepou arkádou a ihlancovou helmicou.[7] Fasády sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Pri kostole stojí drevená zvonica na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.
Zámčisko
Kostol sv. Juraja
- Gréckokatolícky Chrám sv. Michala Archajela v časti Lačnov, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1843.[8] Fasády chrámu sú členené pilastrami a oknami s polkruhovým záklenom a profilovanými suprafenestrami. Priečelie je ukončené dekoratívnymi vázami. Veža s pilastrami je ukončená zvonovitou helmicou.
Chrám sv. Michala Archanjela v Lačnove
- Súbor ľudových domov v časti Lačnov, ktorá je pamiatkovou zónou.[9] Ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika z prelomu 19. a 20. storočia.[10]
Ľudové domy v Lačnove
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Pamätná izba
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je zriadená pamätná izba venovaná ThDr. Jánovi Andraščíkovi, ktorý svojou literárnou činnosťou a širokým záberom na poli hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného povznesenia pospolitého ľudu si právom zaslúži, aby jeho svetlá pamiatka bola aj v jeho rodisku oživená.
Pamätná izba nezabúda ani na prírodné zvláštnosti, ktorými obec Lipovce vo svojom okolí oplýva. Najvýznamnejšie sú Prírodná rezervácia Kamenná baba a svetoznámy prameň minerálnej vody Salvator. S krásou bizarných útvarov skál rezervácie rovnako súperí aj vegetácia s množstvom vzácnych druhov zákonom chránených rastlín.
Prírodné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Štátna prírodná rezervácia Kamenná Baba
[upraviť | upraviť zdroj]je jedinečný vápencovo-dolomitový kaňon Lačnovského potoka v pohorí Branisko pri Lipovciach. Dominujú mu skalné útvary: Mojžišov stĺp, Kamenná baba, Komín a Vrátnica. Ide o veľmi pôsobivú krajinu so vzácnou kvetenou. [11]
Salvátorské lúky
[upraviť | upraviť zdroj]sú štátnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí pásmo mokrých lúk a krovín v okolí minerálnych prameňov Salvátor v Lipovciach. Na tomto mieste sa hojne vyskytuje najmä jazyčník sibírsky. [11]
Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]- Folklórna skupina Bučianka
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza ZŠ, ktorá slúži obciam Lipovce, Šindliar a Lačnov.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Andraščík (* 1799 – † 1853), spisovateľ a národný buditeľ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-05-25]. Dostupné online. Archivované 2014-05-25 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ ALEŽBETA GÜNTHEROVÁ A KOLEKTÍV. Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok III.. Bratislava : Obzor, 1969. Kapitola Lipovec, s. 225.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Zásady ochrany PZ Lipovce – Lačnov [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- 1 2 Informátor okres Prešov, vydanie prvé, rok 1987, vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov. str. 19
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipovce
