Hunkovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°21′39″S 21°39′07″V / 49,3608°S 21,6519°V / 49.3608; 21.6519
Hunkovce
obec
Hunkovce.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Nadmorská výška 294 m n. m.
Súradnice 49°21′39″S 21°39′07″V / 49,3608°S 21,6519°V / 49.3608; 21.6519
Rozloha 6,96 km² (696 ha) [1]
Obyvateľstvo 335 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 48,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1548
Starosta Mikuláš Horvát[3] (MOST-HÍD)
PSČ 090 03 (pošta Ladomirová)
ŠÚJ 527327
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Hunkovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hunkovceobec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erbom obce je zamestnanecký motív pripomínajúci roľnícko-dobytkársku orientáciu obyvateľov obce a ich gréckokatolícku vieru. V červenom štíte je zlaté dvojité jarmo, prevýšené strieborným trojitým krížom. Autormi erbu sú Leon Sokolovský a Sergej Pančák. Erb bol prijatý na obecnom zasadnutí 28. januára 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod poradovým číslom H -168/2004.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe červená, biela, červená, žltá a červená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V písomnostiach makovického domínia sa po prvý raz spomínajú r. 1599.

Vývoj názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hunkocz, Hunkócz 1773,
  • Hunkocz 1786,
  • Hunkócz, Hunkowce 1808,
  • Hunkóc 1863–1902,
  • Felsőhunkóc 1907–1913, Honkovce 1920,
  • Hunkovce 1927– dodnes.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Drevený chrám Ochrany Presvätej bohorodičky

V strede obce, na návrší, vpravo od hlavnej cesty, v smere toku Ladomirky, stojí drevená cerkov z roku 1799. Je lemkovského typu s osemhrannými byzantskými kupolami, národná kultúrna pamiatka od roku 1968. Tento malý chrám bol dostačujúci pre vtedajší počet obyvateľov. Je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Zaujímavosťou je natočenie svätyne na sever v dôsledku rešpektovania terénnych podmienok. Chrám bol opravovaný v roku 1922, následne však počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bol nielen chrám, ale aj obec značne poškodená.

Je to trojpriestorový zrubový objekt osadený na nízkej kamennej podmurovke. Veža cerkvi postavená z hranolov je obložená vertikálnymi doskami, s hmotou stavby ich spája šindľová strecha zakončená štvorstupňovitými kupolami. Obdobne kupoly sú nad presbytériom a loďou. Dynamickú stupňovitú strechu uzatvárajú ornamentálne riešené barokové kovové kríže. Cerkov je na ochranu pred vonkajšími vplyvmi počasia obložená vertikálnymi doskami a lištami z ihličnanov.

Pôvodné drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov, kmeňovej záseky, ktorému sa v miestnom nárečí hovorilo palánok, sa už nezachovalo. Do cerkvi sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou. Ikonostas a ďalšia pôvodná výzdoba chýba. V cerkvi nie sú vykonávané žiadne cirkevné obrady.

Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka.

Cintorín nemeckým vojakom z druhej svetovej vojny, aktérom bojov v Karpatsko-duklianskej operácii.

V polovici novembra 1944 sa v chotári obce na niekoľko dní stabilizovala frontová línia. Celé okolie Hunkoviec bolo zamínované a dominujúce výšiny nad obcou - Kobyliakov vrch (kóta 481) a chrbát Zapíla (kóta 471) - premenili fašisti na silne opevnený obranný systém z ktorého ovládli hlavnú cestu a celé okolie. V blízkom tyle mal nepriateľ sústredené početné zálohy vojska a bojovú techniku, predovšetkým tanky a delostrelectvo.

Počas bojovej činnosti bola väčšina obce zničená. V okolí sa dodnes nachádzajú zvyšky okopov, krytov, zemľaniek a jamy po výbuchoch granátov a bômb.

  • Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny

Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch. Z nich je známy len Albert Korbus, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 58 (zomrel 10. 5. 1915), Rudolf Vogel, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 18 (zomrel 08. 5. 1915) a Karola Piliár, príslušník pluku č. 12 (zomrel 10. 5. 1915).

Stav vojenského cintorína sa zhoršil v období 70. rokov 20. storočia, keď pri povodní bola plocha vojenského pohrebiska zanesená bahnom. Niektoré hrobové miesta boli úplne zničené. Dnes je zanedbaný a spustnutý, sú tu neudržiavané hroby.

V obci v 90. rokoch 20. storočia žili rodiny s týmto priezviskom:

  • Barna, Bľadišin, Brenišin, Bružina
  • Cunder, Capko
  • Červeňák, Čonka, Čvir
  • Derco, Ducár, Džugan
  • Fečo, Fedorko, Ferenc, Franko
  • Gula
  • Haluška, Hribik, Hrinko, Horvat, Humenik
  • Chudík
  • Ivančo
  • Karala, Kostursky, Kováč, Koudelka
  • Laca, Lipinský
  • Mačuga, Maguľak, Mihališin, Mikeš, Mucha
  • Nastišin
  • Oberst, Omaska
  • Rajčok, Rodák
  • Sčambora, Sičák, Sidor, Sejkanič, Sokol, Sopoliga
  • Sučko, Štefanisko
  • Vachna, Vaňko, Venglár, Vengľár
  • Venglaš, Vavriniak
  • Zelizňák, Zribko
  • Želizňák, Žižák

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 86.
  • DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
  • DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
  • SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
  • SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
  • SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
  • ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
  • Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]