Pstriná
| Pstriná | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Rieka | Mlynský potok |
| Nadmorská výška | 325 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′39″S 21°44′49″V / 49,3107°S 21,7469°V |
| Rozloha | 6,23 km² (623 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 59 (31. 12. 2018) [2] |
| Hustota | 9,47 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1497 |
| Starosta | Anna Mihalíková[3] (SaS) |
| PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
| ŠÚJ | 527742 |
| EČV | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Pstriná | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pstriná je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pstriná sa rozprestiera v mierne členitom povrchu severnej časti Nízkych Beskýd a Laboreckej vrchoviny. V jej okolí sú lesy s bukovým porastom, ktorý je doplnený o brezu a jelšu. Pôvodné bukové lesy sa zachovali v menej dostupných polohách. Nadmorská výška v strede obce je 320 m n. m. a na území od 290 do 525 m n. m. Územie má rozlohu 623 ha.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom štíte po zelenej, šiestimi striebornými skalami preloženej pažiti kráčajúci strieborný jeleň v zlatej zbroji, sprevádzaný vpravo hore strieborným skloneným mečom, vľavo hore zlatými váhami.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva v roku 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 210/2006.
Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizujúceho prírodný motív, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868, doplnený o atribúty miestneho patróna – sv. Michala Archanjela.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), modrej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec historicky patrila do Makovického panstva a prvýkrát je spomínaná v urbári roku 1497 pod názvom Psthryna. V roku 1548 je uvádzaná ako Pystrina, v roku 1551 Pstrina, v roku 1588 Pztrina, v roku 1773 Pisztrina, Pistrina, 1808 Bsztrina, Psztrina, Bstřina, Pstřina, 1863 Psztrina, v rokoch maďarizačných tendencii 1907 až 1913 Psztrina, Peszternye. Po vzniku ČSR v roku 1920 Pstrina, Postrina. Od roku 1927 zostáva dnešné pomenovanie Pstriná.
V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 185 obyvateľov, v roku 1942 spolu 40 domov 242 obyvateľov a 11 obyvateľov, hlásiacich sa k židovskému náboženstvu.
Ľudia žijúci v obci sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom hovädzieho dobytka. Pracovali aj v lesoch a ženy z dopestované ľanu a konopí, priadli v zimných mesiacoch nite z ktorých potom na krosnách tkali látku na výrobu odevov a taktiež tkali i pokrovce.
Prírodné a klimatické podmienky neposkytovali obyvateľstvu dobré podmienky na existenciu. Preto už od 19. storočia jednotlivé generácie chodili za príležitostnými prácami na žatvu do Zemplínskej župu a ďalších južnejších regiónov Uhorska. Bol to tiež jeden zo spôsobov prežitia v týchto klimatických podmienkach.
V 19. storočí boli vlastníkmi pozemkov Szirmayovci.
V roku 1932 sa obyvatelia obce zúčastnili hladových pochodov nezamestnaných a drobných roľníkov, kde žiadali zrušiť daňové a bankové dlhy, zastaviť exekúcie a prideliť panskú a cirkevnú pôdu malých roľníkom.
Tak ako ostatné obce i táto obec bola poznamenaná vysťahovalectvo. Bolo to i za prvej ČSR. Po roku 1945 mnoho obyvateľov odišlo do Sovietskeho zväzu a mnohí taktiež natrvalo sa usídlili v českom pohraničí.
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
V obci po skončení učiteľského ústavu, od školského roka 1911/12, vyučoval devätnásťročný Janko Borodáč, ktorý sa do povedomia slovenskej kultúrnej obce zapísal pôsobením na doskách, ktoré znamenajú svet. Patril medzi zakladateľov Slovenského národného divadla. Za svoje herecké a režisérske počiny získal titul národný umelec Česko-Slovenska.
V roku 1941 sa v Pstrinej narodil Prof. Dr. Ján Liguš, PhD. - filozof, teológ - dekan na UK Praha v rokoch 2000-2006. Autor vyše 100 monografií, učebných textov a štúdií najmä o D. Bonhoefferovi a kominikácii.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V 90. rokoch 20. storočia v obci boli rodiny s týmito priezviskami: Bučko, Cuper, Černega, Čižmár, Čobirka, Čurpek, Dunčák, Flga, Gajdoš, Gundzik, Hladoník, Hrušč, Ilčisko, Jadlovský, Kekeľ, Kimak, Liguš, Mihalík, Rusinko, Suvák, Špavelko, Vorobeľ a Žumar.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza cerkva z roku 1906.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pstriná
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
