Dobroslava (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°21′51″S 21°36′57″V / 49,3641667°S 21,6158333°V / 49.3641667; 21.6158333
Dobroslava
obec
Dobroslava.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Vodný tok Dobroslavský potok
Nadmorská výška 414 m n. m.
Súradnice 49°21′51″S 21°36′57″V / 49,3641667°S 21,6158333°V / 49.3641667; 21.6158333
Rozloha 5,58 km² (558 ha) [1]
Obyvateľstvo 48 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 8,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1600
Starosta Vladimír Vančišin[3] (SPOLU)
PSČ 090 01 (pošta Dobroslava)
ŠÚJ 527246
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Dobroslava
090 01 Dobroslava
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0902722271
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dobroslava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dobroslava je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v údolí Dobroslavského potoka v severnej časti Nízkych Beskýd.[4] na severovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny.[5] Obcou vedie cesta III/3538, ktorá ju napája na III/3537 a I/21, vedúcu do Svidníka. Okresné mesto je vzdialené 8 km juhozápadným smerom, krajské mesto leží 62 km rovnakým smerom.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci, spoločne strieborný pohár držiaci dvaja zlatovlasí privrátení muži, pravý striebroodetý, čiernoobutý, v čiernom klobúku, opierajúci sa o zlatú palicu v pravici, ľavý zlatovlasý, striebroodetý, v červenej veste a čiernych topánkach, z ľavého okraja štítu vyrastajúca zlatozastrešená a striebrom podmurovaná studňa. Na znamení je žánrový motív dedinčana a pútnika, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 3. februára 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: D-147/2003. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 1/6 bielej, 3/6 modrej a 1/6 zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola pravdepodobne založená v 70.-80. rokoch 16. storočia usadlíkmi so šoltýsom podľa zákupného práva. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1570, keď boli po prvýkrát zdanené najmenej 4 sedliacke domácnosti daňou kráľovi. Obec je doložená roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló. Názov obce je podľa F. Uličného odvodený od mena prvého šoltýsa Dobroslava.

Obec bola založená na území panstva Makovica a jeho majetkovou súčasťou bola až do zrušenia poddanstva. V roku 1712 sa obec útekmi poddaných takmer vyľudnila, ale postupne počet obyvateľov narastal. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1787 bolo v obci 23 domov a 154 obyvateľov a v roku 1828 to bolo 33 domov a 241 obyvateľov. V súčasnosti v obci je 37 domov, v ktorých žije 34 obyvateľov.

V roku 1705 bol postavený drevený chrám (cerkev).

Obecný úrad sídli v kultúrnom dome postavenom v roku 1960. V roku 1996 sa nanovo vyasfaltovala hlavná cesta do obce, v roku 2000 sa obec splynofikovala a takisto v tomto roku bolo ustanovené slávnostné ktitorstvo gréckokatolíckeho chrámu sv. Paraskievy, ktoré prijali Michal Kováč – exprezident SR a Anna Galovičová.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol sv. Paraskevy, drevená päťpriestorová stavba na pôdoryse gréckeho kríža s predstavanou vežou, z roku 1705.[6] Úpravami prešiel v rokoch 1880 a 1932, keď boli k objektu pripojené dve bočné kaplnky, ktoré mu dali súčasný vzhľad. Koncom druhej svetovej vojny bola obec aj s chrámom poškodená. Obnovou prešiel v rokoch 2001-2002. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej švorcovej lode a babinca. V interiéri sa nachádza barokový trojetážový ikonostas s námetom z Nového zákona, postavami apoštolov a prorokov z 18. storočia. Zaujíavé je aj maľovné ostenie cárskych dverí. Stavba je postavená na drevenej podmurovke. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne vyrezávané šambrány. Strechy sú ukončené dvoj a trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom. Aj nad loďou a presbytériom sa nachádzajú malé vežice s cibuľami s kovanými krížmi.[7]
  • Pravoslávna zvonica, drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou pokrytou šindľom. Fasády sú tradične členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Nachádza sa pri pravoslávnom chráme.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Drevený kostol Dobroslava [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]