Dobroslava (obec)
| Dobroslava | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Dobroslavský potok |
| Nadmorská výška | 414 m n. m. |
| Súradnice | 49°21′51″S 21°36′57″V / 49,3641667°S 21,6158333°V |
| Rozloha | 5,58 km² (558 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 47 (31. 12. 2019) [2] |
| Hustota | 8,42 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1600 |
| Starosta | Vladimír Vančišin[3] (SPOLU) |
| PSČ | 090 01 (pošta Dobroslava) |
| ŠÚJ | 527246 |
| EČV | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Dobroslava 090 01 Dobroslava |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 0902722271 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Dobroslava | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dobroslava je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis[upraviť | upraviť kód]
Nachádza sa v údolí Dobroslavského potoka,[4] na severovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny.[5] Obcou vedie cesta III/3538, ktorá ju napája na III/3537 a I/21, vedúcu do Svidníka. Okresné mesto je vzdialené 8 km juhozápadným smerom, krajské mesto leží 62 km rovnakým smerom.
Symboly obce[upraviť | upraviť kód]
Erb[upraviť | upraviť kód]
V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci, spoločne strieborný pohár držiaci dvaja zlatovlasí privrátení muži, pravý striebroodetý, čiernoobutý, v čiernom klobúku, opierajúci sa o zlatú palicu v pravici, ľavý zlatovlasý, striebroodetý, v červenej veste a čiernych topánkach, z ľavého okraja štítu vyrastajúca zlatozastrešená a striebrom podmurovaná studňa. Na znamení je žánrový motív dedinčana a pútnika, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 3. februára 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: D-147/2003. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.
Vlajka[upraviť | upraviť kód]
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 1/6 bielej, 3/6 modrej a 1/6 zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť kód]
V severnej časti Nízkych Beskýd, v doline prítoku potoka Kapišovky, leží dedina Dobroslava. Obec bola pravdepodobne založená v 70.-80. rokoch 16. storočia usadlíkmi so šoltýsom podľa zákupného práva. Najstaršia písomná zmienka o obci je z r. 1570, keď boli po prvýkrát zdanené najmenej 4 sedliacke domácnosti daňou kráľovi. Obec je doložená z roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló. Názov obce je podľa F. Uličného odvodený od mena prvého šoltýsa Dobroslava.
Obec bola založená na území panstva Makovica a jeho majetkovou súčasťou bola až do zrušenia poddanstva. V r. 1712 sa obec útekmi poddaných takmer vyľudnila, ale postupne počet obyvateľov narastal. Podľa sčítania obyvateľstva z r. 1787 bolo v obci 23 domov a 154 obyvateľov a v r. 1828 to bolo 33 domov a 241 obyvateľov. V súčasnosti v obci je 37 domov, v ktorých žije 34 obyvateľov.
V r. 1705 bol postavený drevený chrám (cerkev) v barokovom slohu, ktorý v r. 1880 bol reštaurovaný a v r. 1932 rozšírený o prístavbu bočných kaplniek . Zrubový chrám s pôdorysom tvaru gréckeho kríža, s troma kopulovitými vežami a cenným ikonostasom z 18. storočia bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Obecný úrad sídli v kultúrnom dome postavenom v r. 1960. v roku 1996 sa nanovo vyasfaltovala hlavná cesta do obce, v r. 2000 sa obec splynofikovala a takisto v tomto roku bolo ustanovené slávnostné ktitorstvo gréckokatolíckeho chrámu sv. Paraskievy, ktoré prijali Michal Kováč – exprezident SR a Anna Galovičová.
Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy[upraviť | upraviť kód]
Drevený gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy bol postavený v roku 1705. Reštaurovaný bol v rokoch 1880 a 1932. Koncom druhej svetovej vojny bola obec silne zničená a chrám poškodený. V rámci obnovy chrámu bola jeho architektúra rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je v podstate medzi drevenými chrámami unikát. Chrám bol vlastníkovi vrátený 7. novembra 1992. Ostatné reštaurovanie exteriéru sa uskutočnilo v rokoch 2001 - 2002 výmenou plášťa a strešnej krytiny.
Chrám je päťdielny, päťpriestorový, hoci zachováva klasické členenie predsieň - loď - svätyňa. Je vybavený troma vežami a piatimi krížmi a postavený na kamennom základe, ktorý sa smerom k západnej časti zvyšuje pre vyrovnanie svahovitosti.
Z osobitostí ikonostasu možno uviesť hnedočervené ladenie, osadenie ikon medzi zdobené stĺpiky, popisy scén pri rade sviatkov a ozdobné stĺpiky pri ikonách apoštolov. Výnimočné je aj maľovné ostenie cárskych dverí.
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobroslava (obec)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému