Preskočiť na obsah

Fintice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Fintice
obec
Pohľad na obec z Fintických svahov (24. júl 2023)
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Vodné toky Sekčov, Fintický potok
Nadmorská výška 270,6 m n. m.
Súradnice 49°03′08″S 21°17′03″V / 49,052222°S 21,284167°V / 49.052222; 21.284167
Najvyšší bod vrch Stráž
 - výška 740,0 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 254,1 m n. m.
Rozloha 11,24 km² (1 124 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 687 (31. 12. 2025) [2]
Hustota 239,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1272
Starosta Martin Gmitro[3] (nezávislý)
PSČ 082 16
ŠÚJ 524395
EČV (do r. 2022) PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad Fintice, Grofske nádvorie 210/1, 082 16 Fintice
E-mailová adresa oufintice@hotmail.com
Telefón 051 / 748 10 10
Fax 051 / 748 10 10
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Fintice
Webová stránka: fintice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Fintice (nárečovo Fincice)[4] sú obec na Slovensku, v okrese Prešov. Chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny, na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na východe Slovenska. Na severe Košickej kotliny. Nachádza sa juhovýchodne od vrchu Stráž a východne od Kapušianskeho hradu. Obec patrí do regiónu Šariš.

Zo západu administratívne susedí s mestskou častou Kanaš mesta Veľký Šariš, zo severu s obcou Záhradné, z východu s obcou Kapušany a z juhu s mestskou častou Nižná Šebastová mesta Prešov.

Miestne časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Gribľovec

[upraviť | upraviť zdroj]

Gribľovec je miestna časť,[5] južne od centra obce, ktorá bola dňom 30. novembra 2011 územne odčlenená od obce Kapušany.[6] Od severnej „hlavnej“ časti obce je oddelená riekou Sekčov a rýchlostnou cestou R4, ktorej úsek je vo výstavbe.[7][8][9]

V tejto lokalite (miestne, nie administratívne ohraničenej) bol v roku 2015 vykonaný výskum na parcele jedného pozemku. Parcela ležala v mestskej časti Prešova – Nižná Šebastová blízko hranice katastra Fintíc. Najvýznamnejším nájdeným nálezom bol nález mazenice z doby bronzovej.[10]

Prírodné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec podľa klimatickej klasifikácie patrí do klimaticky teplej oblasti, mierne vlhkej s chladnou zimou. Priemerná teplota v zime sa pohybuje v rozmedzí −2,5 až −5 °C (v januári) a letná priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 17 – 18,5 °C (v júli). Priemerné ročné zrážky sú na úrovni 600 – 800 mm/rok. Najvyššie nárazy vetra dosahujú 40 – 50 km/hod.[11]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká Fintický potok,[12] ktorý sa v katastri obce vlieva ako pravostranný prítok do rieky Sekčov.[13]

Záplavy sa zvyknú vyskytovať:[14]

  • pri moste cez rieku Sekčov,
  • pri vstupe od Prešova do centrálnej časti obce,
  • v zastavanej západnej časti obce.[15][16]

Inundované územia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • na vodnom toku rieky Sekčov – medzi Finticami, Nižnou Šebastovou a Kapušanmi.[17]

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na geologickej stavbe územia Fintíc sa podieľa útvar – neogén. Územie je tvorené dvoma litofáciami, prvú tvoria prachovce s polohami pieskovcov vstupujúce do ďalšej litofácie tvorenej prachovcami a ílovcami o hrúbke 25 m. V ich naloží západne od Fintíc vystupujú pieskovce, ktoré dosahujú hrúbku 10 m. Obec patrí do obvodu predkarpatskej flóry a v jeho rámci do fytogeografického okresu Slanské vrchy.[11]

Geológia územia[18]
Miesto Popis
obec Fintice (zastavaná časť) prevažne hlinito-kamenité svahoviny a sutiny
širšie okolie rieky Sekčov, Gribľovec piesčité až štrkovité hliny
blízke okolie (centrálnej) obce flyšové striedanie pieskovcov a ílovcov, zlepence, tufy

Geomorfológia[17][19]

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov geomorfologickej jednotkyTaxonomické členenie

geomorfologických jednotiek

SústavaAlpsko-himalájska sústava
PodsústavaKarpaty
ProvinciaZápadné Karpaty
SubprovinciaVonkajšie Západné Karpaty
OblasťPodhôľno-magurská oblasť
CelokSpišsko-šarišské medzihorie
PodcelokStráže

Mineralógia

[upraviť | upraviť zdroj]

V katastri je výskyt minerálov:[20]

Minerál Chemické zloženie
Garronit NaCa2,5Al6Si10O32 . 13 . 5 H2O
Epistilbite Ca2Al2Si6O16 . 5 H2O
Montmorillonit (Na,Ca)₀.₃₃(Al,Mg)₂(Si₄O₁₀)(OH)₂ * nH₂O

Hydrogeológia[21]

[upraviť | upraviť zdroj]
Umiestnenie Litogeochémia Popis
Spišsko-šarišské medzihorie kyslé vulkanity andezity
západné a južné od centra obce piesky vápnité íly
severné a východne od centra obce pieskovce striedanie ílovcov a pieskovcov

Pôdy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce prevažujú hnedé pôdy – hnedá pôda podzolová, hnedá pôda kyslá a hnedá pôda kyslá oglejená. V aluviách vodných tokov sa vyskytujú nivné pôdy. Pôdy sa vyznačujú silnou humovitosťou, silna až slabo kyslou reakciou, nízkou až stredne vysokou výmennou sorpčnou kapacitou, nenasýteným až slabo nasýteným sorpčným komplexom.[11]

Fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Faunu reprezentujú najmä stavovce, pričom značná časť je ohrozená alebo chránená – napr. žaby, salamandra škvrnitá, z vtáctva najmä sovy a dravce, spevavce, z cicavcov menšie šelmy, v okrajových častiach srnčia zver.

Vyskytujú sa tu chránené živočíchy:

  • jašterica múrová (Podarcis (Lacerta) muralis),[22]
  • výr skalný (Bubo bubo),[23]
  • podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).[24]

Používateľ revíru Fintice je Poľovnícke združenie STRÁŽ Fintice.[25]

Jašterica múrová
(Podarcis (Lacerta) muralis)
Výr skalný (Bubo bubo)
Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Je súčasťou:[17]

Územie obce spadá do obvodu predkarpatskej flóry a Slanských vrchov, čo sa najvýraznejšie prejavuje výskytom západokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev.

Z rastlín sa tu vyskytuje kozonoha hostcová, pŕhľava dvojdomá, chmeľ obyčajný, kostihoj lekársky, pýr plazivý, chren dedinský a iné. V lesnom komplexe sa vyskytuje lipnica hájna a veronika lekárska. Z stromov dominuje javor horský, lipa malolistá a dub žltkastý.[11]

Vyskytuje sa tu vzácna rastlina kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica).[26]

Kosatec bezlistý uhorský
(Iris aphylla subsp. hungarica)

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Sčítanie obyvateľov
Cirkev 1880[29] 1910[29] 2011[30] 2021[31]
Rímskokatolícka c. 640 835 1663 1807
Gréckokatolícka c. 25 22 43 118
Pravoslávna c. 7 14
Evanjelická cirkev a. v. 24 8 26
Židovské 6 8 1
Reformovaná kresťanská c. 1
Cirkev československá husitská 1
Cirkev Ježiša Krista
svätých neskorších dní		 1
Kresťanské zbory 2
Apoštolská cirkev 4
Cirkev bratská 4
Budhizmus 1
Ostatné a nepresne určené kresťanské cirkvi 2
ad hoc hnutia 5
iné 10 2
žiadne 40 173
nezistené 57 7
Spolu 695 865 1831 2167

Náboženstvo a vierovyznanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 25. 5. 2006 bola obec zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.[34]

Farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom „Navštívenie Panny Márie“ s apsidou,[35] ktorá patrí do dekanátu Prešov - východ a do Košickej arcidiecézy.[36]

Odpust je k sviatku Návšteva preblahoslavenej Panny Márie (2. júl).[37] Výročie posviacky chrámu je každoročne 17. novembra.[38]

V roku 1961 sa filiálka Fintice, patriaca do farnosti obce Nižná Šebastová, pričlenená ku farnosti Záhradné. Dňa 1. júla 2002 sa osamostatnila na samostatnú farnosť.[39]

Spoločenstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • eRko Fintice – pre deti,[40][41]
  • ružencové bratstvo s 11 aktívnymi ružami (stav ku 12. 01. 2025),[42][43]
    • opätovne obnovené od 8. 12. 1996,[44]
  • spoločenstvo rodín (Nepoškvrnené Srdce Panny Márie).[45]

Rehole

[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Jurisdikčne patrí pod Farnosť Fulianka.[55]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických nálezov žili v tejto oblasti ľudia bukovohorskej kultúry v období neolitu. Z neskoršieho obdobia sa tu našli stopy po osídlení badenskej kultúry (napr. archaická keramika)[56] a halštatskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 v donácií od kráľa Štefana V. veliteľom[57] Jánovi a Štefanovi synom grófa Bied.[58] Predtým boli jeho obyvateľmi pohraničníci v kráľovských službách a v tom čase sa tam pravdepodobne nachádzala strážna veža. Kostol a kňaz menom Pavol sa už spomínajú v pápežskom desiatkovom súpise vypracovanom medzi rokmi 1332 a 1337.[59] V r. 1427 bolo napočítaných 50 portov platiacich dane. Gotický kaštieľ dal postaviť majiteľ rodiny Fintai. V r. 1493 sa v listine opäť spomína dedinský farár. V 40. rokov 16. storočia sialo vo Finticiach mesto Košice.[60] Koncom 16. storočia vlastnili majetok rod Darholciovcov, ktorí kaštieľ prestavali v renesančnom slohu. Vymretím rodu Darholc v r. 1662 sa stal majetkom rodu Pethő. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Dessewffyovci, a v tom čase už v obci fungoval mlyn. V r. 1787 v 80 domoch žilo 573 obyvateľov, väčšinou zemanov. V r. 1797[61] už fungovala katolícka škola v obci.

Na konci 18. storočia o ňom András Vályi napísal:[62][63]

V r. 1828 mala obec 112 domov a 833 obyvateľov. Domáci sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesnými prácami.

Elek Fényes vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v 1851 píše o obci takto:[64][65]

Teľacia, kravská a hovädzia koža sa vyrábala na tzv. ruskú juchtu a na podražkovinu. Vlastníkom manufaktúry bol gróf Desewffy.[66] „Pôvodne bola založená (roku 1812) v Sabolčskej stolici, no pre nedostatok vody sa presťahovala sem. Vyrábalo sa v nej sedem rôznych druhov kože, ktorá sa predávala na jarmokoch v Debrecíne, v stálych skladoch v Košiciach a Pešti, ako aj priamo na mieste rôznym obuvníkom, sedlárom, remenárom, taškárom 221 a pod. Výroba bola sústredená do jednej veľkej budovy, ktorá bola dlhá 25 siah. Bolo tu miesto pre prácu 12—18 tovarišov a viacerých nádenníkov, ktorí ročne spracovali 6500 koží rôzneho druhu.“[67]

V diele Słownik geograficzny Królestwa Polskiego vydanom v r. 1880 sa píše:[68]

Pred r. 1920 patrilo do okresu Prešov a do Šarišskej župy.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika s dvoma bočnými krídlami, z prvej tretiny 17. storočia.[69] Pôvodnými majiteľmi kaštieľa bola rodina Darholcz de Finta. Od roku 1720 sú majiteľmi kaštieľa Dessewffyovci. Barokovými úpravami prešiel v rokoch 1750 – 1755. V 19. storočí prešiel úpravami. Na prízemí kaštieľa sú renesančné valené klenby, na poschodí sú miestnosti zaklenuté českými plackami so štukovými dekormi. Nachádza sa tu erbová sála rodu Dessewffy z roku 1863 s valenou klenbou s lunetami, na ktorej sú nástenné maľby od Mórica Horowitza, zobrazujúce históriu rodu.[70] Okolo kaštieľa sa nachádza zachovaný súbor hospodárskych budov. Kaštieľ je chodbou prepojený s priľahlým kostolom. Chodba má barokové klenby so štukovou výzdobou. Fasády kaštieľa sú hladké, na prízemí s oknami so šambránami s pásikmi. Vstupný portál je má kamenné ostenie s reliéfnymi girlandami a maskarónmi v supraporte. Centrálny blok kaštieľa je krytý manzardovou strechou, bočné krídla valbovými strechami.[71] V areáli kaštieľa sa nachádzajú hospodárske stavby ako je koniareň, voliareň[72] a priechodná stavba – spojovacie krídlo.[73] Pri kaštieli sa taktiež nachádza fragment krajinárskeho parku z 18. storočia.[74]
  • Rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1754 – 1755.[75] Podvežie kostola je prepojené chodbou s objektom kaštieľa. Stojí na mieste staršieho kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a presbytérium konchou. Na klenbách sú rokokové štukatúry. Nachádza sa tu hodnotný rokokový mobiliár. Hlavný oltár je stĺpová architektúra ukončená baldachýnom s kniežacou korunou a centrálnym obrazom Navštívenia Panny Márie, lemovaný sochami sv. Štefana a sv. Ladislava v interkolumniách. Po stranách svätostánku sú umiestnené sochy anjelov. Ľavý bočný oltár je zasvätený sv. Jána Nepomuckému, a tvorí zároveň kazateľnicu. Na dorzálnej doske je obraz svätca lemovaný sochami sv. Petra a Pavla. Pravý bočný oltár je zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi. Všetky tri oltáre pochádzajú z rovnakého obdobia, od jednej dielne. Krstiteľnica je tvorená sochami anjelov nesúcimi nádobu s vrchnákom.[76] Na empore je umiestený jednomanuálový organ od firmy Rieger z roku 1911.[77] Fasády kostola sú členené maľovanými pilastrami a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami s klenákmi. Nad nimi sú umiestnené kruhové okienka so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a reliéfnym rastlinným motívom vo vlyse a barokovou helmicou s laternou. Južný edikulový portál má v supraporte reliéfne vázy a centrálne umiestnený erb Dessewffyovcov.

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice:[78][79]
    • vznikla v r. 2014,[11]
    • expozície venované:[11]
      • Jozefovi Kolarčíkovi-Fintickému, východoslovenskému národopisnému zberateľovi,
      • šľachtickým rodom vo Finticiach,
      • archeológii a životu Fintičanov,
    • uchováva takmer 100 kuchynských receptov spísaných pred viac ako 80 rokmi,[80]
    • zbierka starých porcelánových bábik.[81]
  • Sýpka Fintice:[82]
    • vystavená zbierka vzácneho porcelánu,[83]
    • nález neolitickej zrnotierky.[84]
  • Kaštieľska pekáreň:[85]
    • autentická podoba z pred 300 rokov,
    • baroková zážitková dielňa s pekárňou,
    • umiestnená v priestoroch denného stacionára.
  • Obecné kultúrne stredisko obce Fintice.[86][87]

Pravidelné udalosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fincicka zabijačka,[11]
  • „Fincicki jurmak“[11] (slov. Fintický jarmok),
  • „Finta v kotlíku“ (v sobotu okolo 25. augusta).[88][89]

Kultúra a folklór

[upraviť | upraviť zdroj]

Tance

[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. storočí boli vo Finticiach tance: Krucena, Koleso, Košický verbunk, Čerana, Ceperka, Šariskú karičku, Medvecka, Čardas a chorovod Hoja ďunďa.[90]

Vo Finticiach sa tancuje takzvaná „polka valašským skokom“. Tzv. „Hopspolka“ „sa polka valaským skokom mení až vo zvláštny valaský skok zanožovaný, tancuje sa v otvorenom držaní a len smerom dopredu /bez krútenia/.“[91]

Piesne

[upraviť | upraviť zdroj]

Z obce pochádza ľudová pieseň „Ej, hoscina, hoscina…“.[92]

Spolky a združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Občianske združenie FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania – k 18. 08. 2023 vydaných minimálne 65 literárnych diel,[93][94]
  • mužská spevácka skupina Čomovare,[95][96]
  • ženská spevácka skupina Fincičanky (prípadne Fincičanki),[97][95]
    • vznikla v r. 2015.[11]
  • Medzi rokmi 1996 a 2018 tu pôsobil Mužský spevácky zbor CESTA, ktorý mal v repertoári cca 160 piesni, väčšinou náboženských, ale aj vlasteneckých, či ľudových.[chýba zdroj]

Film

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa natáčali nasledovné filmy:[98][99]

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V obcí sídli Základná škola s materskou školou, ktorá v aktuálnej forme vznikla v roku 01.09.2014[100] a navštevuje ju 250 detí,[101] a tiež Cirkevná materská škola sv. Márie Goretti zriadená 01.09.2014.[102] V obci je tiež „Školský klub detí ako súčasť Základnej školy s materskou školou“[103] a Elokované pracovisko ako súčasť Základnej umeleckej školy Jána Pöschla.[104]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta III. triedy č. 3431, ktorej správcom je Prešovský samosprávny kraj a ktorá spája obec: od juhu s Nižnou Šebastovou (časť Prešova) a od severu s obcou Záhradné.[105] Poľné cesty vedú do obce Kapušany a mestských časti Surdok (Prešov) a Kanaš (Veľký Šariš).

Obec obsluhujú:

  • prímestské spoje spoločnosti Dopravný podnik mesta Prešov (spojmi[106] od 4. septembra 1949):
  • medzimestský spoj spoločnosti Slovenská autobusová doprava Prešov:
    • linka č. 707438 Prešov – Fintice – Terňa, Hradisko/Veľký Slivník.[109]

Cez obec prechádza „KARPATSKÁ CYKLOTRASA medzinárodná trasa č. 015 červená“.[110]

V južnej časti obce je vo výstavbe úsek severného obchvatu mesta Prešov – rýchlostná cesta R4 Prešov, Sever – Kapušany.[7][8][9]

Priemysel a služby

[upraviť | upraviť zdroj]

V r. 2021 bola obec elektrifikovaná, plynofikovaná, s verejným vodovodom, ale bez verejnej kanalizácie.[111][112]

Na celom území obce je pokrytie všetkých mobilných operátorov. Obec má vybudované verejné osvetlenie a miestny rozhlas.[11]

V obci malo ku dňu 18. 9. 2023 sídlo 49 obchodných subjektov[113] a 29 prevádzkarní so živnostenským oprávnením.[114]

Územím prechádza vysokotlakové plynové potrubie VTL DN 100/300 PN 4,0 MPa Prešov – Fintice- Kapušany – Lipníky – hranica okresu Vranov nad Topľou.[17]

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]
Ťažba[116][117][118][119][120]
MiestoMateriál201620172018201920202021202220232024
DP Finticeandezit 2,49197,68 kt189,11 kt199,16 kt15,117 kt192,08 kt193 kt195 kt198 kt196 kt
DP Finticeandezit 2,624,44 kt56,285 kt30,15 kt181,23 kt107 kt68 kt105 kt147 kt75 kt
Spolu202,12 kt245,395 kt229,31 kt196,347 kt299,08 kt261 kt300 kt345 kt271 kt

Služby

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Obecný športový klub Fintice, ktorý vznikol 7. 6. 2016,[131][132] a hraje v nasledujúcich súťažiach (stav k septembru 2023):

Skupina Vek hráčov
PRÍPRAVKA U11 ObFZ PREŠOV[133]do 11 rokov
3. LIGA MLADŠÍ ŽIACI U13 ObFZ PREŠOV[134]do 13 rokov
4. LIGA ŽIACI ObFZ PREŠOV[135]do 15 rokov
IV.liga-SD-U19-sk.Š-VsFZ[136]do 19 rokov
Slovnaft Cup[137]–
IV.liga Sever dospelí VsFZ[138]–

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • dostupný tenisový kurt,[139]
  • Prešovský kynologický klub PAC.[140]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Michal Lacko, S.J.. Miestopis Slovenska za posledných sto roko. Most (Cleveland, Ohio, U.S.A.: Slovenský ústav), 1964, roč. 11, čís. 3-4. Dostupné online [cit. 2025-01-11].
  5. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, August 2016 [online]. Obecný úrad Fintice, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online. Archivované 2021-05-11 z originálu.
  6. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, December 2011 [online]. Obecný úrad Fintice, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online. Archivované 2021-05-10 z originálu.
  7. 1 2 Uzol: Gribľovec (9979796760) [online]. openstreetmap.org, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  8. 1 2 Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Prešovská R4 pokračuje. Začína éra II. etapy [online]. obchadzamuzpresov.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
  9. 1 2 Hlavné správy z 25. septembra. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2023-09-25. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  10. ↑ Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  11. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 PROGRAM ROZVOJA OBCE FINTICE na roky 2022-2027 [online]. Fintice: Obec Fintice, 2022-02-14, [cit. 2026-02-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  12. ↑ JUDr. Štefan Moyzes, v. r.. R o z h o d n u t i e predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo P – 2144/2007 zo dňa 30. 3. 2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. S P R A V O D A J C A ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR), 16. 8. 2007. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. ISSN 1335-0447.
  13. ↑ prispievatelia OpenStreetMap. OpenStreetMap [online]. openstreetmap.org, [cit. 2021-07-16]. Dostupné online.
  14. ↑ Problémy po záplavách v Prešove a Finticiach. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ Noviny TV JOJ [online]. 2021-07-15, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  16. ↑ IVAN, Michal. Fintičania sú už nervózni. Voda sa na nich valí aj dva razy ročne. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-05-20. Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN 1335-4418.
  17. 1 2 3 4 REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV [online]. Bratislava: Máj 2010, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  18. ↑ Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013, rev. 2021-01-01, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online.
  19. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2023-11-30. Dostupné online.
  20. ↑ ĎUĎA, Rudolf. Minerals of the world. [s.l.] : New York : Arch Cape Press : Distributed by Crown Publishers, 1989. Dostupné online.
  21. ↑ Hydrogeologické mapy [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2021-05-25]. Dostupné online.
  22. ↑ jašterica múrová [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  23. ↑ Výr skalný [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  24. ↑ Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Societatis Zoologicae Bohemicae (Czech Zoological Socrety), 1996, roč. 60, čís. 2 – 3, s. 264. Dostupné online [cit. 2025-01-11]. ISSN 0862-5247.
  25. ↑ Register poľovných revírov [online]. gis.nlcsk.org, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  26. ↑ kosatec bezlistý uhorský [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  27. ↑ Fintické svahy [online]. Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky, [cit. 2024-12-28]. Dostupné online.
  28. ↑ Fintické svahy [online]. Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky, [cit. 2024-12-28]. Dostupné online.
  29. 1 2 Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online. , Podmienky použitia
  30. ↑ Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online. , Podmienky použitia
  31. ↑ Fintice [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2025-09-12]. Dostupné online.
  32. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania uchovali málo známy zvyk pôstnych spevov pri kríži. Korzár (Košice: Petit Press), 2016-03-24. Dostupné online [cit. 2023-10-26].
  33. ↑ GAVUROVÁ, Miroslava. " PRIŠĽI ZME POZDRAVIC TEN KRIŠ SVATI " PÔSTNE DUCHOVNÉ SPEVY LAIKOV VO FINTICIACH [online]. academia.edu, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  34. ↑ Farský úrad Fintice. LITURGICKÝ PROGRAM NA 8. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ [online]. fintice.sk, [cit. 2026-05-26]. Dostupné online. Archivované 2026-05-26 z originálu.
  35. ↑ História a pamiatky [online]. fintice.sk, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online. Archivované 2021-04-26 z originálu.
  36. ↑ Orsigo. Dekanát Prešov - východ [online]. schematizmus.abuke.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  37. ↑ Farský úrad Fintice. LITURGICKÝ PROGRAM NA 13. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ [online]. fintice.sk, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online. Archivované 2024-07-02 z originálu.
  38. ↑ Farský úrad Fintice. LITURGICKÝ PROGRAM na 31. týždeň v Cezročnom období [online]. fintice.sk, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  39. ↑ Obec Záhradné. Historický vývoj [online]. obeczahradne.sk, [cit. 2021-05-12]. Dostupné online. Archivované 2021-05-12 z originálu.
  40. ↑ eRko Fintice [online]. erko.sk, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  41. ↑ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online. Archivované 2021-05-26 z originálu.
  42. ↑ LITURGICKÝ PROGRAM NA 1. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ [online]. Rímskokatolícka farnosť Návštevy Panny Márie, 2025-01-13. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  43. ↑ DMC.sk - Archív podujatí Dominikánskeho mariánskeho centra [online]. stare.dmc.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  44. ↑ Svätý ruženec: formačno-informačný mesačník. Košice: Dominikánske mariánske centrum Salve, 1997, 0(1), p. [20]. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3dc0bd2-4a84-4599-a7ae-3e424b171706
  45. ↑ Rodinné večeradlá. Fatima (Informačník Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie), roč. 2008, čís. 4. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  46. ↑ Mužské rehole [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  47. ↑ Farnosti a filiálky [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  48. ↑ Schemantizmus 2011 [online]. ke-arcidieceza.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  49. 1 2 3 Katolícke noviny: tradičné noviny moderného kresťana. Bratislava: Katolícka akcia na Slovensku, 2013, 128(32), p. [23]. ISSN 0139-8512. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:aec120d1-95cb-4256-9d8e-2ca8f03182ca
  50. ↑ Životopisy svätých [online]. zivotopisysvatych.sk, [cit. 2026-01-04]. Dostupné online.
  51. ↑ Gajdoš, Tarzícius Ján, OPraem [online]. knihydominikani.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  52. ↑ Orsigo. Zomrel p. Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš, OPraem [online]. ke-arcidieceza.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  53. ↑ Zomrel rektor III. rádu sv. Norberta a kanonik Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš [online]. Bratislava: TK KBS, 2024-08-19, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  54. ↑ Gajdoš, Šebastián Jaroslav, OPraem [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  55. ↑ Farnosť: Fulianka [online]. grkatpo.sk, [cit. 2025-05-26]. Dostupné online.
  56. ↑ HORVÁTHOVÁ, Eva; ŠIMČÍK, Peter. Starší horizont badenskej kultúry na príklade nálezov z Fintíc (okr. Prešov). Študijné zvesti, archeologického ústavu slovenskej akadémie vied, 2024, roč. 71, čís. 1. Dostupné online [cit. 2025-06-12]. ISSN 0560-2793. (Pozn. „3598 cal BC – 3102 cal BC“)
  57. ↑ Ružomberok: nhe.ktfke.sk, 2016, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  58. ↑ Evangelisches Unter-Realgymnasium A.B. und Damit Verbundene Lehranstalten. Programm des Evangelischen Unter-Realgymnasium A.B. und der Damit Verbundenen Lehranstalten in Sächsisch-Regen (am Schlusse des Schuljahres ...) [online]. 1871, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  59. ↑ Pavol(Fintice,1332) [online]. knihydominikani.sk. Dostupné online.
  60. ↑ Magdoško, D. (2022) “Samospráva mesta Košice v stredoveku,” Zenodo (CERN European Organization for Nuclear Research). CERN European Organization for Nuclear Research.
  61. ↑ O škole [online]. zsfintice.edupage.org. Dostupné online.
  62. ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása I–III [online]. . Dostupné online.
  63. ↑ FINTA. Fintitze. [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  64. ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik [online]. . Dostupné online.
  65. ↑ Finta, (Fincice) [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  66. ↑ ČAPLOVIČ, Ján, Viera URBANCOVÁ a Miroslav CIPÁR. O Slovensku a Slovákoch. Bratislava: Tatran, 1975, p. 124. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:9c5af018-7106-415a-9936-9f36cabdf086
  67. ↑ ŠPIESZ, Anton, Katarína HORVÁTHOVÁ a Slovenská akadémia vied. Manufaktúrne obdobie na Slovensku: 1725-1825. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1961, p. 200. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:deb93e79-345e-45b1-bf7b-365b56130011
  68. ↑ Słownik geograficzny Królestwa Polskiego [online]. 1880, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online. (po poľsky)
  69. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  70. ↑ Kaštieľ [online]. Kaštieľ Fintice. Dostupné online.
  71. ↑ Fintice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  72. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  73. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  74. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  75. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  76. ↑ Fintice – Kostol navštívenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  77. ↑ Fintice [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  78. ↑ Galéria a múzeum [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online. Archivované 2021-04-29 z originálu.
  79. ↑ Slovenské národné múzeum. Múzejné zariadenia [online]. snm.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  80. ↑ RTVS, Diana Murdziková. Múzeum ľudovej kultúry opatruje recept na tradičnú veľkonočnú dobrotu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-04-02, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
  81. ↑ TASR. Celé roky zbiera starožitnosti, darovala ich múzeám. Korzár (Košice: Petit Press), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2025-11-02].
  82. ↑ https://facebook.com/people/S%C3%BDpka-Fintice/100069608303059/
  83. ↑ Slovensko v obrazoch [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2023-06-18, [cit. 2025-08-11]. Dostupné online.
  84. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania opravujú sýpku, narazili na jedinečný nález. Korzár (Košice: Petit Press), 2015-09-13. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN 1335-4418.
  85. ↑ JELEŇOVÁ, Daša. Pekáreň vo fintickom kaštieli znovu pečie chlieb aj vďaka PSK [online]. obecne-noviny.sk, 2023-11-29, [cit. 2023-11-30]. Dostupné online.
  86. ↑ Kultúrne stredisko [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online. Archivované 2021-04-28 z originálu.
  87. ↑ Register organizácií [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  88. ↑ Finta v kotlíku - Pozvánka [online]. fintice.sk, [cit. 2025-08-24]. Dostupné online. Archivované 2025-08-16 z originálu.
  89. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Varia celé Fintice: Obľúbená súťaž Finta v kotlíku priniesla jedlá z maďarského dvora i slovenskej zabíjačky. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-08-29. Dostupné online [cit. 2025-08-24]. ISSN 1335-4418.
  90. ↑ Hudba, spev, tanec: časopis hudobných, speváckych a tanečných krúžkov. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1967, 17(2), p. 49. ISSN 0441-3873. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6d05e955-c97b-46ff-9ea8-fe147f11c611
  91. ↑ ZÁLEŠÁK, Cyril. Prehľad slovenských ľudových tancov. Bratislava: Osvetový ústav, 1971, p. 35. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:41f73bd0-b50a-4b85-a1de-ea3be7b35a23
  92. ↑ GUZOVÁ-BECKOVÁ, Janka, Pavol TONKOVIČ, Šimon JUROVSKÝ a Janko MATUŠKA. Spevy nášho ľudu: 180 piesní. Bratislava: Slovenské hudobné vydavateľstvo, 1951, p. 192. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6b1e34b2-222e-49bf-b461-47affa6740e0
  93. ↑ O nás [online]. myface.land, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  94. ↑ Vydavateľstvo OZ FACE [online]. martinus.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  95. 1 2 FINTICKÁ MOZAIKA [online]. fintice.sk, August 2016, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online. Archivované 2024-12-19 z originálu.
  96. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. V Prešove mali premiéru folklórne talenty regiónu [online]. Košice: Petit Press, 2016-07-07, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  97. ↑ Spolok Fincičanki [online]. fintice.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online. Archivované 2023-11-27 z originálu.
  98. ↑ FRANK, Michal. Dangl čaká s pokorou, Zimková má nasledovníčky. Láskyplná komédia Kavej divákov očarila. Korzár (Košice: Petit Press), 2024-07-11. Dostupné online [cit. 2024-07-12].
  99. ↑ Pásla kone na betóne. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-12].
  100. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  101. ↑ O škole [online]. zsfintice.edupage.org, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  102. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: cirkevné školy a školské zariadenia ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  103. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne školské kluby detí ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  104. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, (časť: štátne základné umelecké školy ajazykové školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  105. ↑ [cit. 2021-04-26]. Dostupné online. Archivované 2021-04-26 z originálu.
  106. ↑ 60. výročie premávky MHD do Fintíc [online]. dpmp.sk, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online.
  107. ↑ Dopravný podnik Mesta Prešov Trasy liniek [online]. dpmp.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  108. ↑ ŠKOLSKÉ SPOJE PLATNÉ OD 8. 1. 2023 [online]. Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  109. ↑ sad-po.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online. Archivované 2023-05-28 z originálu.
  110. ↑ Cykloturistika [online]. sekcovtopla.sk, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online.
  111. ↑ Fintice [online]. scitanie.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
  112. ↑ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice [online]. fintice.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online. Archivované 2024-12-19 z originálu.
  113. ↑ 1. In: Obchodný register na internete [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  114. ↑ Vyhľadávanie v živnostenskom registri [online]. zrsr.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  115. ↑ Vadium-IT, s.r.o.;. Sortiment vyrábaný v kameňolome Fintice [online]. ekoprim.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  116. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2020 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  117. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2021 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  118. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2022 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-10-01]. Dostupné online.
  119. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2023 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  120. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2024 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  121. ↑ Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy [online]. Slovenská pošta, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  122. ↑ POŠTA FINTICE - oznámenie trvalej zmeny hodín pre verejnosť [online]. fintice.sk, 2021-02-26, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. Archivované 2021-05-17 z originálu.
  123. ↑ Dom smútku [online]. fintice.sk, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. Archivované 2021-12-14 z originálu.
  124. ↑ Denný stacionár [online]. fintice.sk, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online. Archivované 2024-03-10 z originálu.
  125. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, DECEMBER 2023 [online]. Fintice: Obecný úrad Fintice, rev. 2024-01-02, [cit. 2024-01-10]. Dostupné online. Archivované 2024-01-10 z originálu.
  126. 1 2 3 P o z v á n k a [online]. fintice.sk, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. Archivované 2021-12-14 z originálu.
  127. ↑ ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER SLOVENSKEJ REPUBLIKY [online]. zrsr.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  128. ↑ Fotogaléria [online]. fintice.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. Archivované 2021-06-03 z originálu.
  129. ↑ DHZ Fintice [online]. facebook.com, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  130. ↑ Zberný dvor [online]. fintice.sk, [cit. 2025-07-01]. Dostupné online. Archivované 2025-07-01 z originálu.
  131. ↑ Futbalový klub [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. Archivované 2021-04-29 z originálu.
  132. ↑ [športový portál]. Obecný športový klub Fintice [online]. sport.iedu.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  133. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  134. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  135. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  136. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  137. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  138. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  139. ↑ TENIS – tenisový kurt [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. Archivované 2021-05-17 z originálu.
  140. ↑ Archivovaná kópia [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. Archivované 2021-05-17 z originálu.
  141. ↑ Bruss. PAVOL DESSEWFFY (1839 – 1912) A JEHO POZOSTALOSŤ [online]. Prešov: tripolitana.sk, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (2019)
  142. ↑ BAČOVÁ, Monika. obecmarhan.sk, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra a rozhlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Periodika

[upraviť | upraviť zdroj]

Televízne relácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Encyklopédia slovenských obcí (Fintice) [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-08-09, [cit. 2025-08-11]. Dostupné online.

Rozhlasové relácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dedovizeň - TV program - STVR [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2022-10-27. Dostupné online.
  • Zahrajte mi túto, STVR, 13. 02. 2025 – v čase 36:20 až 41:55 je nahrávka folkloristickej družiny z r. 1951.

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SEMANOVÁ, Katarína; DUŠENKOVÁ, Eva. Z histórie Fintíc slovom a obrazom : vydané pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o obci Fintice. Fintice : Obecný úrad, 1997. 87 s. ISBN 80-967756-8-5.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. Zo všetkého zostanú len spomienky... : nevyrozprávaná história obce Fintice. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2018. 305 s. ISBN 978-80-89763-29-0.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. Dialekt ako prejav identity. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2021. 232 s. ISBN 978-80-89763-62-7.

Študijné analýzy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Švaňa, Kamil. Krešáková, Lenka. Speculatores de Fyntha – Obydlie vojenských strážcov vo Finticiach? (Zborník Slovenského národného múzea CXVIII, Archeológia 34, 2024, 303–324)
  • SLANČOVÁ, Daniela. Hľadanie („obyčajného“) človeka v jazyku a v jazykovede. Jazyk a jazykoveda v pohybe (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2008. Dostupné online [cit. 2023-01-10]. ISSN 1789-3976.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. ĽÚBOSTNÉ A EROTICKÉ MOTÍVY V NÁREČOVÝCH PIESŇOVÝCH TEXTOCH Z OBCE FINTICE V REGIÓNE ŠARIŠ. Király Péter 100 (tanulmánykötet Király Péter tiszteletére II.) (Budapest: ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék), 2019. Dostupné online [cit. 2023-10-26]. ISSN 1789-3976.
  • KOPČÁKOVÁ, Slávka. Hudobnokultúrne dedičstvo v okolí Prešova. Beethoven a Fintice – príbeh historickej domnienky. Jazyk a kultúra (Lingvokulturologické a prekladateľsko-tlmočnícké centrum excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove), roč. 2010, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 1338-1148.
  • KOŠUTH, Marian. Mineral composition of xenoliths from the Fintice andesite quarry. Mineralia Slovaca (Geocomplex, a. s., Bratislava), 2000. Dostupné online [cit. 2023-11-29]. ISSN 0369-2086.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fintice
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Fintice

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&oldid=8245931“