Nová Polianka (okres Svidník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nová Polianka
obec
Nova Polianka.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 344 m n. m.
Súradnice 49°17′14″S 21°37′17″V / 49,2871°S 21,6214°V / 49.2871; 21.6214
Rozloha 5,48 km² (548 ha) [1]
Obyvateľstvo 67 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 12,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1414
Starosta Marek Drimák[3] (HLAS-SD)
PSČ 089 01 (pošta Svidník)
ŠÚJ 527688
EČV (do 2022) SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nová Polianka, Svidník District
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nová Polianka (maď. Mérgesvágása, zastar. slov. Mergeška) je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza asi 5 km juhovýchodne od okresného mesta Svidník. Nová Polianka leží v Nízkych Beskydách v hornej časti Olšavy. Nadmorská výška v strede obce je 340 m n. m. a v chotári 250 – 490 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára s hlbokými úzkymi dolinami tvoria flyšové vrstvy. Z lesného porastu spravidla prevláda buk a hrab.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Osadu Novú Polianku založili na zákupnom práve koncom 14. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1414 ako Mergusvagasa, Mergesuagas, neskôr ako Mergeska (1618).

  • 1773 – Mérgeska, Mergeska
  • 1786 – Mérgeschka
  • 1808 – Mérgeska, Měrgesska
  • 1863, 1888 – 1902 – Mergeska
  • 1873 – 1882 – Mérgeska
  • 1907 – 1913 – Mérgesvágása
  • 1920 – 1948 – Mergeška
  • 1948 – Nová Polianka

Obec bola súčasťou panstva Makovica.

V roku 1427 mala 17 port, v roku 1787 mala 31 domov a 225 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 259 obyvateľov. Obyvatelia spravidla zaoberali sa chovom hovädzieho dobytka a taktiež chovali kone, ktoré boli využívané pri poľnohospodárskych prácach, v lesnom hospodárstve a pri furmankách, prevoze materiálu na rôzne vzdialenosti.

Pracovné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 pracovala väčšina obyvateľstva v lesnom hospodárstve.

Z mnohodetných rodín mnohí opustili rodnú dedinu a vycestovali za prácou do mnohých miest Československa. Taktiež značná časť emigrovala do zahraničia a natrvalo sa vysťahovala. V čase 2. svetovej vojny na okolí pôsobili partizánske skupiny a občania ich podporovali. Po oslobodení ČSR mnohí z obyvateľov pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte je strieborný ľavošikmý meč so zlatou priečkou a gombíkom prekrížený strieborným šikmým prevráteným kľúčom so štvoruhlým, na vrcholoch zlatým prstencom. Pred mečom a kľúčom je zlatá berla so zvinutou hlavicou, skrášlená striebrom opásanou ľaliou. Na berlu je pripevnená strieborná stuha so strapcami – sudárium. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Dragica Vrteľová. Erb bol prijatý v roku 2000 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod č. HR: N-83/2000. Berla v erbe pripomína prvého vlastníka obce premonštrátske prepoštvo v Nižnej Myšli, založené v 14. storočí, kľúč a meč sú atribútmi miestneho patocinia sv. Petra a Pavla.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej, žltej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy z Novej Polianky, dnes v skanzene vo Svidníku, drevená trojpriestorová stavba tzv. lemkovského typu z roku 1766. V roku 1986 boli do skanzenu prevezené zvyšky kostola bez rokokovej nástennej maľby, zničenej v 2. svetovej vojne. Je ústrednou dominantou pri lesnom poraste lemujúcom skanzen. Žiaľ nástenné maľby na dreve sa už nezachovali.[4] Bola poškodená v roku 1944 pri vojenských operáciách druhej svetovej vojny v priestore Karpatsko-duklianskej operácie, po vojne bola obnovená. V roku 1961 bola demontovaná. Do skanzenu vo Svidníku bola inštalovaná v roku 1986. V chráme sú od roku 1993 vykonávané bohoslužby. Pôdorys chrámu tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné prepojené, v poradí presbytérium, loď a babinec. Toto usporiadanie sybolituje princíp sv. Trojice. Orientácia v smere východ–západ vychádza z bohoslužobného aktu. Ikonostas z 18. storočia pochádza z iného sakrálneho objektu. Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabavania. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky (ktoré zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov). Na celej stavbe neboli používané kovové klince. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria.
  • Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1937. Formou vychádza z typológie klasicistických gréckokatolíckych chrámov z prvej polovice 19. storočia. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Drevený chrám, Nová Polianka (Svidník) [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.
  5. Nová Polianka - Chrám sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]