Hunkovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°21′39″S 21°39′07″V / 49,3608°S 21,6519°V / 49.3608; 21.6519
Hunkovce
obec
Hunkovce, cerkiew Opieki Bogurodzicy.jpg
Chrám Ochrany Presvätej bohorodičky
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 294 m n. m.
Súradnice 49°21′39″S 21°39′07″V / 49,3608°S 21,6519°V / 49.3608; 21.6519
Rozloha 6,96 km² (696 ha) [1]
Obyvateľstvo 325 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 46,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1548
Starosta Mikuláš Horvát[3] (MOST-HÍD)
PSČ 090 03 (pošta Ladomirová)
ŠÚJ 527327
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hunkovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hunkovceobec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erbom obce je zamestnanecký motív pripomínajúci roľnícko-dobytkársku orientáciu obyvateľov obce a ich gréckokatolícku vieru. V červenom štíte je zlaté dvojité jarmo, prevýšené strieborným trojitým krížom. Autormi erbu sú Leon Sokolovský a Sergej Pančák. Erb bol prijatý na obecnom zasadnutí 28. januára 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod poradovým číslom H -168/2004.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe červená, biela, červená, žltá a červená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V písomnostiach makovického domínia sa po prvý raz spomínajú v roku 1599.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici novembra 1944 sa v chotári obce na niekoľko dní stabilizovala frontová línia. Celé okolie Hunkoviec bolo zamínované a dominujúce výšiny nad obcou - Kobyliakov vrch (kóta 481) a chrbát Zapíla (kóta 471) - premenili fašisti na silne opevnený obranný systém z ktorého ovládli hlavnú cestu a celé okolie. V blízkom tyle mal nepriateľ sústredené početné zálohy vojska a bojovú techniku, predovšetkým tanky a delostrelectvo.

Počas bojovej činnosti bola väčšina obce zničená. V okolí sa dodnes nachádzajú zvyšky okopov, krytov, zemľaniek a jamy po výbuchoch granátov a bômb.

V obci v 90. rokoch 20. storočia žili rodiny s týmto priezviskom:

  • Barna, Bľadišin, Brenišin, Bružina
  • Cunder, Capko
  • Červeňák, Čonka, Čvir
  • Derco, Ducár, Džugan
  • Fečo, Fedorko, Ferenc, Franko
  • Gula
  • Haluška, Hribik, Hrinko, Horvat, Humenik
  • Chudík
  • Ivančo
  • Karala, Kostursky, Kováč, Koudelka
  • Laca, Lipinský
  • Mačuga, Maguľak, Mihališin, Mikeš, Mucha
  • Nastišin
  • Oberst, Omaska
  • Rajčok, Rodák
  • Sčambora, Sičák, Sidor, Sejkanič, Sokol, Sopoliga
  • Sučko, Štefanisko
  • Vachna, Vaňko, Venglár, Vengľár
  • Venglaš, Vavriniak
  • Zelizňák, Zribko
  • Želizňák, Žižák

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Obnovou prešiel v roku 1922. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, obnovou prešiel v roku 1947.[4] Od výstavby murovaného gréckokatolíckeho chrámu v obci nie je využívaný. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Orientovaný je netradične smerom na sever, rešpektujúc konfiguráciu terénu. Stavba je pomerne malých rozerov, no mierkou vyhovovale miestnej cirkevnej obci. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. Pôvodné zariadenie sa nedochovalo. Fasády sú členené vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom so štvorstupňovými osemhrannými cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s šindľovou cibuľou.[5] Pôvodné drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov, kmeňovej záseky, ktorému sa v miestnom nárečí hovorilo palánok, sa už nezachovalo. Do cerkvi sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou.
  • Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej bohorodičky, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1938.[6] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Veža je členená lizénovými rámami s oblúčkovými vlysmi a ukončená barokovou helmicou s laternou a malou cibuľou. Cibuľové sanktusníky sa nachádzajú aj nad loďou a presbytériom.

Zaujíavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Cintorín nemeckým vojakom z druhej svetovej vojny, aktérom bojov v Karpatsko-duklianskej operácii.

Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch. Z nich je známy len Albert Korbus, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 58 (zomrel 10. 5. 1915), Rudolf Vogel, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 18 (zomrel 08. 5. 1915) a Karola Piliár, príslušník pluku č. 12 (zomrel 10. 5. 1915).

Stav vojenského cintorína sa zhoršil v období 70. rokov 20. storočia, keď pri povodní bola plocha vojenského pohrebiska zanesená bahnom. Niektoré hrobové miesta boli úplne zničené. Dnes už je cintorín opravený, hroby sú upravené, cintorín je oplotený.

Vojenské pohrebisko z 2. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 86.
  • DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
  • DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
  • SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
  • SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
  • SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
  • ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
  • Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Drevený chrám, Hunkovce [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.
  6. Grécko-katolícke kostoly v okrese Svidník [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hunkovce