Kuková

Erb Kukovej

Kuková

Kuková
obec
Evanjelický kostol a.v., národná kultúrna pamiatka
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Horný Šariš
Nadmorská výška	205 m n. m.
Súradnice	49°06′31″S 21°27′14″V
Rozloha	10,61 km² (1 061 ha)
Obyvateľstvo	734 (31. 12. 2016)
Hustota	69,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1362
Starosta	Štefan Kožlej (SMER-SD)
PSČ	086 44
ŠÚJ	519448
EČV	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kuková 74
E-mailová adresa	obeckukova@stonline.sk
Telefón	054/7322815
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Kuková
Webová stránka: www.kukova.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Slovenský portál

Obec Kuková leží v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v nadmorskej výške približne 205 m. Rozkladá sa v strednej časti údolia Topole, západného prítoku rieky Topľa. .Rozloha obce je 1066 ha, z čoho 500 ha je poľnohospodárska pôda, 550 lesný porast, zväčša bukový (až 90%) a 16 ha je zastavanej plochy. Názov obce sa menil V roku 1773 sa ešte používal pôvodný slovenský názov Kukowa, ale aj pomaďarčený názov Kőke-Mező, ktorý sa zmenil v roku 1786 na Kőkemeső, v rokoch 1863 až 1913 sa používal názov Kűkemező ale od roku 1920 má obec názov Kuková. Väčšina obyvateľov Kukovej sa hlási k slovenskej národnosti, žije tu cca 30 Rómov, ktorí si uvádzajú slovenskú národnosť. Podľa sčítania obyvateľstva sú v obci zaznamenané aj nepatrné počty Rusínov, Čechov a Maďarov. V obci sa rozpráva šarišským nárečím. Religiózne zloženie sa v posledných desaťročiach zmenilo. Najpočetnejšou zastúpenou konfesiou v súčasnosti trvalo zostáva rímskokatolícka cirkev. 

Predpokladá sa, že prvé sídlisko v Kukovej jestvovalo už v 13. storočí., resp. vzniklo najneskôr začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o Kukovej pochádza z roku 1352. Dedina bola v stredoveku súčasťou panstva Chmeľovec, ale tiež vo vlastníctve miestnych zemanov. Už v tej dobe, koncom 14. storočia, tu bol postavený gotický kostol. V roku 1427 tu hospodárilo vyše 25 poddanských domácností. V roku 1600 bolo v sídlisku zaznamenaných 16 poddanských domov, kúria miestnych zemanov, mlyn, evanjelický kostol a škola. V rokoch 1715 - 1720 tu hospodárilo 7- 17 poddanských domácností. V roku 1828 počet obyvateľov narástol, Kuková mala 69 domov, kde žilo 530 obyvateľov. V roku 1900 však obyvateľov ubudlo na 372 . V roku 1970 mala Kuková 711 obyvateľov. 

1. História obce a počiatky jej vzniku, obecný erb. 

Predpokladá sa, že Kukovú vybudovali usadlíci podľa zákupného práva koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Z kukovských zemepánov mala jedna vetva priezvisko Bagoš a druhá Báno. Kuková im patrila v 15. a v 16. storočí, ale v 16. storočí jej časť patrila aj iným zemepánom a druhá časť patrila mestu Prešov. V roku 1660 tu bolo obývaných 16 sedliackych domov, kúrie zemepánov, ale bol tu aj mlyn, kostol, fara a škola. V Kukovej sa pestovalo konope s čím súvisela aj výroba tkanív. Najrozšírenejším druhom výroby v obci bolo kolárstvo (výroba kolovrátkov), preto sa aj v erbe obce objavuje kolovrátok. Okrem konope sa pestovalo aj obilie, ktoré taktiež nájdeme v erbe obce. 

Rodina Bánovcov žila v Kukovej od 16. storočia až do roku 1945 a vlastnila skoro polovicu chotára obce, liehovar a kaštieľ v ktorom rodina bývala. Na týchto poliach pracovali celé rodiny poddaných a pri zákazkových prácach ako bola žatva, prichádzali na konských vozoch pracovať ľudia z chudobných dedín spod Dukly z Komárnika a z Krajnej Bystrej. Za prácu im platil naturáliami ( zrno, zemiaky, ošípané ). Časť poddaných bývala v typickom kukovskom dome dlhom asi 50 metrov, kde mala každá rodina predsieň, komôrku a jednu väčšiu izbu. Ostatní bývali prevažne v drevených domčekoch zo slamenou strechou. 

2.Historické udalosti 

V dejinách obce sú zaznamenané niektoré katastrofy: V dávnejšej minulosti občanov obce zasiahol mor. V kronike o ňom zmienka nie je, ale vyplýva to z pomníka na cintoríne pod ktorým sú obete moru pochované. Za najväčšiu katastrofu sa považuje udalosť z novembra roku 1945, kedy neznáma osoba hodila do kukovskej krčmy odistený granát, ktorý svojou explóziou zabil dvoch mužov a piatich zranil. Po dlhotrvajúcom vyšetrovaní sa nepodarilo zistiť páchateľa, ktorý nie je známy ani po polstoročí. Najväčšie starosti robí občanom Kukovej potok, ktorý sa už neraz vylial zo svojho koryta. Najstaršia zmienka o povodni je z augusta roku 1966, kedy potok vytvoril rozsiahle materiálne škody. Potopy prebiehali v Kukovej určite aj skôr, len nie je o nich zmienka, lebo stará kronika sa nezachovala (vojenské udalosti). Posledná veľká povodeň zasiahla Kukovú v auguste 2004, kedy sa po prietrží mračien vyliala zo svojho koryta Topoľa, potok ktorý preteká cez Kukovú. Topoľa zaliala pivničné priestory každému kto má dom pri potoku. Našťastie neboli tu žiadne straty na životoch, materiálne škody však boli rozsiahle. 

V období Slovenského štátu v roku 1942 bolo Kukovej 67 obývaných domov, v ktorých žilo 498 obyvateľov a z toho 5 židovského vierovyznania. V Ústave pamäti národa je zaregistrovaná arizácia obchodu s miešaným tovarom a vajcami, ktorý patril Line Wächterovej. Starší obyvatelia obce si zrejme na rodinu Wächterovcov pamätajú. Táto rodina sa pravdepodobne stala obeťou deportácií v roku 1942, alebo v roku 1944. 18. januára. roku 1945 o 12:30 prišli do dediny sovietske vojská spolu s vojakmi 1. Československej brigády. Na sovietske tanky sa odvážili strieľať štyria maďarskí vojaci, ktorí na to doplatili vlastnými životmi a sú pochovaní na kukovskom cintoríne. Ako dátum oslobodenia obce sa udáva dátum 19. január 1945, je to zrejme aj preto že v ten deň boli oslobodené okolité obce Želmanovce, Dukovce a mestečko Giraltovce. 

Hneď po oslobodení v roku 1945 sa v obci uskutočnila pozemková reforma. Bola skonfiškovaná pôda Bánovcom a rozdelená medzi bezzemkov a ostatných malých a stredných roľníkov. Po oslobodení nastal podľa kukovskej kroniky veľký rozvoj obce. V roku 1949 sa na veľkú radosť občanov začalo s elektrifikáciou obce. V roku 1950 mala obec 492 obyvateľov. V roku 1951 do obce začal premávať 4-krát denne autobus na trate Giraltovce-Kuková-Želmanovce .V roku 1952 sa začal v obci budovať obecný rozhlas. V roku 1957 sa začalo s reguláciou potoka pretekajúceho cez obec. Tu si našlo prácu mnoho mladých aj starších chlapov z dediny. V týchto rokoch si občania zdokonaľovali svoje príbytky o vtedy dostupné technické vybavenie ako práčky, chladničky, televízory ale aj autá a pod. Pre 60. až 80. roky je typická výstavba tehlových domov a likvidácia drevených a hlinených domov. V týchto rokoch sa stavalo ročne približne 10-12 domov. V súčasnosti je to 1-3 domy ročne. Vzhľadom na zlepšenie životných podmienok v obci vzrástol aj počet obyvateľov oproti roku 1950 o 91, takže v roku 1960 žilo v Kukovej už 583 občanov. 

3. Historické pamiatky a náboženský vývoj v Kukovej 

V Kukovej sa nachádza starý gotický kostol a dva kaštiele z druhej polovice 18. storočia, ďalej kúria z polovice 19. storočia a kaplnka na cintoríne, ktorá je z roku 1823. Gotický kostol je jednoloďový, so štvorcovou svätyňou a prestavanou vežou zakončenou ihlanom. Svätyňa je zaklenutá českou plackou, sakristia valenou klenbou a loď rovným stropom. Na západnej strane je polkruhový chór. Murovaná kazateľnica v tomto kostole s peniažkovým vzorom na parapete je kultúrnou pamiatkou. Z písomných správ možno zistiť, že kostol v Kukovej jestvoval už pred rokom 1402 a zasvätený bol Všetkým svätým. 

Obec Kukovú, podobne ako celé okolie Prešova od 16. storočia silno zasiahla reformácia. Dedinu Kuková získala evanjelická rodina Bánovcov a časť obce protestantské mesto Prešov, v obci už dlhšie sídlilo niekoľko zemianskych rodín. Bánovci si v 17. storočí vybudovali v Kukovej kaštieľ. Starý gotický kostol patrí až do súčasnosti evanjelickej cirkvi a. v. a je najcennejšou a najstaršou pamiatkou obce. Až do roku 1904 bola v Kukovej len evanjelická cirkevná škola. Náboženské zloženie v Kukovej sa však postupne menilo, pribúdalo katolíkov. V roku 1904 škola bola premenená na ľudovú školu, ktorá slúžila aj katolíkom. V súčasnosti tvoria rímskokatolícki veriaci väčšinu obyvateľov v obci, preto si čoskoro po páde komunistického režimu chceli postaviť nový kostol. V roku 1997 bol rímskokatolícky kostol dostavaný a vysvätený. Nový kostol je zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. 

4. Kultúrny život v Kukovej 

V roku 2002 bol pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o Kukovej vysvätený kultúrny dom a hneď sa v ňom konali oslavy, na ktorých vystúpila skupina Drišľak, folklórny súbor Kukovčan a deti zo Základnej a Materskej školy so svojím programom. V súčasnosti sa v kultúrnom dome konajú rôzne oslavy (svadby, stužková atd.) a kultúrne podujatia napr. ku Dňu matiek. Od roku 2002 folklórny súbor Kukovčan organizuje oslavy a vystúpenia aj v iných obciach Východného Šariša. V Kukovej existuje aj Klub dôchodcov a Zväz postihnutých civilizačnými chorobami. V Kultúrnom dome bývajú akcie ku dňu zdravia a výlety pre dôchodcov a telesne postihnutých. 

V roku 1963 z iniciatívy bratov Tkáčovcov a Štefana Kruľu vznikol futbalový oddiel, ktorý existuje dodnes. Na počesť zakladateľov futbalového oddielu sa koná každoročne v auguste memoriálový turnaj, na ktorom hrajú dorastenci, dospelí, vyslúžilci a jeden tím ktorý je pozvaní z okolia. V súčasnosti má obec dva futbalové tímy dorast a A-tím (dospelí), obidva tímy hrajú v 1. triede okresnej súťaže. V obci sú dve futbalové ihriská, jedno je v areáli školy a druhé na konci obce v smere na Želmanovce. 

5. Škola v Kukovej 

Stará kronika bola počas 1. svetovej vojny zničená, tak o prvej škole v Kukovej máme správy len od starších ľudí ktorí si ju pamätajú. Bola to drevená škola, ktorá stála na tom istom mieste, kde v r.1904 stála bývalá evanjelická škola. Podľa obecnej kroniky ľudová škola bola poštátnená, 1.septembra 1946 bol vymenovaný učiteľ štátnej ľudovej školy Adolf Slávik. Školský rok 1946/1947 sa začal s 92 žiakmi v dvoch triedach. Jeden učiteľ vyučoval striedavo, lebo k dispozícii bola len jedna učebňa. V ďalšom školskom roku 1947/1948 sa zriaďuje 2. trieda miestnej ľudovej školy v kaštieli bývalého veľkostatku rodiny Bánovcov. Kritické obdobie postihlo školu v školskom roku 1949/1950, kedy bola značne poškodená poveternostnou pohromou. Škola prešla niekoľkými opravami a do pôvodnej dvojtriedky postupne pribúdali aj nové ročníky. S meniacou sa politickou situáciou sa menili tiež riaditelia školy. Tradíciou školy bolo nacvičovanie divadelných hier, ktoré spríjemňovali ľudom život v obci. V školskom roku 1952/1953 sa na škole zriaďuje 1. a 3. ročník a 2., 5., 4. ročník. Detí v Kukove pribúdalo, v školskom roku 1960/1961 bola škola rozšírená na trojtriednu ale učilo sa až na tri smeny, ako popisuje školská kronika. 

V roku 1968 sa v Kukove, podobne ako v celom štáte odohrali významné zmeny. Kronika školy zaznamenala, že 3. november 1968 bol pre žiakov školy slávnostný. Žiaci sa presťahovali do novej 5. triednej Základnej deväťročnej školy. V roku 1969 bola však zriadená len štvortriedna škola s počtom žiakov 97, ktorá trvá až do roku 1979, kedy bola zriadená už len trojtriedna škola s počtom žiakov 62. Z obce postupne odchádzali mladí ľudia a žiakov v škole ubúdalo. V roku 1982 sa škola zmenila na dvojtriednu s počtom žiakov 57. V roku 1989 padol komunistický režim a už počas letných prázdnin v roku 1990 na škole nastali zmeny. Prízemie školy bolo prispôsobené na objekty Materskej školy a poschodie ostalo pre dvojtriednu Základnú školu. Bola dokončená školská jedáleň. 1.septembra 1991 je na škole zriadená školská družina. V roku 1998/1999 sa škola stáva opäť štvortriednou s počtom žiakov 52. 

Symboly obce

Erb

V zelenom štíte je strieborný kolovrátok, medzi úzkymi zlatými prehnutými snopmi. Znamenie na erbu je z roku 2000, pripomínajúce tradičné zamestnanie obyvateľov obce poľnohospodárstvo, tkáčstvo a výrobu kolovrátkov. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 20. novembra 2001 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: K-171/2001. Autormi erbu sú Peter Kónya, Sergej Pančák a Leon Sokolovský.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 3/8 zelenej, 1/8 bielej 3/8 zelenej a 1/8 žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.