Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)
E50-SVK-2020.svg E58-SVK-2020.svg E71-SVK-2020.svg E371-SVK-2020.svg
Rýchlostná cesta R4
R 4
  v prevádzke    vo výstavbe    v pláne 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Celková dĺžka Bez peáží 88,4 km 
v prevádzke bez peáží 18,8 km 
vo výstavbe 4,3 km 
v pláne bez peáží 65,3 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj, Košický kraj 
Výjazdy 3 (v prevádzke)
+ 1 dočasné napojenie 
Objekty na trase

Rýchlostná cesta R4 (R4) je 130 kilometrov dlhá rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dostavaní spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti. Na poľskej strane bude na R4 nadväzovať rýchlostná cesta S19, na maďarskej diaľnica M30. Prechádza územím Košicko-prešovskej aglomerácie. Súčasná cesta R4 sa nachádza v dopravnom koridore, ktorý prepája juhovýchodné Poľsko s napojením na baltické štáty a severovýchodné Maďarsko s napojením Rumunsko a balkánsky poloostrov. Na Slovensku bola v tomto koridore plánovaná kapacitná komunikácia ešte v minulom storočí. Prvotne bol tento koridor do siete rýchlostných ciest a teda súčasne aj do plánov výstavby zaradený už v roku 1963, uznesením vlády ČSSR č. 286/1963, v tej dobe ako kombinácia diaľnice č.73 v úseku od Vyšného Komárniku po Prešov a diaľnice č.68 v úseku od Košíc po hranice s Maďarskom, v tej dobe ešte Maďarskou ľudovou republikou. Po roku 1999 v rámci celkovej reorganizácie siete rýchlostných ciest a ich prečíslovania hovoríme v tomto koridore o rýchlostnej ceste R4. Výstavba prvého úseku cesty započala až v roku 2007, teda vyše štyridsať rokov po prvom naplánovaní kapacitnej komunikácie v tomto koridore.

R4 má tri peážne úseky, na ktorých spoločne s inou komunikáciou prechádza po jednej trase. Medzi výjazdom Prešov – Juh a križovatkou ciest D1 a R2 Košické Olšany je R4 v 19,7 km dlhej peáži s diaľnicou D1, ďalej medzi Košickými Olšanmi a križovatkou ciest R4 a R2 Košice – juh je v 14,3 km dlhej peáži rýchlostnou cestou R2 a medzi križovatkou Prešov – Západ a výjazdom Prešov – Juh je v 7,8 km dlhej peáži s diaľnicou D1.

Po R4 bude v budúcnosti prechádzať viacero európskych ciest. Na úseku Vyšný Komárnik-Prešov to bude E371, na peážnom úseku s D1 E50. Medzi Košickými Oľšanmi a križovatkou Košice – juh to bude E58 a ďalej po Milhosť aj E71.

V súčasnosti je z R4 v prevádzke obchvat Svidníka (4,6 km) a úsek Košice – Milhosť (14,2 km), nerátajúc spoločný úsek s D1. V zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 budú do roku 2028 sprejazdnené iba dva nové úseky R4 pri Prešove. Keďže do roku 2027 budú sprejazdnené nadväzujúce úseky diaľnic na poľskej a maďarskej strane hranice, je takmer isté že s chýbajúcou cestou R4 nastane výrazné zhoršenie už beztak zlej dopravnej situácie na ceste I/21 v úseku medzi Kapušanmi až po štátnu hranicu s Poľskom. Dokončenie cesty R4 do konca roku 2030 v zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy nie je prioritou.[1][2]

Podľa informácií z augusta 2021 by sa mal úsek Kapušany – Lipníky začať stavať v roku 2026 a ostatné úseky na severozápad po roku 2028.[3]

Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R4[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Štátna hranica SK/PL - Hunkovce 7,9 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 1. Vyšný Komárnik

2. Hunkovce

2. Hunkovce - Ladomirová 8,2 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 3. Svidník - sever
3. Svidník - obchvat, pravá polovica 4,6 + 0,4 dočasné napojenie 2007 2010 901. Dočasné napojenie na cestu I/73 - sever

4. Svidník - juh

3. Svidník - obchvat, ľavá polovica 4,6 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 4. Svidník - juh, dostavba
4. Svidník - Rakovčík 6,0 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 5. Stročín
5. Rakovčík - Radoma 7,0 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 6. Okrúhle
6. Radoma - GIraltovce 7,5 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 7. Giraltovce
7. Giraltovce - Kuková 6,5 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? Úsek bez výjazdov
8. Kuková - Lipníky 8,0 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 8. Kuková
9. Lipníky - Kapušany 4,0 2026 2028 9. Lipníky
10. Prešov, severný obchvat II. etapa

(Kapušany - Prešov, sever)

10,2 2022 2026 10. Kapušany

11. Prešov - východ

11. Prešov, severný obchvat I. etapa (Prešov,sever - Prešov, západ) 4,3 07/2019 03/2023

Termín nebude dodržaný

Nový termín 07/2023

12. Prešov - sever

13. Prešov - západ, križovatka R4xD1, dostavba

12. Košice - Milhosť, hranica SK/HU 14,2 2010 2013 14. Košice - Juh, križovatka R4xR2, dostavba

(15.) Haniska, križovatka R4xR2 (križovatka je v pláne, bude postavená do roku 2030)

16. Kechnec

Budúcnosť výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Prešov, severný obchvat I. etapa (Úsek Prešov, sever - Prešov, západ)[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 4,3 km Zmluvný začiatok výstavby Júl 2019 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

179 miliónov EUR
Zhotoviteľ Združenie Váhostav – SK, a. s. a TuCon, a. s. Zmluvný koniec výstavby Marec 2023

Termín nebude dodržaný

Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy) 143 miliónov EUR
Stavebný dozor Združenie BUNG Slovensko s.r.o. a INFRAM SK s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku Júl 2023 Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania Najlacnejšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 143 miliónov EUR
Komentár:

Tento úsek tvorí prvú časť severného obchvatu Prešova. Prepája diaľnicu D1 v križovatke Prešov - západ, pričom končí v križovatke Prešov - sever, kde je výjazd na cestu I/68, ktorá prepája Prešov so Sabinovom, Starou Ľubovňou a končí na hranici s Poľskom. Úsek sa stavia v plnom profile. Na trase rýchlostnej cesty sa nachádza tunel Bikoš, dlhý 1153 metrov. Tunel bol prerazený 27.5.2021. V každej tunelovej rúre je sedem protipožiarnych výklenkov, sedem SOS kabín a jeden jednostranný núdzový záliv, ktorý je umiestnený približne v strede tunela. Súčasťou tohto úseku je deväť mostov, z toho tri mosty na hlavnej trase rýchlostnej cesty R4, jeden na ceste I/68, tri mosty na vetvách križovatky Prešov - sever a dva na prístupových cestách k portálom tunelov. Stavba obsahuje aj tri zárubné a jeden oporný múr, preložku vodného toku Dzikov, úpravu železničného priecestia, zriadenie nulového poľa, protihlukové steny, informačný systém a preložky existujúcich inžinierskych sietí ako sú vodovody, kanalizácie, rozvody vysokotlakového plynu, či silnoprúdové a slaboprúdové rozvody. Po sprejazdnení tohto úseku nastane iba čiastočné odľahčenie Prešova od tranzitnej dopravy, keďže úplné presmerovanie tranzitnej dopravy nastane až po dokončení nasledujúceho úseku, Prešov severý obchvat II. etapa (úsek Prešov, sever - Prešov, východ), ktorý odľačí Prešov od dopravy smerujúcej východne a severovýchodne od Prešova. Úsek navyše nebude dokončený načas, aktuálne omeškanie sprejazdnenia činí približne štyri mesiace a očakávané je v júli 2023.[4][5][6][7][8]

Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Úsek Prešov, severný obchvat II. etapa (Úsek Kapušany - Prešov, sever)[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 10,2 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2022
Predpoklad začiatku výstavby 2022 / 2023
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2026 / 2027
Komentár:

Tento úsek tvorí druhú časť severného obchvatu Prešova. Po jeho sprejazdnení nastane celkové presmerovanie tranzitnej dopravy z Prešova na diaľničné komunikácie. Úsek začína výjazdom Kapušany, ktorý bude umiestnený na ceste I/18 východne od obce Kapušany. Výjazd bude realizovaný ako mimoúrovňová križovatka. Trasa R4 bude následne južne obchádzať obec Kapušany, potom sa stočí severozápadne, mostom prekoná cestu I/18 a bude pokračovať južne od obce Fintice, kde bude postavený výjazd Prešov - východ. Trasa bude pokračovať ďalej na západ, pričom západne od obce Fintice vstúpi do takmer dvojkilometrového tunela Okruhliak. Po opustení tunela, severne od obce Pustá Dolina bude trasa napojená na výjazd Prešov - sever, ktorý je aktuálne vo výstavbe spoločne so zbytkom nasledujúceho úseku trasy, ide o úsek Prešov, sever - Prešov, západ. Doba výstavby je odhadovaná na tri až štyri roky a bude upresnená až po vyhodnotení súťaže na zhotoviteľa. Po sprejazdnení rýchlostnej cesty R4 bude odľahčená cesta I/18 medzi v úseku Prešov, Ľubotice a Kapušany. Úsek bude realizovaný v plnom profile, tunel Okruhliak bude postavený ako dvojrúrový. Napriek skutočnosti, že úsek je pripravený na stavbu od jari 2020, súťaž na zhotoviteľa stavby bola pre mediálne vyhlásená 24. februára 2022, fakticky ale k vyhláseniu došlo až 1. marca 2022, zverejnením zákazky vo vestníku ÚVO. Aktuálna lehota na predkladanie ponúk uplynie 25. mája 2022, v súčasnej praxi je však bežné predlžovanie týchto lehôt a to i na poslednú chvíľu. Predpoklad výberu zhotoviteľa a podpisu zmluvy je v priebehu roku 2023. V prípade veľmi rýchleho a bezproblémového priebehu súťaže, možno predpokladať podpis zmluvy i koncom roku 2022.[9][10]

Úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšný Komárnik (štátna hranica SK/PL) – Hunkovce[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku plánovaného v polovičnom profile kategórie R 24,5/100 je situovaný na štátnej hranici s Poľskom neďaleko obce Vyšný Komárnik. Tu sa bude nachádzať aj veľké odpočívadlo určené najmä pre tranzitnú dopravu. Za hraničným priechodom sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka s napojením na I/73 a poľskú rýchlostnú cestu S19. Ďalšia križovatka sa bude nachádzať na konci úseku pri obci Hunkovce. Na celkovej dĺžke úseku približne 8 kilometrov bude vystavaných 7 mostných objektov priamo na telese R4 a ďalšie štyri mimo rýchlostnej cesty.

Hunkovce – Ladomirová[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 8,2 km je plánovaný v polovičnom profile kategórie R 24,5/100. Bude prechádzať východne od obcí Hunkovce a Ladomirová a odkloní najmä nákladnú a tranzitnú dopravu z cesty I/73. Súčasťou stavby bude štrnásť mostných objektov, ekodukt, dobudovanie križovatky Svidník-sever a provizórne napojenie na predošlý úsek. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania na zhotoviteľa Dokumentácie pre stavebné povolenie, Dokumentácie pre ponuku, Autorský dozor a výkon Koordinátora pre dokumentáciu.[11]

Obchvat Svidníka[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat mesta Svidník s dĺžkou 4,573 kilometra bol vo výstavbe od decembra 2007. Cesta tu je vybudovaná zatiaľ v polovičnom profile (kategória R 11,5/100, resp. R 22,5/100) a odklonila dopravu z intravilánu mesta a odľahčila tak cestu I/73. Nachádza sa tu 9 mostov a mimoúrovňová križovatka Svidník – juh a úrovňové napojenie Svidník – sever. Maximálna povolená rýchlosť na úseku je stanovená na 100 km za hodinu[12].

Výstavba mala byť pôvodne ukončená v máji 2009, no vyskytli sa problémy so zosuvmi násypu pod cestou, ktorý bolo potrebné sanovať[13]. Stavebné práce tak museli pokračovať a úsek sprejazdnili až 20. decembra 2010[14]. Zhotoviteľom bolo združenie firiem Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o. a Eurovia SK a. s.

Svidník – Kapušany[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostná cesta R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom dlho nemala stanovenú trasu. Existovali totiž 2 koncepcie jej vedenia, a to pozdĺž existujúcej cesty I/21 (predtým I/73) okolo Giraltoviec (červený variant), resp. okolo Hanušoviec, Domaše a Stropkova (modrý variant). Iróniou osudu je, že tieto farby neoznačovali len čiaru na mape štúdie, ktorá s týmito variantmi prišla, ale boli aj striedavo preferované, modrý počas tzv. „modrých“, t. j. pravicových vlád (2. Dzurindová vláda a Radičovej vláda) a červený počas „červených“ vlád, t. j. vlád, ktoré zostavoval ako predstaviteľ ľavicovej strany Robert Fico. Tomuto striedaniu variantov nepomohlo ani pôvodné záverečné stanovisko z roku 2009, ktoré konštatovalo rovnocennosť oboch variantov a teda ponechalo výber na politické rozhodnutie. Definitívnu zrejme určila tzv. štúdia realizovateľnosti, ktorú v roku 2015 vypracovala spoločnosť HBH projekt a ktorá odporúčila realizovať R4 v tzv. novom červenom variante, t. j. pozdĺž súčasnej cesty I/21. Tento výsledný variant ale nie je celkom zhodný s pôvodným červeným, najväčšou zmenou je vedenie R4 medzi Lipníkmi a Radomou mierne na západ, vďaka čomu došlo k zlešeniu smerových pomerov, ale najmä k vypusteniu trojice krátkych tunelov. 21. septembra 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení stavby na životné prostredie pre úseky Kapušany – Lipníky, Kuková – Giraltovce a Radoma – Rakovčík, čím boli jednak potvrdené výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti a následne bolo aj stanovené fázovanie tohto, necelých 40 km dlhého úseku, a to nasledovne:

  • Kapušany – Lipníky
  • Lipníky – Kuková
  • Kuková – Giraltovce
  • Giraltovce – Radoma
  • Radoma – Rakovčik
  • Rakovčík – Svidník juh.

V celom úseku je navrhnutá kategória R 24,5/100, medzi Lipníkmi a Svidníkom by sa však kvôli nízkym intenzitám mala R4 stavať zatiaľ len v polovičnom profile.[15]

Prešov, severný obchvat[upraviť | upraviť zdroj]

Severný obchvat Prešova bude dlhý 14,5 km. Táto časť R4 rieši spojenie D1 s úsekom R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom. Úsek tiež zlepší dopravu v meste. Bol rozdelený na dva úseky, pričom každý z úsekov bude realizovaný samostatne.

Prešov, severný obchvat, I. etapa[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek bude dlhý 4,3 km. Nachádzať sa tu bude tunel Bikoš (1 155 m), 3 mosty na rýchlostnej ceste, 3 mosty na vetvách križovatky a 3 mosty mimo telesa rýchlostnej cesty. Súčasťou stavby je aj prestavba jestvujúcej cesty I/68 v mieste MÚK Prešov – sever na 4-pruhovú smerovo delenú komunikáciu. Navrhovaná je kategória R 24,5/100, v tuneloch 2T 7,5/100 v plnom profile. V súčasnosti prebieha výstavba združením Váhostavu a TuConu so zmluvným ukončením v marci 2023, v skutočnosti bude úsek sprejazdnený s omeškaním troch, štyroch meiacov.

Prešov, severný obchvat, II. etapa[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek bude dlhý 10,2 km. Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 1. marca 2022.

Košice – Milhosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek spája krajské mesto Košice so štátnou hranicou s Maďarskom pri obci Milhosť. Táto časť R4 meria 14,2 km a je vybudovaná od začiatku v plnom profile.[16] Výstavba sa oficiálne začala 27. augusta 2010 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 7. novembra 2013. Stavebné náklady dosiahli sumu 78 miliónov €, štátna expertíza pôvodne uvažovala o cene 117 miliónov €. Úsek je tiež súčasťou V.A Paneurópskeho koridoru. Na trase sa nachádza 16 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.[16] Z dôvodu výstavby tohto úseku R4 bolo potrebné čiastočne upraviť cestu I/68. Pre stavbu tohto úseku, ktorý projektoval Dopravoprojekt, a. s. divízia Prešov a realizovala Skanska SK, a. s., bola použitá kategória R 24,5/120 (s výnimkou úseku Kechnec – hranica s Maďarskom, kde kvôli rešpektovaniu bodu kríženia na štátnej hranici musí trasa viesť „esíčkom“ vyhovujúcim návrhovej rýchlosti len 100 km/h). Dominantou úseku je 530 m dlhý most cez širokorozchodnú trať ŽSR, ktorého hlavné pole s rozpätím 80 m boli zhotovené letmou betonážou.[17]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  2. KOVÁČ, Ján. Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše [online]. Denník E, 2021-05-12, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  3. KOVÁČ, Ján. V Prešove môžu stavať ďalšiu časť severného obchvatu. Podľa vládnych analytikov sa oplatí, no vidia aj riziká. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-08-30. Dostupné online [cit. 2021-09-01]. ISSN 1339-844X.
  4. Tunel Bikoš prerazený do roka a do dňa [online]. 2021-07-30, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  5. Vyhľadávanie dokumentov - Úrad pre verejné obstarávanie [online]. www.uvo.gov.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  6. Severný obchvat Prešova sa začne stavať koncom júla [online]. finweb.hnonline.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  7. Stanovený termín nestihnú. Aj prvá etapa severného obchvatu Prešova bude meškať | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online. (po česky)
  8. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest [online]. ndsas.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  9. A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Diaľničiari už môžu vyhlásiť dlho očakávanú súťaž na 2. etapu severného obchvatu Prešova (video) - NašaDoprava.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  10. Vyhľadávanie dokumentov - Úrad pre verejné obstarávanie [online]. www.uvo.gov.sk, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  11. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/302436
  12. Svidník – obchvat [online]. . Dostupné online.
  13. Dokončenie obchvatu Svidníka sa stále odsúva [online]. . Dostupné online.
  14. Pri Svidníku otvorili cestný obchvat mesta [online]. Košice: Korzár, 20.12.2010, [cit. 2010-12-20]. Dostupné online.
  15. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/311657
  16. a b Košice – Milhosť [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online.
  17. Kopčák, J., Semančík, M.: Mostné objekty na rýchlostnej ceste R4 Košice – Milhosť. In.: Inžinierske stavby 06/2013. JAGA Group 2013.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]