Rakovčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′30″S 21°34′48″V / 49,2418°S 21,5800°V / 49.2418; 21.5800
Rakovčík
obec
Rakovcik.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 226 m n. m.
Súradnice 49°14′30″S 21°34′48″V / 49,2418°S 21,5800°V / 49.2418; 21.5800
Rozloha 4,67 km² (467 ha) [1]
Obyvateľstvo 137 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 29,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1572
Starosta Iveta Horvatová[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD)
PSČ 089 01 (pošta Svidník)
ŠÚJ 527769
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Rakovčík 47
            089 01 Svidník 
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0905/841 959
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rakovčík
Webová stránka: rakovcik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Rakovčík je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Informačná tabuľa pri vstupe do obce

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Rakovčík sa nachádza na severovýchode Slovenska, približne 8 km južne od okresného mesta Svidník na hornom toku rieky Ondava. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na výmere 467 ha.

Chotár Rakovčíka susedí na severe s obcou Mestisko, na severozápade s Mlynárovcami, na východe s katastrom obce Duplín, na juhu so Šarišským Štiavnikom a na juhozápade s obcou Beňadikovce.

Rakovčíkom preteká Studený potok, do ktorého sa v obci vlieva Bezmenný potok.

Najvyšší bod obce dosahuje výšku 494 m n. m. , neďaleko od kóty Kochman (500,5 m n.m.).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená z roku 1572 ako Rakowcz, neskôr ako Rakocz (1618), Rakowce (1808), Rakovec (1920), Rakovčík (1927); maďarsky Rakóc, Felsőrákoc.

Obec patrila panstvu Makovica. Obyvatelia pracovali v lesoch a chovali dobytok. V 19. storočí tu mali majetky Holländerovci.

V roku 1787 mala obec 22 domov a 160 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 202 obyvateľov. V rokoch 18501880 tu bolo veľké vysťahovalectvo. Začiatkom prvej svetovej vojny ju obsadilo ruské vojsko.

V čase druhej svetovej vojny v obci bývala židovská rodina Rozembergovcov. V roku 1942 však bola odsunutá na neznáme miesto, a o jej ďalšom osude nie sú žiadne informácie.

Hoci obec nezasiahla priama vlna bombardovania, jej obyvatelia boli pred nemeckými vojakmi evakuovaní. 8. 4. 1944 tu partizáni zo skupiny Čapajev demolovali diaľkové telefónne vedenie nemeckej armády. Bola to jedna z prvých partizánskych akcií na východnom Slovensku. Obec bola sovietskym vojskom oslobodená 18. januára 1945.

V bývalom dome Rozembergovcov bola zriadená škola. V roku 1960 bol na MNV zavedený prvý telefón. O rok neskôr bola založená Miestna ľudová knižnica, ktorá funguje do súčasnosti.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kosák so zlatou rukoväťou. Znamenie erbu tvorí roľnícky nástroj a je vyhotovený podľa pečatidla obce z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom v roku 2002 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: R-91/2002. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 2/6 bielej, 1/6 modrej, 2/6 žltej a 1/6 zelenej . Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 175
slovenská
  
69,71 %
rusínska
  
14,29 %
ukrajinská
  
0,57 %
česká
  
0,57 %
poľská
  
14,29 %
nezistená
  
0,57 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 175
slovenský
  
33,71 %
rusínsky
  
49,71 %
český
  
0,57 %
poľský
  
14,29 %
nezistený
  
1,71 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 175
Rímskokatolícka cirkev
  
22,29 %
Gréckokatolícka cirkev
  
76,00 %
Pravoslávna cirkev
  
0,57 %
nezistené
  
1,14 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 19. storočia.[4] Iné zdroje uvádzajú rok 1890. Úpravami prešiel v druhej polovici 20. storočia a naposledy v rokoch 2010 a 2015. Zariadenie s baldachýnovým oltárom je novodobé. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža bola postavená ako provizórna z dreva, je členená vertikálnymi doskami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou.[5]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa obec zapája do rôznych projektov, vďaka ktorým sa zlepšuje životná úroveň občanov, ako aj vzhľad obce. V posledných rokoch bolo postavené multifunkčné ihrisko, hasičská zbrojnica, prebehla rekonštrukcia budovy obecného úradu, miestneho rozhlasu, regulácia potoka, oplotenie cintorína a iné.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Rakovčík - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakovčík

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]