Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)
E50-SVK.svg
E58-SVK.svg
E71-SVK.svg
E371-SVK.svg


Mapa
R 4
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Celková dĺžka: 99 553 m km (vrátane peáží) 
  z toho v prevádzke: 18,763 km
+ peáž s D1: 19,14 km 
  z toho v pláne: cca 98 km

Kraj:

Prešovský kraj
Košický kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 3 (v prevádzke) 

Rýchlostná cesta R4 (R4) je 145 kilometrov dlhá rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dostavaní spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti. Na poľskej strane bude na R4 nadväzovať rýchlostná cesta S19, na maďarskej diaľnica M30.

R4 má dva peážne úseky, na ktorých spoločne s inou komunikáciou prechádza po jednej trase. Medzi Prešovom a Košickými Oľšanmi je R4 v peáži s diaľnicou D1 a medzi Košickými Oľšanmi a križovatkou Košice-juh s rýchlostnou cestou R2.

Po R4 bude v budúcnosti prechádzať viacero európskych ciest. Na úseku Vyšný Komárnik-Prešov to bude E371, na peážnom úseku s D1 E50. Medzi Košickými Oľšanmi a križovatkou Košice-juh to bude E58 a ďalej po Milhosť aj E71.

V súčasnosti je z R4 v prevádzke obchvat Svidníka (4,573 km) a úsek Košice – Milhosť (14,190 km), nerátajúc spoločný úsek s D1.

Úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšný Komárnik – Hunkovce[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku plánovaného v polovičnom profile kategórie R 24,5/100 je situovaný na štátnej hranici s Poľskom neďaleko obce Vyšný Komárnik. Tu sa bude nachádzať aj veľké odpočívadlo určené najmä pre tranzitnú dopravu. Za hraničným priechodom sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka s napojením na I/73. Ďalšia križovatka sa bude nachádzať na konci úseku pri obci Hunkovce. Na celkovej dĺžke úseku približne 8 kilometrov bude vystavaných 7 mostných objektov priamo na telese R4 a ďalšie štyri mimo rýchlostnej cesty. Národná diaľničná spoločnosť pripravuje výstavbu tohto úseku na obdobie rokov 2019 až 2022 [1].

Hunkovce – Ladomirová[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 8,130 km je plánovaný v polovičnom profile kategórie R 24,5/100. Bude prechádzať východne od obcí Hunkovce a Ladomirová a odkloní najmä nákladnú a tranzitnú dopravu z cesty I/73. Súčasťou stavby bude štrnásť mostných objektov, ekodukt, dobudovanie križovatky Svidník-sever a provizórne napojenie na predošlý úsek. Podľa plánov NDS by mala výstavba tohto úseku stáť takmer 44,5 milióna eur a stavebné práce by mali prebiehať v rokoch 2017 – 2020[2]. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania na zhotoviteľa Dokumentácie pre stavebné povolenie, Dokumentácie pre ponuku, Autorský dozor a výkon Koordinátora pre dokumentáciu.[3]

Obchvat Svidníka[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat mesta Svidník s dĺžkou 4,573 kilometra bol vo výstavbe od decembra 2007. Cesta tu je vybudovaná zatiaľ v polovičnom profile (kategória R 11,5/100, resp. R 22,5/100) a odklonila dopravu z intravilánu mesta a odľahčila tak cestu I/73. Nachádza sa tu 9 mostov a mimoúrovňová križovatka Svidník – juh a úrovňové napojenie Svidník – sever. Maximálna povolená rýchlosť na úseku je stanovená na 100 km za hodinu[4].

Výstavba mala byť pôvodne ukončená v máji 2009, no vyskytli sa problémy so zosuvmi násypu pod cestou, ktorý bolo potrebné sanovať[5]. Stavebné práce tak museli pokračovať a úsek sprejazdnili až 20. decembra 2010[6]. Zhotoviteľom bolo združenie firiem Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o. a Eurovia SK a. s.

Svidník – Kapušany[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostná cesta R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom dlho nemala stanovenú trasu. Existovali totiž 2 koncepcie jej vedenia, a to pozdĺž existujúcej cesty I/21 (predtým I/73) okolo Giraltoviec (červený variant), resp. okolo Hanušoviec, Domaše a Stropkova (modrý variant). Iróniou osudu je, že tieto farby neoznačovali len čiaru na mape štúdie, ktorá s týmito variantmi prišla, ale boli aj striedavo preferované, modrý počas tzv. "modrých", t. j. pravicových vlád (2. Dzurindová vláda a Radičovej vláda) a červený počas "červených" vlád, t. j. vlád, ktoré zostavoval ako predstaviteľ ľavicovej strany Robert Fico. Tomuto striedaniu variantov nepomohlo ani pôvodné záverečné stanovisko z roku 2009, ktoré konštatovalo rovnocennosť oboch variantov a teda ponechalo výber na politické rozhodnutie. Definitívnu zrejme určila tzv. štúdia realizovateľnosti, ktorú v roku 2015 vypracovala spoločnosť HBH projekt a ktorá odporúčila realizovať R4 v tzv. novom červenom variante, t. j. pozdĺž súčasnej cesty I/21. Tento výsledný variant ale nie je celkom zhodný s pôvodným červeným, najväčšou zmenou je vedenie R4 medzi Lipníkmi a Radomou mierne na západ, vďaka čomu došlo k zlešeniu smerových pomerov, ale najmä k vypusteniu trojice krátkych tunelov. 21. septembra 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení stavby na životné prostredie pre úseky Kapušany – Lipníky, Kuková Giraltovce a Radoma Rakovčík, čím boli jednak potvrdené výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti a následne bolo aj stanovené fázovanie tohto, necelých 40 km dlhého úseku, a to nasledovne:

  • Kapušany – Lipníky
  • Lipníky – Kuková
  • Kuková – Giraltovce
  • Giraltovce – Radoma
  • Radoma – Rakovčik
  • Rakovčík – Svidník juh.

V celom úseku je navrhnutá kategória R 24,5/100, medzi Lipníkmi a Svidníkom by sa však kvôli nízkym intenzitám mala R4 stavať zatiaľ len v polovičnom profile.[7] Podľa neoficiálnych informácii sa tiež zvažuje realizovať R4 medzi Lipníkmi a Svidníkom aj v tzv. redukovanej kategórii, čo znamená rýchlostnú cestu so zúženým stredným pruhom o 1,5 m a len so spevnenou krajnicou miesto odstavných pruhov, čím by sa celková voľná šírka zmenšila na 17,5 m.

Kapušany – Prešov, západ[upraviť | upraviť zdroj]

Severný obchvat Prešova bude dlhý 14,5 km. Táto časť R4 rieši spojenie D1 s úsekom R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom. Úsek tiež zlepší dopravu v meste. Nachádzať sa tu budú tunely Bikoš (1 154 m) a Okruhliak, (1 827 m),18 mostov a na rýchlostnej ceste, 9 mostov na ostatných komunikáciách a vetvách MÚK, 2 mimoúrovňové križovatky, 4 zárubné múry, 1 oporný múr a 5 protihlukových stien. Súčasťou stavby je aj prestavba jestvujúcej cesty I/68 v mieste MÚK Prešov – sever na 4-pruhovú smerovo delenú komunikáciu kategórie C 22,5/80. Navrhovaná je kategória R 24,5/100, v tuneloch 2T 7,5/100. Výhľadovo sa uvažuje aj s MÚK Prešov východ pri Nižnej Šebastovej, ktorá by napojila priemyselnú zónu tzv. Šarišských Lúk. Najdlhším mostom bude 582 m dlhý viadukt cez údolie riečky Sekčov, najdominantnejším zasa 468 m dlhý most premosťujúci Torysu s jej inundačným územím a traťou ŽSR č. 188. Stavba tiež zahŕňa 23 preložiek alebo úprav existujúcich komunikácii, resp. výstavby nových a 6 úprav vodných tokov. Aktuálne je úsek v štádiu majetkoprávnej prípravy, projektová dokumentácia, ktorú spracovalo združenie firiem HBH Projekt a ALFA 04 je odovzdané investorovi, ktorým je NDS. Začiatok výstavby sa odhaduje na rok 2017, ale len za predpokladu, že sa podarí nájsť finančné prostriedky, odhadované náklady sa totiž pohybujú okolo 500 mil. €, v dôsledku čoho zrejme dôjde k rozdeleniu úseku po MÚK Prešov sever a MÚK Prešov – sever – Kapušany.[8]

Košice – Milhosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek spája krajské mesto Košice so štátnou hranicou s Maďarskom pri obci Milhosť. Táto časť R4 meria 14,190 km a je vybudovaná od začiatku v plnom profile.[9] Výstavba sa oficiálne začala 27. augusta 2010 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 7. novembra 2013. Stavebné náklady dosiahli sumu 78 miliónov €, štátna expertíza pôvodne uvažovala o cene 117 miliónov €. Úsek je tiež súčasťou V.A Paneurópskeho koridoru. Na trase sa nachádza 16 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.[9] Z dôvodu výstavby tohto úseku R4 bolo potrebné čiastočne upraviť cestu I/68. Pre stavbu tohto úseku, ktorý projektoval Dopravoprojekt, a. s. divízia Prešov a realizovala Skanska SK, a. s., bola použitá kategória R 24,5/120 (s výnimkou úseku Kechnec – hranica s Maďarskom, kde kvôli rešpektovaniu bodu kríženia na štátnej hranici musí trasa viesť „esíčkom“ vyhovujúcim návrhovej rýchlosti len 100 km/h). Dominantou úseku je 530 m dlhý most cez širokorozchodnú trať ŽSR, ktorého hlavné pole s rozpätím 80 m boli zhotovené letmou betonážou.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. št. hr. SR/PR – Hunkovce.
  2. Ladomírová – Hunkovce.
  3. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/302436
  4. Svidník – obchvat.
  5. Dokončenie obchvatu Svidníka sa stále odsúva.
  6. Pri Svidníku otvorili cestný obchvat mesta [online]. Košice : Korzár, 20.12.2010, [cit. 2010-12-20]. Dostupné online.
  7. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/311657
  8. Boháč, J.: Rychlostní silnice R4 Prešov – severní obchvat. In: Stavební noviny
  9. a b Košice – Milhosť [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online.
  10. Kopčák, J., Semančík, M.: Mostné objekty na rýchlostnej ceste R4 Košice – Milhosť. In.: Inžinierske stavby 06/2013. JAGA Group 2013.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]