Dobroslava (obec)
| Dobroslava | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Dobroslavský potok |
| Nadmorská výška | 414 m n. m. |
| Súradnice | 49°21′51″S 21°36′57″V / 49,3641667°S 21,6158333°V |
| Rozloha | 5,58 km² (558 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 48 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 8,6 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1600 |
| Starosta | Vladimír Vančišin[3] (SPOLU) |
| PSČ | 090 01 (pošta Dobroslava) |
| ŠÚJ | 527246 |
| EČV | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Dobroslava 090 01 Dobroslava |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 0902722271 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dobroslava | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dobroslava je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v údolí Dobroslavského potoka v severnej časti Nízkych Beskýd.[4] na severovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny.[5] Obcou vedie cesta III/3538, ktorá ju napája na III/3537 a I/21, vedúcu do Svidníka. Okresné mesto je vzdialené 8 km juhozápadným smerom, krajské mesto leží 62 km rovnakým smerom.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci, spoločne strieborný pohár držiaci dvaja zlatovlasí privrátení muži, pravý striebroodetý, čiernoobutý, v čiernom klobúku, opierajúci sa o zlatú palicu v pravici, ľavý zlatovlasý, striebroodetý, v červenej veste a čiernych topánkach, z ľavého okraja štítu vyrastajúca zlatozastrešená a striebrom podmurovaná studňa. Na znamení je žánrový motív dedinčana a pútnika, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 3. februára 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: D-147/2003. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 1/6 bielej, 3/6 modrej a 1/6 zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec bola pravdepodobne založená v 70.-80. rokoch 16. storočia usadlíkmi so šoltýsom podľa zákupného práva. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1570, keď boli po prvýkrát zdanené najmenej 4 sedliacke domácnosti daňou kráľovi. Obec je doložená roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló. Názov obce je podľa F. Uličného odvodený od mena prvého šoltýsa Dobroslava.
Obec bola založená na území panstva Makovica a jeho majetkovou súčasťou bola až do zrušenia poddanstva. V roku 1712 sa obec útekmi poddaných takmer vyľudnila, ale postupne počet obyvateľov narastal. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1787 bolo v obci 23 domov a 154 obyvateľov a v roku 1828 to bolo 33 domov a 241 obyvateľov. V súčasnosti v obci je 37 domov, v ktorých žije 34 obyvateľov.
V roku 1705 bol postavený drevený chrám (cerkev).
Obecný úrad sídli v kultúrnom dome postavenom v roku 1960. V roku 1996 sa nanovo vyasfaltovala hlavná cesta do obce, v roku 2000 sa obec splynofikovala a takisto v tomto roku bolo ustanovené slávnostné ktitorstvo gréckokatolíckeho chrámu sv. Paraskievy, ktoré prijali Michal Kováč – exprezident SR a Anna Galovičová.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky kostol sv. Paraskevy, drevená päťpriestorová stavba na pôdoryse gréckeho kríža s predstavanou vežou, z roku 1705.[6] Úpravami prešiel v rokoch 1880 a 1932, keď boli k objektu pripojené dve bočné kaplnky, ktoré mu dali súčasný vzhľad. Koncom druhej svetovej vojny bola obec aj s chrámom poškodená. Obnovou prešiel v rokoch 2001-2002. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej švorcovej lode a babinca. V interiéri sa nachádza barokový trojetážový ikonostas s námetom z Nového zákona, postavami apoštolov a prorokov z 18. storočia. Zaujíavé je aj maľovné ostenie cárskych dverí. Stavba je postavená na drevenej podmurovke. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne vyrezávané šambrány. Strechy sú ukončené dvoj a trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom. Aj nad loďou a presbytériom sa nachádzajú malé vežice s cibuľami s kovanými krížmi.[7]
- Pravoslávna zvonica, drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou pokrytou šindľom. Fasády sú tradične členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Nachádza sa pri pravoslávnom chráme.
- Údolie smrti, pamätné miesto z doby Karpatsko-duklianskej operácie z roku 1944.[8]
Chrám sv. Paraskevy
Interiér chrámu
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Drevený kostol Dobroslava [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobroslava (obec)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému