Preskočiť na obsah

Fintice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Fintice
obec
Kostol navštívenia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Vodné toky Sekčov, Fintický potok
Nadmorská výška 254 až 740 m n. m.
Súradnice 49°03′08″S 21°17′03″V / 49,052222°S 21,284167°V / 49.052222; 21.284167
Rozloha 11,24 km² (1 124 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 550 (31. 12. 2024) [2]
Hustota 226,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1272
Starosta Martin Gmitro[3] (nezávislý)
PSČ 082 16
ŠÚJ 524395
EČV (do r. 2022) PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Fintice, Grofske nádvorie 210/1, 082 16 Fintice
E-mailová adresa oufintice@hotmail.com
Telefón 051 / 748 10 10
Fax 051 / 748 10 10
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Fintice
Webová stránka: fintice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Fintice (nárečovo Fincice)[4] sú obec na Slovensku v okrese Prešov. Chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na východe Slovenska, na severe Košickej doliny susediac severovýchodne od krajského mesta Prešov, juhovýchodne od vrchu Stráž a východne od Kapušianského hradu.

Administratívne susedí zo západu s mestskou častou Kanaš mesta Veľký Šariš, zo severu s obcou Záhradne, z východu s obcou Kapušany a z juhu s mestskou častou Nižná Šebastová mesta Prešov.

Obec patrí do regiónu Šariš.

Nadmorská výška

[upraviť | upraviť zdroj]
Nadmorská výška Miesto
254,1 m n. m. najnižší bod katastra (na rieke Sekčov)[5]
270,6 m n. m. približne stred kostola[6]
335,0 m n. m. obratisko MDH (severný koniec obce)[7]
419,7 m n. m. cesta na Záhradné (na hranici katastra)[8]
740,0 m n. m. vrch Stráž (najvyšší bod katastra)[9]

Miestne časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Gribľovec

[upraviť | upraviť zdroj]

Gribľovec je miestna časť,[10] južné od centra obce, ktorá bola dňom 30.11.2011 územne pričlenená od obce Kapušany.[11] Od severnej „hlavnej“ časti obce je oddelená riekou Sekčov a rýchlostnou cestou R4, ktorej úsek je vo výstavbe.[12][13][14]

V tejto lokalite (miestne, nie administratívne ohraničené) bol v roku 2015 vykonaný výskumom na parcele jedného pozemku. Parcela ležala v mestskej časť Prešova – Nižná Šebastová blízko hranice katastra Fintíc. Najvýznamnejším nájdeným nálezom bol nález mazenice z doby bronzovej.[15]

Prírodné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká Fintický potok,[16] ktorý sa v katastri obci vlieva ako pravostranný prítok do rieky Sekčov.[17]

Záplavy

[upraviť | upraviť zdroj]
Záplavy hlásené ministerstvu vnútra
Rok Dátum
2019 od 14.8.2019 07:00 do 14.8.2019 12:00[18]
2020 od 13.10.2020 14:00 do 15.10.2020 09:00[19]
2021 od 18.05.2021 08:45 do 19.05.2021 12:00[20]

Záplavy sa zvyknú vyskytovať:[21]

  • pri moste cez rieku Sekčov,
  • pri vstupe od Prešova do centrálnej časti obce,
  • v zastavanej západnej časti obce.[22][23]

Inundované územia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • na vodnom toku rieky Sekčov – medzi Finticami, Nižnou Šebastovou a Kapušanmi.[24]

Geológia[25]

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Popis
obec Fintice (zástavaná časť) prevažne hlinito-kamenité svahoviny a sutiny
širšie okolie rieky Sekčov, Gribľovec piesčité až štrkovité hliny
blizké okolie (centrálnej) obce flyšové striedanie pieskovcov a ílovcov, zlepence, tufy

Geomorgolófia[24][26]

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov geomorfologickej jednotky Taxonomické členenie

geomorfologických jednotiek

Sústava Alpsko-himalájska sústava
Podsústava Karpaty
Provincia Západné Karpaty
Subprovincia Vonkajšie Západné Karpaty
Oblasť Podhôľno-magurská oblasť
Celok Spišsko-šarišské medzihorie
Podcelok Stráže

Mineralógia

[upraviť | upraviť zdroj]

V kasastri je výskyt minerálov:[27]

Minerál Chemické zloženie
Garronit NaCa2,5Al6Si10O32 . 13 . 5 H2O
Epistilbite Ca2Al2Si6O16 . 5 H2O
Montmorillonit[28] (Na,Ca)₀.₃₃(Al,Mg)₂(Si₄O₁₀)(OH)₂ * nH₂O

Hydrogeológia[29]

[upraviť | upraviť zdroj]
Umiestnenie Litogeochémia Popis
Spišsko-šarišské medzihorie kyslé vulkanity andezity
západné a južné od centra obce piesky vápnité íly
severné a východne od centra obce pieskovce striedanie ílovcov a pieskovcov

Fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa tu chránené živočíchy:

  • jašterica múrová (Podarcis (Lacerta) muralis),[30]
  • výr skalný (Bubo bubo),[31]
  • podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).[32]

Užívateľ revíru Fintice je Poľovnícke združenie STRÁŽ Fintice.[33]

Jašterica múrová
(Podarcis (Lacerta) muralis)
Výr skalný (Bubo bubo)
Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Je súčasťou:[24]

Vyskytuje sa tu vzácna rastlina kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica).[34]

Kosatec bezlistý uhorský
(Iris aphylla subsp. hungarica)

Ochranná prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Sčítanie obyvateľov
Cirkev 1880[37] 1910[37] 2011[38] 2021[39]
Rímskokatolícka c. 640 835 1663 1807
Gréckokatolícka c. 25 22 43 118
Pravoslávna c. 7 ?
Evanjelická cirkev a. v. 24 8 ?
Židovské 6 8 ?
Reformovaná kresťanská c. 1 ?
Cirkev československá husitská 1 ?
Cirkev Ježiša Krista
svätých neskorších dní 		1 ?
iné 10 ?
žiadne 40 173
nezistené 57 ?
Spolu 695 865 1831 2167

Náboženstvo a vierovyznanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom „Navštívenie Panny Márie“ s apsidou,[42] ktorá patrí do dekanátu Prešov - východ a do Košickej arcidiecézy.[43]

Odpust je k sviatku Návšteva preblahoslavenej Panny Márie (2. júl).[44]

V roku 1961 sa filiálka Fintice, patriaca do farnosti obce Nižná Šebastová, pričlenená ku farnosti Záhradné. Dňa 1. júla 2002 sa osamostatnila na samostatnú farnosť.[45]

Spoločenstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • eRko Fintice – pre deti,[46][47]
  • ružencové bratstvo s 11 aktívnymi ružami (stav ku 12. 01. 2025),[48][49]
  • spoločenstvo rodín (Nepoškvrnené Srdce Panny Márie).[50]

Rehole

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Premonštrátske terciátske stredisko:[51]
    • Kaplnka: Nepoškvrnené Srdce Panny Márie (od 18. 07. 1998)[52][53]
  • rektori:
    • do r. 2002: P. Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš, OPraem.[54][55][56]
    • od r. 2002.: Šebastián Jaroslav Gajdoš, OPraem [57]

Gréckokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Jurisdikčné patrí pod Farnosť Fulianka.[58]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických nálezov žili v tejto oblasti ľudia bukovohorskej kultúry v období neolitu. Z neskoršieho obdobia sa tu našli stopy po osídlení badenskej kultúry (napr. archaická keramika)[59] a halštatskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 v donácií od kráľa Štefana V. veliteľom[60] Jánovi a Štefanovi synom grófa Bied.[61] Predtým boli jeho obyvateľmi pohraničníci v kráľovských službách a v tom čase sa tam pravdepodobne nachádzala strážna veža. Kostol a kňaz menom Pavol sa už spomínajú v pápežskom desiatkovom súpise vypracovanom medzi rokmi 1332 a 1337.[62] V r. 1427 bolo napočítaných 50 portov platiacich dane. Gotický kaštieľ dal postaviť majiteľ rodiny Fintai. V r. 1493 sa v listine opäť spomína dedinský farár. Koncom 16. storočia vlastnili majetok rod Darholciovcov, ktorí kaštieľ prestavali v renesančnom slohu. Vymretím rodu Darholc v 1662 sa stal majetkom rodu Pethő. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Dessewffyovci, a v tom čase už v obci fungoval mlyn. V r. 1787 v 80 domoch žilo 573 obyvateľov, väčšinou zemanov. V r. 1797[63] už fungovala katolícka škola v obci.

Na konci 18. storočia o ňom András Vályi napísal:[64][65]

V r. 1828 mala obec 112 domov a 833 obyvateľov. Domáci sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesnými prácami.

Elek Fényes vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v 1851 píše o obci takto:[66][67]

V diele Słownik geograficzny Królestwa Polskiego vydanom v r. 1880 sa píše:[68]

Pred r. 1920 patrilo do okresu Prešov a do Šarišskej župy.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika s dvoma bočnými krídlami, z prvej tretiny 17. storočia.[69] Pôvodnými majiteľmi kaštieľa bola rodina Darholcz de Finta. Od roku 1720 sú majiteľmi kaštieľa Dessewffyovci. Barokovými úpravami prešiel v rokoch 1750 – 1755. V 19. storočí prešiel úpravami. Na prízemí kaštieľa sú renesančné valené klenby, na poschodí sú miestnosti zaklenuté českými plackami so štukovými dekormi. Nachádza sa tu erbová sála rodu Dessewffy z roku 1863 s valenou klenbou s lunetami, na ktorej sú nástenné maľby od Mórica Horowitza, zobrazujúce históriu rodu.[70] Okolo kaštieľa sa nachádza zachovaný súbor hospodárskych budov. Kaštieľ je chodbou prepojený s priľahlým kostolom. Chodba má barokové klenby so štukovou výzdobou. Fasády kaštieľa sú hladké, na prízemí s oknami so šambránami s pásikmi. Vstupný portál je má kamenné ostenie s reliéfnymi girlandami a maskarónmi v supraporte. Centrálny blok kaštieľa je krytý manzardovou strechou, bočné krídla valbovými strechami.[71] V areáli kaštieľa sa nachádzajú hospodárske stavby ako je koniareň, voliareň[72] a priechodná stavba – spojovacie krídlo.[73] Pri kaštieli sa taktiež nachádza fragment krajinárskeho parku z 18. storočia.[74]
  • Renesančný kaštieľ
    Renesančný kaštieľ
  • Hospodárske budovy kaštieľa
    Hospodárske budovy kaštieľa
  • Detail portálu
    Detail portálu
  • Rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1754 – 1755.[75] Podvežie kostola je prepojené chodbou s objektom kaštieľa. Stojí na mieste staršieho kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a presbytérium konchou. Na klenbách sú rokokové štukatúry. Nachádza sa tu hodnotný rokokový mobiliár. Hlavný oltár je stĺpová architektúra ukončená baldachýnom s kniežacou korunou a centrálnym obrazom Navštívenia Panny Márie, lemovaný sochami sv. Štefana a sv. Ladislava v interkolumniách. Po stranách svätostánku sú umiestnené sochy anjelov. Ľavý bočný oltár je zasvätený sv. Jána Nepomuckému, a tvorí zároveň kazateľnicu. Na dorzálnej doske je obraz svätca lemovaný sochami sv. Petra a Pavla. Pravý bočný oltár je zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi. Všetky tri oltáre pochádzajú z rovnakého obdobia, od jednej dielne. Krstiteľnica je tvorená sochami anjelov nesúcimi nádobu s vrchnákom.[76] Na empore je umiestený jednomanuálový organ od firmy Rieger z roku 1911.[77] Fasády kostola sú členené maľovanými pilastrami a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami s klenákmi. Nad nimi sú umiestnené kruhové okienka so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a reliéfnym rastlinným motívom vo vlyse a barokovou helmicou s laternou. Južný edikulový portál má v supraporte reliéfne vázy a centrálne umiestnený erb Dessewffyovcov.
  • Kostol navštívenia Panny Márie
    Kostol navštívenia Panny Márie
  • Detail portálu
    Detail portálu

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice[78][79]
    • uchováva v počte takmer 100 receptov spísané pred viac ako 80 rokmi,[80]
  • Obecné kultúrne stredisko obce Fintice.[81][82]
  • Sýpka Fintice:[83]
    • nález neolitickej zrnotierky.[84]
  • Kaštieľska pekáreň:[85]
    • autentická podoba z pred 300 rokov,
    • baroková zážitková dielňa s pekárňou,
    • umiestnená v priestoroch denného stacionára.

Kultúra a folklór

[upraviť | upraviť zdroj]

Tance

[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. storočí boli vo Finticiach tance: Krucena, Koleso, Košický verbunk, Čerana, Ceperka, Šariskú karičku, Medvecka, Čardas a chorovod Hoja ďunďa.[86]

Spolky a združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Občianske združenie FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania – k 18. 08. 2023 vydaných minimálne 65 literárnych diel,[87][88]
  • mužská spevácka skupina Čomovare,[89][90]
  • ženská spevácka skupina Fincičanky (prípadne Fincičanki).[91][89]

Film

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa natáčali nasledovne filmy:[92][93]

Nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šarišské nárečie:
    • „Kebi ti bula u nas, ta bi ti bula oči ochabela.“ (slov. „Keby si ty bola u nás, tak by si ty oči nechala.“)[94]
    • „Vera zarobi baba do tricecpejc, do štiricedz jednotki“ (slov. „Veru zarobí baba do tridsaťpäť, do štyridsaťpäť jednotiek“)[95]

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V obcí sídli Základná škola s materskou školou, ktorá v aktuálnej forme vznikla v roku 01.09.2014[96] a navštevuje ju 250 detí,[97] a tiež Cirkevná materská škola sv. Márie Goretti zriadená 01.09.2014.[98] V obci je tiež „Školský klub detí ako súčasť Základnej školy s materskou školou“[99] a Elokované pracovisko ako súčasť Základnej umeleckej školy Jána Pöschla.[100]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta III. triedy č. 3431, ktorej správcom je Prešovský samosprávny kraj a ktorá spája obec: od juhu s Nižnou Šebastovou (časť Prešova) a od severu s obcou Záhradné.[101] Poľné cesty vedú do obce Kapušany a mestských časti Surdok (Prešov) a Kanaš (Veľký Šariš).

Obec obsluhujú:

  • prímestské spoje spoločnosti Dopravný podnik mesta Prešov (spojmi[102] od 4. septembra 1949):
  • a medzimestský spoj spoločnosti Slovenská autobusová doprava Prešov:
    • linka č. 707438 Prešov – Fintice – Terňa, Hradisko/Veľký Slivník.[105]

Cez obec prechádza „KARPATSKÁ CYKLOTRASA medzinárodna trasa č. 015 červená“.[106]

V južnej časti obce je vo výstavbe úsek severného obchvatu mesta Prešov – rýchlostná cesta R4 Prešov, Sever – Kapušany.[12][13][14]

Intenzita dopravy na najviac zaťažených prieťahoch ciest I. a II. triedy na území okresu Prešov v roku 2005:[24]

  • Číslo úseku: 05650
  • Názov úseku: Prešov - Fintice
  • Číslo cesty: 018200
  • Nákladné vozidlá (T): 292
  • Osobné vozidlá: 1 991
  • Motocykle (M): 14
  • Spolu (motorových vozidiel): 2 297

Priemysel a služby

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je elektrifikovaná, plynofikovaná, s verejným vodovodom, ale bez verejnej kanalizácie.[107][108]

V obci malo ku dňu 18. 9. 2023 sídlo 49 obchodných subjektov[109] a 29 prevádzkárni so živnostenským oprávnením.[110]

Územím prechádza vysokotlakové plynové potrubie VTL DN 100/300 PN 4,0 MPa Prešov – Fintice- Kapušany – Lipníky – hranica okresu Vranov nad Topľou.[24]

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]
Ťažba[112][113][114][115]
Miesto Materiál 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023
DP Fintice andezit 2,49 197,68 kt 189,11 kt 199,16 kt 15,117 kt 192,08 kt 193 kt 195 kt 198 kt
DP Fintice andezit 2,62 4,44 kt 56,285 kt 30,15 kt 181,23 kt 107 kt 68 kt 105 kt 147 kt
Spolu 202,12 kt 245,395 kt 229,31 kt 196,347 kt 299,08 kt 261 kt 300 kt 345 kt

Služby

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Obecný športový klub Fintice, ktorý vznikol 7. 6. 2016,[125][126] a hraje v nasledujúcich súťažiach (stav k septembru 2023):

Skupina Vek hráčov
PRÍPRAVKA U11 ObFZ PREŠOV[127] do 11 rokov
3. LIGA MLADŠÍ ŽIACI U13 ObFZ PREŠOV[128] do 13 rokov
4. LIGA ŽIACI ObFZ PREŠOV[129] do 15 rokov
IV.liga-SD-U19-sk.Š-VsFZ[130] do 19 rokov
Slovnaft Cup[131] –
IV.liga Sever dospelí VsFZ[132] –

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • dostupný tenisový kurt,[133]
  • Prešovský kynologický klub PAC,[134]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Michal Lacko, S.J.. Miestopis Slovenska za posledných sto roko. Most (Cleveland, Ohio, U.S.A.: Slovenský ústav), 1964, roč. 11, čís. 3-4. Dostupné online [cit. 2025-01-11].
  5. ↑ N 49.039424°, E 21.279362°. In: Freemap.sk [online]. Chrenovec-Brusno: Freemap Slovakia. Dostupné online.
  6. ↑ N 49.052395°, E 21.285765°. In: Freemap.sk [online]. Chrenovec-Brusno: Freemap Slovakia. Dostupné online.
  7. ↑ N 49.060023°, E 21.282100°. In: Freemap.sk [online]. Chrenovec-Brusno: Freemap Slovakia. Dostupné online.
  8. ↑ N 49.068551°, E 21.275104°. In: Freemap.sk [online]. Chrenovec-Brusno: Freemap Slovakia. Dostupné online.
  9. ↑ Archivovaná kópia [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  10. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, August 2016 [online]. Obecný úrad Fintice, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  11. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, December 2011 [online]. Obecný úrad Fintice, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Uzol: Gribľovec (9979796760) [online]. openstreetmap.org, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Prešovská R4 pokračuje. Začína éra II. etapy [online]. obchadzamuzpresov.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Hlavné správy z 25. septembra. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2023-09-25. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  15. ↑ Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
  16. ↑ JUDr. Štefan Moyzes, v. r.. R o z h o d n u t i e predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo P – 2144/2007 zo dňa 30. 3. 2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. S P R A V O D A J C A ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR), 16. 8. 2007. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. ISSN 1335-0447.
  17. ↑ prispievatelia OpenStreetMap. OpenStreetMap [online]. openstreetmap.org, [cit. 2021-07-16]. Dostupné online.
  18. ↑ MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  19. ↑ MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  20. ↑ MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  21. ↑ Problémy po záplavách v Prešove a Finticiach. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ Noviny TV JOJ [online]. 2021-07-15, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  23. ↑ IVAN, Michal. Fintičania sú už nervózni. Voda sa na nich valí aj dva razy ročne. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-05-20. Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ a b c d e REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV [online]. Bratislava: Máj 2010, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  25. ↑ Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013, rev. 2021-01-01, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online.
  26. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2023-11-30. Dostupné online.
  27. ↑ Ďuďa. Minerals of the world. [s.l.] : New York : Arch Cape Press : Distributed by Crown Publishers, 1989. Dostupné online.
  28. ↑ ŽEŽULA, Ivan. VÝMĚNA ČESNÝCH IONTŮ NA BENTONITU Z FINTÍC (PREDBEŽNÉ SDĚLENÍ). CHEMICKÉ ZVESTI, 1960, roč. XIV, čís. 4, s. 301 – 303. Dostupné online [cit. 2025-05-29].
  29. ↑ Hydrogeologické mapy [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2021-05-25]. Dostupné online. , Pozn.: Dáta sú použite v stĺpcoch Litogeochémia a Popis.
  30. ↑ jašterica múrová [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  31. ↑ Výr skalný [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  32. ↑ Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Societatis Zoologicae Bohemicae (Czech Zoological Socrety), 1996, roč. 60, čís. 2 – 3, s. 264. Dostupné online [cit. 2025-01-11]. ISSN 0862-5247.
  33. ↑ Register poľovných revírov [online]. gis.nlcsk.org, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  34. ↑ kosatec bezlistý uhorský [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.
  35. ↑ Fintické svahy [online]. Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky, [cit. 2024-12-28]. Dostupné online.
  36. ↑ Fintické svahy [online]. Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky, [cit. 2024-12-28]. Dostupné online.
  37. ↑ a b Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online. , Podmienky použitia
  38. ↑ Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online. , Podmienky použitia
  39. ↑ Fintice [online]. www.statistics.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  40. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania uchovali málo známy zvyk pôstnych spevov pri kríži. Korzár (Košice: Petit Press), 2016-03-24. Dostupné online [cit. 2023-10-26].
  41. ↑ GAVUROVÁ, Miroslava. " PRIŠĽI ZME POZDRAVIC TEN KRIŠ SVATI " PÔSTNE DUCHOVNÉ SPEVY LAIKOV VO FINTICIACH [online]. academia.edu, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  42. ↑ História a pamiatky [online]. fintice.sk, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  43. ↑ Orsigo. Dekanát Prešov - východ [online]. schematizmus.abuke.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  44. ↑ Farský úrad Fintice. LITURGICKÝ PROGRAM NA 13. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ [online]. fintice.sk, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online. Archivované 2024-07-02 z originálu.
  45. ↑ Obec Záhradné. Historický vývoj [online]. obeczahradne.sk, [cit. 2021-05-12]. Dostupné online.
  46. ↑ eRko Fintice [online]. erko.sk, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  47. ↑ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  48. ↑ LITURGICKÝ PROGRAM NA 1. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ [online]. Rímskokatolícka farnosť Návštevy Panny Márie, 2025-01-13. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  49. ↑ DMC.sk - Archív podujatí Dominikánskeho mariánskeho centra [online]. stare.dmc.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  50. ↑ Rodinné večeradlá. Fatima (Informačník Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie), roč. 2008, čís. 4. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  51. ↑ Mužské rehole [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  52. ↑ Farnosti a filiálky [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  53. ↑ Schemantizmus 2011 [online]. ke-arcidieceza.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  54. ↑ Gajdoš, Tarzícius Ján, OPraem [online]. knihydominikani.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  55. ↑ Orsigo. Zomrel p. Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš, OPraem [online]. ke-arcidieceza.sk, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  56. ↑ Zomrel rektor III. rádu sv. Norberta a kanonik Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš [online]. Bratislava: TK KBS, 2024-08-19, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  57. ↑ Gajdoš, Šebastián Jaroslav, OPraem [online]. Košická arcidiecéza, [cit. 2024-12-16]. Dostupné online.
  58. ↑ Farnosť: Fulianka [online]. grkatpo.sk, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  59. ↑ HORVÁTHOVÁ, Eva; ŠIMČÍK, Peter. Starší horizont badenskej kultúry na príklade nálezov z Fintíc (okr. Prešov). Študijné zvesti, archeologického ústavu slovenskej akadémie vied, 2024, roč. 71, čís. 1. Dostupné online [cit. 2025-06-12]. ISSN 0560-2793. (Pozn. „3598 cal BC – 3102 cal BC“)
  60. ↑ Ružomberok: nhe.ktfke.sk, 2016, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  61. ↑ Evangelisches Unter-Realgymnasium A.B. und Damit Verbundene Lehranstalten. Programm des Evangelischen Unter-Realgymnasium A.B. und der Damit Verbundenen Lehranstalten in Sächsisch-Regen (am Schlusse des Schuljahres ...) [online]. 1871, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  62. ↑ Pavol(Fintice,1332) [online]. knihydominikani.sk. Dostupné online.
  63. ↑ O škole [online]. zsfintice.edupage.org. Dostupné online.
  64. ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása I–III [online]. . Dostupné online.
  65. ↑ FINTA. Fintitze. [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  66. ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik [online]. . Dostupné online.
  67. ↑ Finta, (Fincice) [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  68. ↑ Słownik geograficzny Królestwa Polskiego [online]. 1880, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online. (po poľsky)
  69. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  70. ↑ Kaštieľ [online]. Kaštieľ Fintice. Dostupné online.
  71. ↑ Fintice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  72. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  73. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  74. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  75. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  76. ↑ Fintice – Kostol navštívenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  77. ↑ Fintice [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  78. ↑ Galéria a múzeum [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  79. ↑ Slovenské národné múzeum. Múzejné zariadenia [online]. snm.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  80. ↑ RTVS, Diana Murdziková. Múzeum ľudovej kultúry opatruje recept na tradičnú veľkonočnú dobrotu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-04-02, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
  81. ↑ Kultúrne stredisko [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  82. ↑ Register organizácií [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  83. ↑ https://facebook.com/people/S%C3%BDpka-Fintice/100069608303059/
  84. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania opravujú sýpku, narazili na jedinečný nález. Korzár (Košice: Petit Press), 2015-09-13. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN 1335-4418.
  85. ↑ JELEŇOVÁ, Daša. Pekáreň vo fintickom kaštieli znovu pečie chlieb aj vďaka PSK [online]. obecne-noviny.sk, 2023-11-29, [cit. 2023-11-30]. Dostupné online.
  86. ↑ Hudba, spev, tanec: časopis hudobných, speváckych a tanečných krúžkov. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1967, 17(2), p. 49. ISSN 0441-3873. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6d05e955-c97b-46ff-9ea8-fe147f11c611
  87. ↑ O nás [online]. myface.land, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  88. ↑ Vydavateľstvo OZ FACE [online]. martinus.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  89. ↑ a b FINTICKÁ MOZAIKA [online]. fintice.sk, August 2016, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  90. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. V Prešove mali premiéru folklórne talenty regiónu [online]. Košice: Petit Press, 2016-07-07, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  91. ↑ Spolok Fincičanki [online]. fintice.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  92. ↑ FRANK, Michal. Dangl čaká s pokorou, Zimková má nasledovníčky. Láskyplná komédia Kavej divákov očarila. Korzár (Košice: Petit Press), 2024-07-11. Dostupné online [cit. 2024-07-12].
  93. ↑ Pásla kone na betóne. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-12].
  94. ↑ DVORNICKÁ, Ľubica. Oči, oči, čierne oči, čo mám s vami robiť.... Kultúra slova 1998/4. Dostupné online [cit. 2024-04-12].
  95. ↑ Ripka, Ivor. Slovník slovenských nárečí. Slovensko, Veda, 1980.
  96. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  97. ↑ O škole [online]. zsfintice.edupage.org, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  98. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: cirkevné školy a školské zariadenia ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  99. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne školské kluby detí ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  100. ↑ MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, (časť: štátne základné umelecké školy ajazykové školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  101. ↑ [Cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
  102. ↑ 60. výročie premávky MHD do Fintíc [online]. dpmp.sk, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online.
  103. ↑ Dopravný podnik Mesta Prešov Trasy liniek [online]. dpmp.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  104. ↑ ŠKOLSKÉ SPOJE PLATNÉ OD 8. 1. 2023 [online]. Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  105. ↑ sad-po.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online. Archivované 2023-05-28 z originálu.
  106. ↑ Cykloturistika [online]. sekcovtopla.sk, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online.
  107. ↑ Fintice [online]. scitanie.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
  108. ↑ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice [online]. fintice.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
  109. ↑ 1. In: Obchodný register na internete [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  110. ↑ Vyhľadávanie v živnostenskom registri [online]. zrsr.sk, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  111. ↑ Vadium-IT, s.r.o.;. Sortiment vyrábaný v kameňolome Fintice [online]. ekoprim.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  112. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2020 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  113. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2021 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  114. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2022 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-10-01]. Dostupné online.
  115. ↑ Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2023 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  116. ↑ Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy [online]. Slovenská pošta, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  117. ↑ POŠTA FINTICE - oznámenie trvalej zmeny hodín pre verejnosť [online]. fintice.sk, 2021-02-26, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  118. ↑ Dom smútku [online]. fintice.sk, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online.
  119. ↑ Denný stacionár [online]. fintice.sk, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
  120. ↑ FINTICKÁ MOZAIKA, DECEMBER 2023 [online]. Fintice: Obecný úrad Fintice, rev. 2024-01-02, [cit. 2024-01-10]. Dostupné online.
  121. ↑ a b c P o z v á n k a [online]. fintice.sk, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. Archivované 2021-12-14 z originálu.
  122. ↑ ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER SLOVENSKEJ REPUBLIKY [online]. zrsr.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  123. ↑ Fotogaléria [online]. fintice.sk, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  124. ↑ DHZ Fintice [online]. facebook.com, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  125. ↑ Futbalový klub [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  126. ↑ [športový portál]. Obecný športový klub Fintice [online]. sport.iedu.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  127. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  128. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  129. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  130. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  131. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  132. ↑ OŠK Fintice [online]. Športnet, s.r.o., 2023, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  133. ↑ TENIS – tenisový kurt [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. Archivované 2021-05-17 z originálu.
  134. ↑ Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  135. ↑ Bruss. PAVOL DESSEWFFY (1839 – 1912) A JEHO POZOSTALOSŤ [online]. Prešov: tripolitana.sk, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (2019)
  136. ↑ BAČOVÁ, Monika. obecmarhan.sk, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra a rozhlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Periodika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhlasové relácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dedovizeň - TV program - STVR [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2022-10-27. Dostupné online.
  • Zahrajte mi túto, STVR, 13. 02. 2025 – v čase 36:20 až 41:55 je nahrávka folkloristickej družiny z r. 1951.

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SEMANOVÁ, Katarína; DUŠENKOVÁ, Eva. Z histórie Fintíc slovom a obrazom : vydané pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o obci Fintice. Fintice : Obecný úrad, 1997. 87 s. ISBN 80-967756-8-5.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. Zo všetkého zostanú len spomienky... : nevyrozprávaná história obce Fintice. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2018. 305 s. ISBN 978-80-89763-29-0.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. Dialekt ako prejav identity. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2021. 232 s. ISBN 978-80-89763-62-7.

Študijné analýzy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Švaňa, Kamil. Krešáková, Lenka. Speculatores de Fyntha – Obydlie vojenských strážcov vo Finticiach? (Zborník Slovenského národného múzea CXVIII, Archeológia 34, 2024, 303–324)
  • SLANČOVÁ, Daniela. Hľadanie („obyčajného“) človeka v jazyku a v jazykovede. Jazyk a jazykoveda v pohybe (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2008. Dostupné online [cit. 2023-01-10]. ISSN 1789-3976.
  • GAVUROVÁ, Miroslava. ĽÚBOSTNÉ A EROTICKÉ MOTÍVY V NÁREČOVÝCH PIESŇOVÝCH TEXTOCH Z OBCE FINTICE V REGIÓNE ŠARIŠ. Király Péter 100 (tanulmánykötet Király Péter tiszteletére II.) (Budapest: ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék), 2019. Dostupné online [cit. 2023-10-26]. ISSN 1789-3976.
  • KOPČÁKOVÁ, Slávka. Hudobnokultúrne dedičstvo v okolí Prešova. Beethoven a Fintice – príbeh historickej domnienky. Jazyk a kultúra (Lingvokulturologické a prekladateľsko-tlmočnícké centrum excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove), roč. 2010, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 1338-1148.
  • KOŠUTH, Marian. Mineral composition of xenoliths from the Fintice andesite quarry. Mineralia Slovaca (Geocomplex, a. s., Bratislava), 2000. Dostupné online [cit. 2023-11-29]. ISSN 0369-2086.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fintice
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Fintice

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&oldid=8046770“