Valkovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′19″S 21°31′45″V / 49,1720°S 21,5291°V / 49.1720; 21.5291
Valkovce
obec
Valkovce.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 49°10′19″S 21°31′45″V / 49,1720°S 21,5291°V / 49.1720; 21.5291
Rozloha 6,66 km² (666 ha) [1]
Obyvateľstvo 199 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 29,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1382
Starosta Ján Chrzan[3] (SNS, MOST-HÍD)
PSČ 090 42 (pošta Okrúhle)
ŠÚJ 527955
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Valkovce
Webová stránka: valkovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Valkovceobec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Valkovce ležia v doline Valkovského potoka v južnej časti Nízkych Beskýd v nadm. výške okolo 220 m n. m. a v katastri obce okolo 210 – 402 m n. m. Prírodné odlesnené prostredie obce tvoria pahorkatiny treťohorných flyšových vrstiev.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1382 - Balkuagasa
  • 1449 - Walkwagasa
  • 1451 - Walinthwaagasa
  • 1773 - Valykócz, Valkocz, Walkowcze
  • 1786 - Walkócz, Walkowce
  • 1808 - Válkócz, Walkowce
  • 1863–1902 - Valykóc
  • 1907–1913 - Vajkvágása
  • 1920 - Vaľkovce
  • 1927 - Valkovce

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec založil dedičný richtár Válka na teritóriu panstva Radoma s roľníckymi kolonistami po roku 1325 na zákupnom práve. Obec mali vo vlastníctve drienovskí šľachtici Abovci.

V roku 1427, po sto rokoch jestvovania obce už naležala kamenickému panstvu s 15 portami. Feudálmi, pod ktorých obec patrila v časovom slede boli Somosiovci, Séčiovci, Sirmaiovci, Tahyovci a v 19. storočí Dežőfiovci.[4]

  • V roku 1427 tu hospodárilo do 20 poddanských domov.
  • V roku 1600 malo sídlisko 15 poddanských obydlí.
  • V roku 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo do 15 poddanských domácností,
  • V roku 1828 bolo v dedine postavených 40 domov s 311 obyvateľmi,
  • V roku 1787 mala obec 29 domov a 200 obyvateľov,
  • V roku 1828 mala 40 domov a 311 obyvateľov.
  • V roku 1900 bolo 181,
  • V roku 1970 271 obyv.

Obyvatelia obce sa spravidla zaoberali poľnohospodárstvom, pre ktoré tu boli vcelku prijateľné podmienky. Druhá polovica 19. storočia obyvateľov bola poznamenaná vysťahovalectvom na južných časti Uhorska a taktiež do Ameriky.

V 20. storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch vo Svidníku a Giraltovciach.

V obci v roku 1995 žili tieto rodiny:

Bajcura; Bokšanský; Bučko; Cimba; Cvir; Červeňak; Drimák; Fedák; Gido; Choma; Chrzan; Ivančo; Ivanisko; Jadlovský; Kačala; Kaščak; Kaščák; Klimik; Kmec; Kolesár; Mager; Micenko; Michlik; Michlík; Milý; Obrochta; Pagáč; Paranič; Samek; Simko; Sokol; Šoltés; Štefanik; Štefaník; Vadila ; Voľanský; Vaňko; Vasičko; Zákutný;

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte strieborná otvorená kniha so zlatou väzbou a oriezkou, prevýšená strieborným položeným brkom. Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 28. júna 2002, č. OZ – 3/2002 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou V – 189/2002. Znamenie erbu predstavujú atribúty svätého Lukáša, patróna miestneho kostola. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/9), modrej (1/9), žltej (1/9), modrej (1/9), bielej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol sv. Lukáša, jednoloďová baroká stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1750. Dispozícia chrámu vychádza z tradície tropriestorových zrubových kostolov. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium je plochostropé. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
  5. Heraldický register Slovenskej republiky V., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Matica slovenská 2006, str. 164 -165.
  6. Valkovce - Chrám sv. Lukáša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valkovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]