Nová Polianka (okres Svidník)
| Nová Polianka | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 344 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′14″S 21°37′17″V / 49,2871°S 21,6214°V |
| Rozloha | 5,48 km² (548 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 72 (31. 12. 2017) [2] |
| Hustota | 13,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1414 |
| Starosta | Ján Barvirčák[3] (SNS) |
| PSČ | 089 01 (pošta Svidník) |
| ŠÚJ | 527688 |
| EČV | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Nová Polianka, Svidník District | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nová Polianka (maď. Mérgesvágása, zastar. slov. Mergeška) je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza asi 5 km juhovýchodne od okresného mesta Svidník.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V zelenom štíte je strieborný ľavošikmý meč so zlatou priečkou a gombíkom prekrížený strieborným šikmým prevráteným kľúčom so štvoruhlým, na vrcholoch zlatým prstencom. Pred mečom a kľúčom je zlatá berla so zvinutou hlavicou, skrášlená striebrom opásanou ľaliou. Na berlu je pripevnená strieborná stuha so strapcami – sudárium. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Dragica Vrteľová. Erb bol prijatý v roku 2000 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod č. HR: N-83/2000. Berla v erbe pripomína prvého vlastníka obce premonštrátske prepoštvo v Nižnej Myšli, založené v 14. storočí, kľúč a meč sú atribútmi miestneho patocinia sv. Petra a Pavla.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej, žltej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Cerkva v skanzene z Novej Polianky
Najviac drevených cerkví sa zachovalo v okrese Svidník, z celého súboru sakrálnych stavieb, v severovýchodnej časti východného Slovenska. V nich vyjadrili rusínski starousadlíci svoju hlbokú vieru a zbožnosť. Je to obdivuhodný prejav remeselného fortieľu pri opracovaní dreva do konečnej podoby. Dnes tieto stavby patria k skvostom drevenej architektúry. Typologicky ich zaraďujeme k lemkovským cerkvám s východným, byzantským, obradom. Rozpoznáme ich podľa troch objektov harmonicky pospájaných, ktorých strešné priestory sú zakončené vežovitými cibuľovitými nadstavcami. Jedine cerkva v Nižnom Komárniku predstavuje typ bojkovskej cerkvi.
Gréckokatolícka cerkva je ovplyvnená byzantskou sakrálnou architektúrou. Je zhodná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je ikonostas, t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské). Ikonostas je to spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony s určitými ikonografickými zákonitosťami. Spravidla s barokovými ikonami so sakrálnym obsahom ich zaraďujem k cerkvám východného obradu, s východnou spiritualitou.
Cerkva z Novej Polianky je zasvätená svätej Paraskieve, bola postavená v roku 1766. V novembri 1944 pri vojenských operáciách druhej svetovej vojny v priestore Karpatsko-duklianskej operácie bola poškodená. Bezprostredne po skončení vojny bola rekonštruovaná obyvateľmi obce. V roku 1961 bola demontovaná. Do skanzenu vo Svidníku bola inštalovaná v roku 1986. Jej prevezenie do skanzenu umožnilo vybudovanie murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla (v roku 1937).
Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúce sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp Svätej Trojice. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. Ikonostas je dielom majstrov v 18. storočí a pochádza z iného sakrálneho objektu.
Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabavania. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky (ktoré zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov). Na celej stavbe neboli používané kovové klince. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne skrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria.
V cerkvi od roku 1993 sú vykonávané bohoslužobné obrady.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Polianka (okres Svidník)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- [1] základné info o obci
