Pstriná

Pstriná
obec
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodný tok	Mlynský potok
Nadmorská výška	325 m n. m.
Súradnice	49°18′39″S 21°44′49″V
Rozloha	6,23 km² (623 ha)
Obyvateľstvo	65 (31. 12. 2024)
Hustota	10,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1497
Starosta	Anna Mihalíková (SaS)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527742
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pstriná
Webová stránka: obecpstrina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pstriná je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Pstriná sa rozprestiera v mierne členitom povrchu severnej časti Nízkych Beskýd a Laboreckej vrchoviny. V jej okolí sú lesy s bukovým porastom, ktorý je doplnený o brezu a jelšu. Pôvodné bukové lesy sa zachovali v menej dostupných polohách. Nadmorská výška v strede obce je 320 m n. m. a na území od 290 do 525 m n. m. Územie má rozlohu 623 ha.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte po zelenej, šiestimi striebornými skalami preloženej pažiti kráčajúci strieborný jeleň v zlatej zbroji, sprevádzaný vpravo hore strieborným skloneným mečom, vľavo hore zlatými váhami.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva v roku 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 210/2006.

Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizujúceho prírodný motív, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868, doplnený o atribúty miestneho patróna – sv. Michala Archanjela.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), modrej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov

Vývin názvu obce

• 1497 – Psthryna
• 1548 - Pystrina
• 1551 - Pstrina
• 1588 - Pztrina
• 1773 - Pisztrina, Pistrina
• 1808 - Bsztrina, Psztrina, Bstřina, Pstřina
• 1863 - Psztrina
• 1907-1913 - Psztrina, Peszternye
• 1920 - Pstrina, Postrina
• od 1927 - Pstriná

Dejiny

Obec historicky patrila do Makovického panstva a prvýkrát je spomínaná v urbári roku 1497 pod názvom Psthryna.

V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 185 obyvateľov, v roku 1942 spolu 40 domov 242 obyvateľov a 11 obyvateľov, hlásiacich sa k židovskému náboženstvu.

Tradičným zdrojom obživy ľudí žijúcich v obci bolo poľnohospodárstvo, predovšetkým pestovanie obilnín a chov rožného statku. Pridruženou činnosťou boli práce v lesoch spočívajúce v ťažbe dreva a v pálení drevného uhlia. Veľmi rozšírené bolo dolovanie stavebného kameňa v miestnych vrchoch. Zo starších období je známe pálenie vápna, ktoré sa získavalo výpalom drobivej ílovitej bridlice známej pod miestnym názvom kreminka. Z remeselných činností bolo rozšírené tkanie pokrovcov.

V priebehu 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia obyvatelia obce odchádzali na príležitostné poľnohospodárske práce do oblastí dolného Zemplína, kde vypomáhali so žatvou. Tieto tzv. žniva boli jednou z mála pracovných príležitostí, ktorými si obyvatelia obce dokázali privyrobiť na živobytie.

V 19. storočí boli vlastníkmi pozemkov Sirmaiovci.

V roku 1932 sa obyvatelia obce zúčastnili hladových pochodov nezamestnaných a drobných roľníkov, kde žiadali zrušiť daňové a bankové dlhy, zastaviť exekúcie a prideliť panskú a cirkevnú pôdu malých roľníkom.

Tak ako ostatné obce i táto obec bola poznamenaná vysťahovalectvom. Nepriaznivá ekonomická situácia na prelome 19. a 20. storočia bola príčinou masívneho vysťahovalectva predovšetkým do Spojených štátov amerických, v menšej miere do Kanady a Argentíny. Po 2. svetovej vojne sa značná časť obyvateľov obce vysťahovala do priemyselných aglomerácií v Česku.

V roku 1996 bol v obci vybudovaný pravoslávny chrám.

Obyvateľstvo

V súčasnosti (2023) sú medzi obyvateľmi obce zastúpené tieto priezviská: Černega, Čižmár, Čobirka, Dunčák, Džavoronok, Gajdoš, Jacečko, Kekeľ, Mihálik, Rusinko, Suvák, Szabó.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1906. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu z roku 1777, ktorý vyhorel. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, lemovaného dekoratívnymi vázami, vo forme rizalitu. Je členená lizénami a ukončená segmentovou korunnou rímsou a zvonovitou helmicou s laternou. V interiéri sa momentálne (2023) nenachádza žiadne zariadenie, vnútorné priestory chrámu sú prázdne. Vnútorné zariadenie, vrátane ikonostasu, bolo odvezené vlastníkom chrámu, ktorým je gréckokatolícka cirkev. Chrám bol v rámci reštitúcií navrátený gréckokatolíckej cirkvi v roku 1995. Od roku 1995 je prakticky nevyužívaný, bez akejkoľvek údržby a vo veľmi zanedbanom stave.

• Ľudový dom č. 5, jednopodlažná drevená stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1933. Fasády domu sú bielené, valbová strecha je pokrytá falcovaným plechom.

• 
  Chrám sv. Michala archanjela
• 
• 

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Liguš (* 1941), filozof, teológ, dekan na UK Praha v rokoch 2000-2006. Je autorom vyše 100 monografií, učebných textov a štúdií najmä o D. Bonhoefferovi a kominikácii.

Pôsobili tu

• Janko Borodáč (* 1892 - † 1964), zakladateľ a budovateľ slovenského profesionálneho divadla. V obci pôsobil ako učiteľ po skončení učiteľského ústavu, od školského roka 1911/1912.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pstriná

Externé odkazy

• Oficiálny web