Dlhoňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°24′00″S 21°34′00″V / 49,400000°S 21,566667°V / 49.400000; 21.566667
Dlhoňa
obec
Dlhona.jpg
Dlhona Coat of arms.JPG
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 403 m n. m.
Súradnice 49°24′00″S 21°34′00″V / 49,400000°S 21,566667°V / 49.400000; 21.566667
Rozloha 8,85 km² (885 ha) [1]
Obyvateľstvo 86 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 9,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1618
Starosta Jaroslav Sadiv[3] (SMER-SD)
PSČ 090 02 (pošta Kružlová)
ŠÚJ 527238
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Dlhoňa
090 02 Dlhoňa
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Dlhoňa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dlhoňa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb a vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na zelenej pažiti stojaci strieborný vlk v zlatej zbroji, v horných rohoch po jednej zlatej odvrátenej vetvičke buka.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. mája 2006, č. OZ – 4/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou D – 171/2006.

Prírodný motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868.

Autormi erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/7), modrej (1/7), zelenej (1/7), bielej (1/7), modrej (1/7), zelenej (1/7) a bielej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká riečka Svidničanka.

Vojnové pohrebisko z 1. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Na cintoríne s 12 hrobmi, vojnovom dedinskom pohrebisku z I. sv. vojny, dnes dominuje železný kríž a skorodované kovové hviezdice. Hviezdicami sa v Česko-Slovensku v medzivojnovom období označovali vojenské hrobové miesta. Pohrebisko je pôvodné, nenarušené a vzniklo exhumáciou 27. - 29. apríla 1922. Podiel na jeho výstavbe majú žandári, strážmajstri Rudolf Polívka a František Slezáček.

Sedem samostatných hrobov dopĺňa 5 masových so 17 pochovanými vojakmi (6, 4, 3 a dva hroby po dvoch vojakov). 19 rakúsko-uhorských a 5 ruských vojakov zahynulo v jarných mesiacoch roku 1915. Dvaja vojaci zomreli na následky cholery. Niekoľko rakúsko-uhorských vojakov bolo z Pešieho pluku č. 50 (Alba Iulia, Rumunsko) a Pešieho pluku č. 96 (Karlovac, Chorvátsko)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]