Nová Polianka (okres Svidník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°17′14″S 21°37′17″V / 49,2871°S 21,6214°V / 49.2871; 21.6214
Nová Polianka
obec
Nova Polianka.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 344 m n. m.
Súradnice 49°17′14″S 21°37′17″V / 49,2871°S 21,6214°V / 49.2871; 21.6214
Rozloha 5,48 km² (548 ha) [1]
Obyvateľstvo 70 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 12,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1414
Starosta Ján Barvirčák[3] (SNS)
PSČ 089 01 (pošta Svidník)
ŠÚJ 527688
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Nová Polianka, Svidník District
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nová Polianka (maď. Mérgesvágása, zastar. slov. Mergeška) je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza asi 5 km juhovýchodne od okresného mesta Svidník.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte je strieborný ľavošikmý meč so zlatou priečkou a gombíkom prekrížený strieborným šikmým prevráteným kľúčom so štvoruhlým, na vrcholoch zlatým prstencom. Pred mečom a kľúčom je zlatá berla so zvinutou hlavicou, skrášlená striebrom opásanou ľaliou. Na berlu je pripevnená strieborná stuha so strapcami – sudárium. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Dragica Vrteľová. Erb bol prijatý v roku 2000 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod č. HR: N-83/2000. Berla v erbe pripomína prvého vlastníka obce premonštrátske prepoštvo v Nižnej Myšli, založené v 14. storočí, kľúč a meč sú atribútmi miestneho patocinia sv. Petra a Pavla.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej, žltej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Nová Polianka skanzen Svidník

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Cerkva v skanzene z Novej Polianky
Bližšie informácie v hlavnom článku: Chrám svätej Paraskevy (Nová Polianka)

Najviac drevených cerkví sa zachovalo v okrese Svidník, z celého súboru sakrálnych stavieb, v severovýchodnej časti východného Slovenska. V nich vyjadrili rusínski starousadlíci svoju hlbokú vieru a zbožnosť. Je to obdivuhodný prejav remeselného fortieľu pri opracovaní dreva do konečnej podoby. Dnes tieto stavby patria k skvostom drevenej architektúry. Typologicky ich zaraďujeme k lemkovským cerkvám s východným, byzantským, obradom. Rozpoznáme ich podľa troch objektov harmonicky pospájaných, ktorých strešné priestory sú zakončené vežovitými cibuľovitými nadstavcami. Jedine cerkva v Nižnom Komárniku predstavuje typ bojkovskej cerkvi.

Gréckokatolícka cerkva je ovplyvnená byzantskou sakrálnou architektúrou. Je zhodná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je ikonostas, t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské). Ikonostas je to spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony s určitými ikonografickými zákonitosťami. Spravidla s barokovými ikonami so sakrálnym obsahom ich zaraďujem k cerkvám východného obradu, s východnou spiritualitou.

Cerkva z Novej Polianky je zasvätená svätej Paraskieve, bola postavená v roku 1766. V novembri 1944 pri vojenských operáciách druhej svetovej vojny v priestore Karpatsko-duklianskej operácie bola poškodená. Bezprostredne po skončení vojny bola rekonštruovaná obyvateľmi obce. V roku 1961 bola demontovaná. Do skanzenu vo Svidníku bola inštalovaná v roku 1986. Jej prevezenie do skanzenu umožnilo vybudovanie murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla (v roku 1937).

Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúce sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp Svätej Trojice. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. Ikonostas je dielom majstrov v 18. storočí a pochádza z iného sakrálneho objektu.

Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabavania. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky (ktoré zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov). Na celej stavbe neboli používané kovové klince. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne skrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria.

V cerkvi od roku 1993 sú vykonávané bohoslužobné obrady.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] základné info o obci