Giraltovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°06′42″S 21°31′00″V / 49,111667°S 21,516667°V / 49.111667; 21.516667
Giraltovce
mesto
Giraltovce 16 Slovakia9.jpg
Centrum mesta
Coat of arms of Giraltovce.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Vodné toky Topľa, Radomka
Nadmorská výška 195 m n. m.
Súradnice 49°06′42″S 21°31′00″V / 49,111667°S 21,516667°V / 49.111667; 21.516667
Rozloha 11 km² (1 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 974 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 361,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Primátor Ján Rubis[3] (SMER-SD, MOST-HÍD)
PSČ 087 01
ŠÚJ 519197
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Giraltovce
Dukelská 75/77
087 01 Giraltovce
E-mailová adresa poslať email
Telefón (+421) 54 732 24 47
Fax (+421) 54 732 23 01
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Giraltovce
Webová stránka: giraltovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Giraltovcemesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Giraltovce sa rozprestierajú v južnej časti Nízkych Beskýd, na sútoku riek Topľa a Radomka. Radomka, tečúca bezprostredne do Giraltoviec, vytvorila terénny prielom (zárez), ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v meste je 210 m n. m. a v chotári od 170 do 357 m n. m.

Povrch chotára v západnej časti za mestom (pravo-nábrežná časť Tople) je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu (pieskovcov, ílovcov), štvrtohorných naplavenín (štrkov, pieskov a hliny) a svahových hlín.

Celoročná teplota je okolo 8 °C, ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm. Pôdna štruktúra chotára má nivné a hnedé lesné pôdy. Lesné porasty sú z prevažnej väčšiny len vo východnej časti. Z lesných drevín tu rastie dub, buk a breza. Prírodnou pozoruhodnosťou Giraltoviec a blízkeho okolia je viac ako 250-ročný majestátny dub.

Mestom vedie cesta I/21, ktorá je súčasťou európskej cesty 371. Južným smerom z mesta vedie údolím Tople cesta II/558.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Bardejovská, Budovateľská, Družstevná, Dukelská, Fučíkova, Hviezdoslavova, kpt. Nálepku, Kukorelliho, Kukučínova, Mlynská, Na Serpentínach, Prešovská, SNP, Tehelná, Záhradná.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník na prvú svetovú vojnu

Archeologické prieskumy okolia mestečka z konca 19. a začiatkom 20. storočia potvrdili, že prvé osídlenie tohto územia sa datuje do obdobia konca eneolitu a prvej vývojovej etapy bronzovej doby. Potvrdzujú to nájdené predmety v pohrebiskách, ktoré dostali pomenovania ako kultúra východoslovenských mohýl (okolo 1 800 – 1 200 rokov pred Kr.). Nálezy tejto kultúry boli objavené aj v blízkych okolitých dedinách.

Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1487.

Obec pravdepodobne vznikla začiatkom 15. storočia. Pomerne veľa obyvateľov obce sa zapojilo do protihabsburského stavovského povstania. Boli poddanými Františka Rákociho. Ten im sľuboval rôzne výhody, preto sa mnohí nechali naverbovať do jeho vojska. Po porážke povstania Františka Rákociho v roku 1708 pri Trenčíne došlo k čiastočnému vyľudneniu obce. V 18. storočí tu spravovali svoje majetky Krasnecovci, Podhorániovci a Sirmaiovci. V tomto období bola v obci založená manufaktúra na výrobu fajansy a tehelňa na výrobu tehliarskych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti mala obec výrazne poľnohospodársky charakter aj v nasledujúcom storočí.

V roku 1787 mali Giraltovce 74 domov a 646 obyvateľov, z ktorých boli početní želiari (v dávnejšej minulosti príslušníci dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu), v roku 1828 mali 90 domov a 686 obyvateľov. Zaoberali sa plátenníctvom a pestovaním ovocia, pre ktoré tu boli vcelku priaznivé klimatické podmienky. Giraltovce od počiatku 19. storočia dostali výsadu, že sa v nich mohli konať týždenné trhy a jarmoky. V polovici 19. storočia sa Giraltovce stali sídlom okresu a boli ním až do nového územnosprávneho členenia v roku 1960, keď bolo sídlo okresu presunuté do Bardejova.

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 sa počas prvej Československej republiky Giraltovce stali poľnohospodárskym mestečkom. Obyvatelia, tak ako ostatná časť východného Slovenska, trpeli veľkou nezamestnanosťou.

V meste sa nachádzali hroby vojakov z prvej svetovej vojny (1914 – 1918), ktorí zomreli v poľnej vojenskej nemocnici. Starostlivosť o vojnové hroby v medzivojnovom období vykonávala žandárska stanica. Vojaci boli uložení do hrobov na mestskom cintoríne. Bolo tu pochovaných 64 vojakov, ktorí zomreli od októbra 1914 do apríla 1915. Z toho bolo 63 rakúsko-uhorských vojakov a jeden ruský vojak. Vojnové hroby mesto po druhej svetovej vojne zlikvidovalo pre civilné pochovávanie.

V období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1944 v Giraltovciach intenzívne pôsobila vtedy ilegálna organizácia Komunistickej strany Slovenska, usilujúca sa podchytiť nespokojnosť miestneho obyvateľstva v okolitých dedinách s častými exekuciami poľnohospodárskeho majetku. V okolí Giraltoviec vzniklo významné partizánske stredisko, prvé na východnom Slovensku. Obyvatelia intenzívne podporovali členov partizánskych skupín predovšetkým zo skupiny Čapajev, ktorej velil Ľudovít Kukorelli. Jednotka Čapajev začala svoju činnosť v polovici roku 1944.

Giraltovce boli oslobodené príslušníkmi 1. česko-slovenského armádneho zboru a vojakmi Červenej armády 18. januára 1945.

Po roku 1948 boli v meste vybudované nové priemyselné závody (Duklianske tehelne, Kovo-drevo, Kožiarske závody [po roku 1970], Teva, Lesný závod a iné). Rozvinutý bol aj priemysel na výrobu potravín (pekáreň, mliekareň, bitúnok a pod.)

Obyvatelia pracovali prevažne v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch východného Slovenska. Giraltovce majú priznaný štatút mesta.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Skulptúra od Tibora Bártfaya odhalená v roku 1991

V modrom štíte nad ostrím položeného strieborného kosáka so zlatou rukoväťou je zlatý snop. Znamenie je prevzaté z erbového pečatidla z roku 1837 a zobrazuje poľnohospodársku tematiku. Autormi erbu sú Károly Tagányi a Ladislav Čisárik.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Farebne vychádza z farieb mestského erbu. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Hoci sa na území obce našli archeologické nálezy už z neolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V roku 1837 tu pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy – navrhol ho Tagányi v roku 1880 len Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil v roku 1963 M. Markuš –, v súčasnosti ho vo farebnej úprave nájdeme spolu s ostatnými slovenskými mestskými erbmi v osobitnej heraldickej publikácii.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z 31. decembra 2015 mali Giraltovce 4 146 obyvateľov.

Národnostná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci 95,01 %
  • Rómovia 3,58 %
  • Rusíni 0,41 %
  • Ukrajinci 0,33 %
  • Česi 0,21 %
  • Poliaci 0,02 %
  • Maďari 0,02 %

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolíci 59,82 %
  • Evanjelici a. v. 23,20 %
  • Gréckokatolíci 8,09 %
  • Bez vyznania 5,13 %
  • Nezistené 1,15 %
  • Pravoslávni 0,98 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1798. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej pochádza veža z roku 1654. Klasicisticky bola prefasádovaná v roku 1810. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu oltár a krstiteľnica z konca 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická z doby vzniku kostola. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža s opornými piliermi je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Portál kostola má profilované ostenie s klenákom s reliéfnou rozetou.[4]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda, jednoloďová secesná stavba s prvkami neogotiky s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1942. Autorom projektu je Juraj Byrtus z Michaloviec. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Gábora. Zariadenie v duchu neogotiky pochádza z doby jeho vzniku. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom združených po štyroch do motívu masívneho gotického lomeného oblúka. Veža je ukončená štítmi s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou.[5]
  • Gréckokatolícky kostol Matky ustavičnej pomoci, jednoloďová neobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1948. Fasády má členené lizénovým rámom a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je po nedávnej úprave ukončená výraznou cibuľovou helmicou.[6]

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ rodiny Bánó, jednopodlažná dvojtraktová barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse písmena L so stredným rizalitom a manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, valenými klenbami s lunetami a zrkadlovými klenbami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, pred ktoré predstupuje dvojramenné schodisko. Fasády sú členené pilastrami, okná sú po necitlivej modernistickej úprave bez členenia.[8]
  • Židovský cintorín

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník obetiam bojov v roku 1916 v rámci prvej svetovej vojny, kamenná socha sediaceho leva z roku 1918.[9] Na podstavci je nápis v maďarčine. Nachádza sa pred gréckokatolíckym chráom pri vstupe do mesta od Prešova.
  • Pamätník výročia vzniku ČSR, kamenný pylón z roku 1928. Vytvorili ho pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR. Nachádza sa pri mestskej knižnici.[10]
  • Pamätná tabuľa Adama Hlovíka. Osadená pri príležitosti Dní Adama Hlovíka na budove evanjelického kostola.
  • Hrob Adama Hlovíka na mestskom cintoríne.
  • Socha Adama Hlovíka. Stojí v centre mesta.
  • Busta Jozefa Goldbergera. Osadená je pred mestskou poliklinikou.
  • Pamätník obetiam holokaustu. S jeho realizáciou sa začalo na židovskom cintoríne.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský park. Nachádza sa pri Topli. Jeho súčasťou je aj mestský amfiteáter.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slanské vrchy, výstup na Šimonku. Šimonka (1 092 m n. m.) – najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa nad obcou Zlatá Baňa. Vrcholovú časť tvorí národná prírodná rezervácia.
  • Slanské vrchy, náučný chodník Oblík (925 m n. m.), vulkanická kopa s pestrou mozaikou lesných spoločenstiev, prevažne bučín s mohutnými a starými exemplármi buka (170 – 250 rokov), dĺžka trasy: 3,5 km, východisko – prístup: obce Petrovce alebo Hermanovce, v blízkosti lesníckej chaty na lúke za Oblíkom.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katarínske trhy. Predvianočné predajné trhy sa konajú koncom novembra.
  • Cyrilo-metodské trhy. Letné predajné trhy sa konajú začiatkom júla.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola, Dukelská 62
  • Základná škola, Budovateľská 164/4
  • Špeciálna základná škola, kpt. Nálepku
  • Základná umelecká škola, Dukelská 53
  • Centrum voľného času, Fučíkova 5
  • Združená stredná škola, Dukelská 33
  • Gymnázium, Dukelská 30
  • Súkromná základná škola Giraltovce, Dukelská 33

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • FK Slovan Giraltovce. Mestský futbalový klub hrá najvyššiu regionálnu súťaž – 3. ligu.
  • TJ Sokol Giraltovce.
  • Fénix. Cykloturistický oddiel.
  • Primátor. Jazdecký klub.
  • Mestská volejbalová liga
  • HBK cvč lions Giraltovce – hokejbalovy klub – www.giraltovce-hokejbal.wbl.sk
  • PWL CVČ Giraltovce – klub silových troj§bojárov, www.pwlgiraltovce.estranky.sk
  • BOFIP CVČ Giraltovce – klub kulturistov a bodyfitness (majster Slovenska v kulturistike do 65 kg Peter Vojtek, 2011) – www.arspiman.estranky.sk
  • MBK Giraltovce (mestský boxersky klub)

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Hvezda (* 1814 - † 1851), župný zememerač, známejší je ako básnik, ktorý písal verše v šarišskom nárečí.
  • Jozef Goldberger (* 1874 - † 1929), lekár, vynálezca. Pochádzal z giraltovskej židovskej rodiny a ešte ako malý chlapec sa s rodičmi vysťahoval do USA. Tam vyštudoval medicínu. Objavil liek proti kožnej chorobe pelagre.

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Staník (* 1767 - † 1822), evanjelický farár v iraltovciach v rokoch 1808-1822, je autorom kníh o ovocinárstve, zeleninárstve a včelárstve, propagoval zdravovedu. Písal tiež didakticko-náboženské spisy, bol prekladateľ a historik. Zomrel v Giraltovciach.
  • Adam Hlovík (* 1793 - † 1851), evanjelický farár, do Giraltoviec prišiel po cholerovom povstaní v roku 1831. Bol v kontakte s predstaviteľmi slovenského národného života, prispel do Kollárovej zbierky ľudových piesní Národné spievanky. Napísal tiež cestopis Cesta na Oblík. Zomrel v Giraltovciach, kde je aj pochovaný.
  • Ľudovít Medvecký (* 1878 - † 1954), politik, v roku 1906 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu za okres Giraltovce ako slovenský kandidát. Mal širokú podporu miestneho obyvateľstva, Milana Hodžu i amerických Slovákov, ale šarišské župné orgány jeho voľbu v čase zvýšenej maďarizácie zmarili.
  • Rudolf Dilong (* 1905 - † 1986), básnik, v čase druhej svetovej vojny, keď Giraltovce boli sídlom 1. pešej divízie Východoslovenskej armády, pôsobil medzi vojakmi ako vojenský duchovný.
  • Ľudovít Kukorelli (* 1914 - † 1944), partizán, náčelník štábu partizánskej skupiny Čapajev, v Giraltovskom okrese organizoval počas druhej svetovej vojny partizánske hnutie, ktoré malo pripraviť pôdu pre vypuknutie SNP.

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V medzivojnovom období dostal čestné občianstvo Giraltoviec Milan Hodža, prvý Slovák vo funkcii česko-slovenského premiéra. Pred voľbami do uhorského snemu v roku 1906 sa zdržiaval v Giraltovskom okrese, kde podporoval za kandidáta Ľudovíta Medveckého.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Giraltovce – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Giraltovce - Kostol sv. Cyrila a Metoda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Giraltovce – Chrám Matky Ustavičnej pomoci [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Giraltovce – Barokovo-klasicistický kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giraltovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]