Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)
E50-SVK.svg
E58-SVK.svg
E71-SVK.svg
E371-SVK.svg


Mapa
R 4
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Celková dĺžka: Bez peáží 88,4 km 
  z toho v prevádzke: bez peáží 18,8 km 
  z toho vo výstavbe: 4,3 km 
  z toho v pláne: bez peáží 65,3 km

Kraj:

Prešovský kraj
Košický kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 3 (v prevádzke) + 1 dočasné napojenie 

Rýchlostná cesta R4 (R4) je 130 kilometrov dlhá rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dostavaní spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti. Na poľskej strane bude na R4 nadväzovať rýchlostná cesta S19, na maďarskej diaľnica M30.

R4 má tri peážne úseky, na ktorých spoločne s inou komunikáciou prechádza po jednej trase. Peáž znamená, že trasa rýchlostnej cesty R4 sa v určitom úseku prekrýva s trasou inej rýchlostnej cesty alebo diaľnice, teda že jedno fyzické teleso cesty je administratívne využité pre dve a viac rýchlostných ciest alebo diaľnic.

Medzi výjazdom Prešov-Juh a križovatkou ciest D1 a R2 Košické Olšany je R4 v 19,7 km dlhej peáži s diaľnicou D1, ďalej medzi Košickými Olšanmi a križovatkou ciest R4 a R2 Košice-juh je v 14,3 km dlhej peáži rýchlostnou cestou R2 a medzi križovatkou Prešov - Západ a výjazdom Prešov - Juh je v 7,8 km dlhej peáži s diaľnicou D1.

Po R4 bude v budúcnosti prechádzať viacero európskych ciest. Na úseku Vyšný Komárnik-Prešov to bude E371, na peážnom úseku s D1 E50. Medzi Košickými Oľšanmi a križovatkou Košice-juh to bude E58 a ďalej po Milhosť aj E71.

V súčasnosti je z R4 v prevádzke obchvat Svidníka (4,6 km) a úsek Košice – Milhosť (14,2 km), nerátajúc spoločný úsek s D1.

Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R4[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Štátna hranica SK/PL - Hunkovce 7,9 2025 2028 Vyšný Komárnik

Hunkovce

2. Hunkovce - Ladomirová 8,2 po roku 2030 po roku 2030 Svidník - Sever
3. Svidník - obchvat, pravá polovica 4,6 + 0,4 dočasné napojenie 2007 2010 Dočasné napojenie na cestu I/73

Svidník - Juh

3. Svidník - obchvat, ľavá polovica 4,6 po roku 2030 po roku 2030 Svidník - Juh, dostavba
4. Svidník - Rakovčík 6,0 po roku 2030 po roku 2030 Stročín
5. Rakovčík - Radoma 7,0 2023 2026 Okrúhle
6. Radoma - GIraltovce 7,5 2025 2028 Giraltovce
7. Giraltovce - Kuková 6,5 2023 2026 Úsek bez výjazdov
8. Kuková - Lipníky 8,0 2025 2028 Kuková
9. Lipníky - Kapušany 4,0 2023 2026 Lipníky
10. Prešov, severný obchvat II.etapa

(Kapušany - Prešov, Sever)

10,2 2020 2024 Kapušany
11. Prešov, severná obchvat I.etapa (Prešov, Sever - Prešov, Západ) 4,3 07/2019 03/2023 Prešov - Sever

Prešov - Západ, križovatka R4xD1, dostavba

12. Košice - Milhosť, hranica SK/HU 14,2 2010 2013 Košice - Juh, križovatka R4xR2, dostavba

Kechnec

Úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšný Komárnik (štátna hranica SK/PL) – Hunkovce[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku plánovaného v polovičnom profile kategórie R 24,5/100 je situovaný na štátnej hranici s Poľskom neďaleko obce Vyšný Komárnik. Tu sa bude nachádzať aj veľké odpočívadlo určené najmä pre tranzitnú dopravu. Za hraničným priechodom sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka s napojením na I/73 a poľskú rýchlostnú cestu S19. Ďalšia križovatka sa bude nachádzať na konci úseku pri obci Hunkovce. Na celkovej dĺžke úseku približne 8 kilometrov bude vystavaných 7 mostných objektov priamo na telese R4 a ďalšie štyri mimo rýchlostnej cesty.

Hunkovce – Ladomirová[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 8,2 km je plánovaný v polovičnom profile kategórie R 24,5/100. Bude prechádzať východne od obcí Hunkovce a Ladomirová a odkloní najmä nákladnú a tranzitnú dopravu z cesty I/73. Súčasťou stavby bude štrnásť mostných objektov, ekodukt, dobudovanie križovatky Svidník-sever a provizórne napojenie na predošlý úsek. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania na zhotoviteľa Dokumentácie pre stavebné povolenie, Dokumentácie pre ponuku, Autorský dozor a výkon Koordinátora pre dokumentáciu.[1]

Obchvat Svidníka[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat mesta Svidník s dĺžkou 4,573 kilometra bol vo výstavbe od decembra 2007. Cesta tu je vybudovaná zatiaľ v polovičnom profile (kategória R 11,5/100, resp. R 22,5/100) a odklonila dopravu z intravilánu mesta a odľahčila tak cestu I/73. Nachádza sa tu 9 mostov a mimoúrovňová križovatka Svidník – juh a úrovňové napojenie Svidník – sever. Maximálna povolená rýchlosť na úseku je stanovená na 100 km za hodinu[2].

Výstavba mala byť pôvodne ukončená v máji 2009, no vyskytli sa problémy so zosuvmi násypu pod cestou, ktorý bolo potrebné sanovať[3]. Stavebné práce tak museli pokračovať a úsek sprejazdnili až 20. decembra 2010[4]. Zhotoviteľom bolo združenie firiem Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o. a Eurovia SK a. s.

Svidník – Kapušany[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostná cesta R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom dlho nemala stanovenú trasu. Existovali totiž 2 koncepcie jej vedenia, a to pozdĺž existujúcej cesty I/21 (predtým I/73) okolo Giraltoviec (červený variant), resp. okolo Hanušoviec, Domaše a Stropkova (modrý variant). Iróniou osudu je, že tieto farby neoznačovali len čiaru na mape štúdie, ktorá s týmito variantmi prišla, ale boli aj striedavo preferované, modrý počas tzv. "modrých", t. j. pravicových vlád (2. Dzurindová vláda a Radičovej vláda) a červený počas "červených" vlád, t. j. vlád, ktoré zostavoval ako predstaviteľ ľavicovej strany Robert Fico. Tomuto striedaniu variantov nepomohlo ani pôvodné záverečné stanovisko z roku 2009, ktoré konštatovalo rovnocennosť oboch variantov a teda ponechalo výber na politické rozhodnutie. Definitívnu zrejme určila tzv. štúdia realizovateľnosti, ktorú v roku 2015 vypracovala spoločnosť HBH projekt a ktorá odporúčila realizovať R4 v tzv. novom červenom variante, t. j. pozdĺž súčasnej cesty I/21. Tento výsledný variant ale nie je celkom zhodný s pôvodným červeným, najväčšou zmenou je vedenie R4 medzi Lipníkmi a Radomou mierne na západ, vďaka čomu došlo k zlešeniu smerových pomerov, ale najmä k vypusteniu trojice krátkych tunelov. 21. septembra 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení stavby na životné prostredie pre úseky Kapušany – Lipníky, Kuková – Giraltovce a Radoma – Rakovčík, čím boli jednak potvrdené výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti a následne bolo aj stanovené fázovanie tohto, necelých 40 km dlhého úseku, a to nasledovne:

  • Kapušany – Lipníky
  • Lipníky – Kuková
  • Kuková – Giraltovce
  • Giraltovce – Radoma
  • Radoma – Rakovčik
  • Rakovčík – Svidník juh.

V celom úseku je navrhnutá kategória R 24,5/100, medzi Lipníkmi a Svidníkom by sa však kvôli nízkym intenzitám mala R4 stavať zatiaľ len v polovičnom profile.[5] Podľa neoficiálnych informácii sa tiež zvažuje realizovať R4 medzi Lipníkmi a Svidníkom aj v tzv. redukovanej kategórii, čo znamená rýchlostnú cestu so zúženým stredným pruhom o 1,5 m a len so spevnenou krajnicou miesto odstavných pruhov, čím by sa celková voľná šírka zmenšila na 17,5 m.

Prešov, severný obchvat[upraviť | upraviť zdroj]

Severný obchvat Prešova bude dlhý 14,5 km. Táto časť R4 rieši spojenie D1 s úsekom R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom. Úsek tiež zlepší dopravu v meste. Bol rozdelený na dva úseky, pričom každý z úsekov bude súťažený samostatne.

Prešov, severný obchvat, I. etapa (4,300 km): Nachádzať sa tu bude tunel Bikoš (1 155 m), 3 mosty na rýchlostnej ceste, 3 mosty na vetvách križovatky a 3 mosty mimo telesa rýchlostnej cesty. Súčasťou stavby je aj prestavba jestvujúcej cesty I/68 v mieste MÚK Prešov – sever na 4-pruhovú smerovo delenú komunikáciu. Navrhovaná je kategória R 24,5/100, v tuneloch 2T 7,5/100 v plnom profile. V súčasnosti prebieha uzatváranie súťaže na zhotoviteľa, kde víťazom je združenie Váhostav a TuCon, výstavba by mala začať v júli 2019.

Prešov, severný obchvat, II. etapa (10,200 km): Úsek bude dlhý 10,2 km. Súťaž na zhotoviteľa by mala byť vyhlasená začiatkom roku 2020. Začiatok výstavby NDS očakáva až koncom roku 2020.

Košice – Milhosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek spája krajské mesto Košice so štátnou hranicou s Maďarskom pri obci Milhosť. Táto časť R4 meria 14,2 km a je vybudovaná od začiatku v plnom profile.[6] Výstavba sa oficiálne začala 27. augusta 2010 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 7. novembra 2013. Stavebné náklady dosiahli sumu 78 miliónov €, štátna expertíza pôvodne uvažovala o cene 117 miliónov €. Úsek je tiež súčasťou V.A Paneurópskeho koridoru. Na trase sa nachádza 16 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.[6] Z dôvodu výstavby tohto úseku R4 bolo potrebné čiastočne upraviť cestu I/68. Pre stavbu tohto úseku, ktorý projektoval Dopravoprojekt, a. s. divízia Prešov a realizovala Skanska SK, a. s., bola použitá kategória R 24,5/120 (s výnimkou úseku Kechnec – hranica s Maďarskom, kde kvôli rešpektovaniu bodu kríženia na štátnej hranici musí trasa viesť „esíčkom“ vyhovujúcim návrhovej rýchlosti len 100 km/h). Dominantou úseku je 530 m dlhý most cez širokorozchodnú trať ŽSR, ktorého hlavné pole s rozpätím 80 m boli zhotovené letmou betonážou.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/302436
  2. Svidník – obchvat [online]. . Dostupné online.
  3. Dokončenie obchvatu Svidníka sa stále odsúva [online]. . Dostupné online.
  4. Pri Svidníku otvorili cestný obchvat mesta [online]. Košice : Korzár, 20.12.2010, [cit. 2010-12-20]. Dostupné online.
  5. http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/311657
  6. a b Košice – Milhosť [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online.
  7. Kopčák, J., Semančík, M.: Mostné objekty na rýchlostnej ceste R4 Košice – Milhosť. In.: Inžinierske stavby 06/2013. JAGA Group 2013.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]