Krajná Bystrá
| Krajná Bystrá | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 363 m n. m. |
| Súradnice | 49°23′06″S 21°40′39″V / 49,3850°S 21,6774°V |
| Rozloha | 8,94 km² (894 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 490 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 54,81 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1618 |
| Starosta | Peter Štefanco[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
| ŠÚJ | 527424 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Krajná Bystrá | |
| Webová stránka: krajnabystra.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krajná Bystrá je obec na Slovensku v okrese Svidník, v Prešovskom kraji.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Krajná Bystrá sa rozprestiera v severnej časti Nízkych Beskýd, západnej časti Laboreckej vrchoviny vpravo od Ladomírky. Územie chotára je na hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 380 m a v chotári od 350 – 670 m. Okolie obce má členitý povrch a súvislý les s porastom buka, borovice a smreka. V obci sa nachádzajú sírovodíkové a metánové vody.
Rozloha obce zaberá 894 ha.
Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Cez obec preteká 6 km Hluboký potok, prameniaci pri štátnej hranici s Poľskom vo výške 460 m. Potok je pravostranným prítokom Ladomirky do ktorej sa vlieva poniže Krajnej Poľany vo vzdialenosti 1 km.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V zelenom štíte je strieborný kosák so zlatou rukoväťou zabodnutý v zlatom snope. Snop je prevýšený z horného okraja štítu vyrastajúcimi striebornými váhami so striebornými miskami. Je to poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1837, doplnený o atribút miestneho patróna sv. Michala. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. Erb obce bol prerokovaný obecným zastupiteľstvom v roku 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom: HR: K-227/2004.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1618 – Biztra
- 1586 - Bisstra
- 1773 - Bisztra, Bistre
- 1808 - Krajna-Bisztra, Krajná Bystrá
- 1863 - Krajnabisztra
- 1902 - Krajnóbisztra
- 1907 – 1913 - Krajnóbisztra, Bátorhegy
- 1920 - Bystrá, Krajná Bystra
- 1927 - Krajná Bystrá
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vznikla pri osídľovaní severnej časti Šarišskej župy v rokoch 1573 až 1598.
Obec v minulosti patrila do Makovického panstva, Šarišskej župy. Po vzniku ČSR bola súčasťou Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 patrila do novo vzniknutého okresu Svidník. Po vzniku Slovenskej republiky bola znovu začlenená do Prešovského samosprávneho kraja.
V dôsledku ťaživej, neúnosnej hospodárskej a ekonomickej situácie a ťažkých prírodných podmienok došlo na začiatku 18. storočia k úteku poddaných. Značná časť obyvateľov odišla do južných časti Uhorska, ktoré bolo vyprázdnené po odchode Turkov. Časť obyvateľov vyrábala šindle zo smrekového a jedľového dreva.
Bolo to tiež i v časoch predmníchovskej republiky. V čase druhej svetovej vojny a vzniku Slovenského národného povstania v chotári obce pôsobila partizánska skupina, ktorá pripravovala podmienky na bezproblémový vstup Červenej armády na pomoc SNP. Nemci v dôsledku týchto skutočnosti, nechali obyvateľstvo vysťahovať a obec vypálili. Za aktívny boj proti fašizmu obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Po roku 1945 obyvatelia obce boli zamestnaní v priemyselných podnikov ako napríklad VSŽ, VSS v Košiciach, v Odevných závodoch vo Svidníku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu, stavebnom podniku vo Svidníku.
História obce zaznamenala niekoľko vysťahovaleckých odchodov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1787 mala obec 39 domov a 252 obyvateľov. V roku 1940 mala obec 63 domov a 329 obyvateľov. V obci tiež žilo 6 občanov židovského pôvodu. V roku 2004 v obci žilo 335 obyvateľov.
V obci Krajná Bystrá sa v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Babej, Baran, Berežný, Breznoščák, Capko, Cimba, Cino, Čonka, Dubivský, Džurban, Fedák, Ferenc, Gaži, Goban, Gula, Hojda, Horvath, Hrinko, Humeník, Hušo, Jambrozi, Jedinak, Jurečko, Kačurjak, Karala, Kosakowsky, Krak, Lipinský, Litvák, Lorenc, Macko, Maťaš, Matyás, Mazur, Mudry, Múdry, Noga, Novák, Pánik, Popovec, Rodák, Rusinko, Senaj, Sivák, Šamko, Šoma, Štefan, Štefanco, Štefanov, Urban, Vančišin, Vaňko, Vašuta, Weis, Zápotocký, Zásada, Zelizňák, Zelizňak a Želizňák.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavsnou vežou, z roku 1929. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.[4]
Poníky[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätná tabuľa osloboditeľom[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza pamätná tabuľa na fasáde obecného úradu venovaná osloboditeľom Krajnej Bystrej.
Pamätník Vasila Biľaka[upraviť | upraviť zdroj]
Od februára 2015 sa v obci nachádza pamätník miestneho rodáka RSDr. Vasila Biľaka. Súčasťou pamätníka bola pôvodne aj busta s podobizňou Biľaka, pamätník bol však po niekoľkých dňoch poškodený a busta bola po krátkej dobe odcudzená.
Zaujíavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]
V Krajnej Bystrej je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý nie je v ideálnom stave a je súčasťou obecného cintorína. Celkovo 29 hrobov roztrúsených po cintoríne nie je označených krížmi ani inými symbolmi. Mŕtvych vojakov pochovávali na cintoríne už počas vojny.
V dvadsiatich štyroch hroboch je pochovaných po dvoch, v štyroch hroboch sú pochovaní po troch a v jednom hrobe sú štyria vojaci. Tento hrob vznikol po exhumačných prácach 22. marca 1922.
Na vojnovom cintoríne je pochovaných tridsať rakúsko-uhorských vojakov a tridsať štyri vojakov cárskej ruskej armády. Identifikovaný bol rakúsko-uhorský vojak Alexander Linter. O vojnové hroby v medzivojnovom období sa staral Ján Hojda.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Vasil Biľak (* 1917 - † 2014), komunistický politik
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Krajná Bystrá - Chrám sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajná Bystrá
Commons ponúka multimediálne súbory na tému