Kečkovce

Kečkovce
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodný tok	Mostovka
Nadmorská výška	402 m n. m.
Súradnice	49°22′58″S 21°30′40″V
Rozloha	12,74 km² (1 274 ha)
Obyvateľstvo	264 (31. 12. 2024)
Hustota	20,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1582
Starosta	Edita Oreničová (SMER-SD, SME RODINA)
PSČ	090 11 (pošta Vyšný Orlík)
ŠÚJ	527378
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kečkovce
Webová stránka: keckovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kečkovce je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji v severnej časti Ondavskej vrchoviny pri hraniciach s Poľskom.

Kečkovce ležia v pohraničnom pásme v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline potoka Mistivka. Nadmorská výška v strede obce je 400 m a v chotári 350 – 705 m.

Povrch chotára v strednej časti mierne zvlnený, v severnej časti členitý, s hlbokými dolinami, tvorí treťohorný flyš. Súvislý lesný porast je s prevahou buka je v severnej a južnej časti chotára. Pahorkatinné až hornatinné územie je prevažne odlesnené a spravidla je využívané na poľnohospodársku činnosť.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte zo stredného vrchu nízkeho zeleného trojvršia vyrastajúci štíhly zlatý strom, na bočných vrchoch dve strieborne skáčuce privrátené kozy v zlatej zbroji.

Terajší erb bol prijatý uznesením obecného úradu 22. augusta 2006, č. OZ – 1/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K – 264/2006.

Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizuje chov dobytka je zároveň hovoriacim erbom, pretože ide o kozy (maď. kecske), podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), žltej (1/8), zelenej (2/8), bielej (1/8), žltej (1/8) a modrej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

V roku 1787 bolo v obci 56 domov a 341 obyvateľov, v roku 1828 bolo 63 domov a 491 obyvateľov. V roku 2011 v obci trvalý pobyt malo 224 obyvateľov, z ktorých sa hlásilo k slovenskej 67,9 %, k rusínskej 23,2 % a k ukrajinskej národnosti 1,8 %.

Názov

Prvá písomná zmienka pochádza z roku

• 1572 ako Mysztonka alias Keczko
• 1582 Misztonka alias Kecske
• 1588 Keczkouicze alias Miztoka
• 1600 Kechkowecz
• 1618 Keczkocz
• 1683 Kcsukhócz
• 1685 Keczkócz
• 1773 Kecskocz, Keczkowcze
• 1786 Kecschkócz, Kecschkowce
• 1808 Kecskócz, Keczkowce, Kečkowce
• 1863 – 1902 Kecskóc
• 1907 – 1913 Kecskőc
• 1920 Kečkovce

Vývoj obyvateľstva v obci Kečkovce³⁾

Rok	Obyvateľstvo spolu1)	Trvale obývané domy	Neobývané domy	Prameň
1572		daň z 0,5 porty		16)
1588		daň z 3,5 porty		16)
1600		13 + šoltys (š)		16)
1618		39 + 3 š + fara a mlyn		16)
1787	341	56		13)
1828	491	63		18)
1833	491	63		1)
1839	538			2)
1843	544			2)
1851	499			3)
1869	330			13)
1881	370	52		6)
1890	422	57		14)
1900	449	61		8)
1910	441	66		13)
1921	414	66		18)
1930	470	65	1	12)
1940	505	74		14)
1948	347	65	1	?)
1950	334	65		14)
1961	378	74		14)
1970	373	76		14)
1980	293	73		?)
1991	223	61	20	17)
2001	230	62	20	19)

¹⁾včítane osady Kuchtovce

²⁾ Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002

Vierovyznanie obyvateľstva v obci Kečkovce ³⁾

Rok	Obyvateľstvo spolu	Rímsko- katolícke	Grécko- katolícke	Pravo- slávne	Židovské	Vyznanie nezistené	Bez Vyznania	Prameň
1833	491		491					1)
1839	538	2	539		7			2)
1843	544	4	530		10			2)
1851	499	5	486		8			3)
1857	200	2	191		7			2)
1871	184	3	173		8			2)
1874	330		323		7			2)
1881	370		352		14			6)
1891	166		158		8			2)
1893	422		411		11			2)
1900	449		421		27	11)	.	9)
1910	441		423
1919	441		427		14			21)
1921	414	1	402		11			18)
1930	470		461		9			12)
1991	223	5	107	84		18	7	17)
2001	230	9	101	104		82)	3	19)

¹⁾ evanjelik ref.

²⁾ 6 - Svedkovia Jehovovi

³⁾ Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002

Národnostné zloženie obyvateľstva v obci Kečkovce³⁾

rok	obyvateľstvo spolu	česká	sloven-ská	ukra-jinská	rusín- ska	ruská	židov- ská	róm- ska	neme- cká	iná	Prameň
1881	370		6		33?						6)
1900	449		1		403				27	18	9)
1910	441				398						?)
1919	441				431					10	21)
1921	414	4141)									18)
1930	470					4282)	9	27		6	12)
1980	293		126	165							?)
1991	223	4	136	13	68					2	17)
2001	230	5	150	5	56	2		11		1	19)

¹⁾ všetci Čechoslováci

²⁾ ruská (rusínska, maloruská, ukrajinská)

³⁾ Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002

Začlenenie obce

Zborovský hrad

Obec patrila šľachticovi Žigmundovi Rakocimu a jeho rodu, panstvu Makovica sídliacom na Zborovskom hrade. Obyvatelia rusínskeho pôvodu sa spravidla živili chovom hovädzieho dobytka, ovčiarstva a kôz. Z nadojeného mlieka vyrábali maslo, syry. Syry na zimné obdobie nakladali a konzervovali soľou. Z náboženského hľadiska obyvatelia boli vyznávačmi byzantského cirkevného obradu. Pre neznesiteľné podmienky feudálneho ekonomického systému, sa roku 1711 obec vyľudnila, poddaní z nej utiekli. V 18. storočí existovala v jej katastri aj osada Kuchtovce (písomnými prameňmi doložená 1720).

19. storočie

V tridsiatich rokoch 19. storočia postihol obec hlad, kvôli neúrode a nevhodným klimatickým podmienkam na pestovanie poľnohospodárskych produktov a chov dobytka. Pre trvalé sucho a nedostatok vlahy bol malý prírastok trávnatých porastov pre pašu dobytka. Toto obdobie malo za následok vysťahovalectvo. Kečkovania za prácou odchádzali na Dolnú zem a spravidla vo väčšine prípadov aj do zámoria. Tak isto bolo rozšírené v letných mesiacoch vycestovanie na žatevné práce (žniva) na Zemplín, na michalovské a na trebišovské majery. Kosci zo žatevných kampaní si ako odmenu doviezli obilie, ktoré využívali na pekárenské produkty. Z mnohodetných rodín emigrácia dlhodobo pokračovala aj za prvej Československej republiky v 20. storočí. V dvadsiatich rokoch päť kečkovských rodín sa zapojili do družstva Interhelpo a vycestovali za prácou do sovietskeho Ruska. Mnohí Kečkovania sú trvalé usadení v Česku.

Pracovné aktivíty

V zimnom období mnohí chlapi pracovali, v bukových lesoch s obojručnými pílami (bruchatkami). Pílili buky a sekerami odsekávali ich kmene od bočného obrastu a konárov. Z haluziny želiari spracovali drevné uhlie. V obci boli tiež furmani, ktorí z lesov zvážali drevo na okolité píly, Vyšného Orlíka na výrobu drevených podvalov na výstavbu železničnej dráhy. Furmani na zvážanie bukových klátov používali konské alebo volské povozy. Výhodou pomalého volského záprahu bolo menej pracovných a smrteľných úrazov. Práca v lese pri pílení stromov bola nebezpečná a preto boli časté život ohrozujúce pracovné úrazy.

V obci bolo ženami a dorastajúcimi dievčatami v zimných mesiacoch rozšírené aj skrášľujúce vyšívanie vrchných odevov na ktorých boli vyšívané rôzne motívy z prírodného prostredia, ktoré mali prepracované typické rusínske vzory. Ženy na krosnách tkali aj pokrovce, ktoré si získali obľubu v širokom okolí.

Pred Veľkonočnými sviatkami v obci ručne pripravovali včelím voskom batikované vajíčka, ktoré a farbili aj cibuľovými šupami a ďalšími prírodnými látkami. Kraslice (písanky) sa predávali na okolitých trhoch (jarmokoch). Kečkovianky v obci vo veľkom chovali husi z ktorých okrem mäsa mali aj perie, ktoré párali na páračkách. Na nich sa vždy zišlo veľa mladých ľudí: dievčat, chlapcov a žien ktorí si rozprávali rôzne ľudové povesti a povery z okolia. Z napáraného peria sa zhotovovali periny a vankúše pre nevesty.

Svetové vojny

V čase 1. a 2. svetovej vojny sa v chotári Kečkoviec uskutočnili ťažké konfrontačné vojenské boje. V prvej svetovej vojne medzi pechotou a jazdou (kavalériou) rakúsko-uhorskej armády a na druhej strane cárskou 8. ruskou armádou pod vedením generála Brusilova. Obec v roku 1944 v čase Karpatsko-duklianskej operácie bola 3 mesiace vo frontovom pásme a utrpela značné materiálne škody. Vojnové operácie druhej svetovej vojny boli medzi fašistickou nemeckou armádou a Červenou armádou ZSSR.

V Kečkovciach z prvej svetovej vojny (rok 1914 až máj 1915) v blízkosti cintorína je vojenské pohrebisko s 11 masovými hrobmi kde je pochovaných 59 vojakov, 8. cárskej ruskej armády Ruskej ríše. Hrobové miesta nie sú udržovane. Nie sú ani poškodené. Jestvuje možnosť ich pietne upraviť a dôstojne si pripomenúť ľudský život, ktorý bol pozbavený života pre imperiálne záujmy panujúcich kráľovských a cárskych rodov. Je na nich postavený centrálny kríž.

Mierové obdobie

V mierových časoch sa obyvatelia obce zaoberali chovom dobytka, oviec, kôz a pestovali obilniny, zemiaky a ostatné produkty potrebné pre živobytie. Rozvinuté bolo pestovanie ľanu a konope. Konope sa po vyrastení viazali do snopov, otepkov, močilo sa vo vyhĺbených jamách, kde bol neustály kolobeh vody. Po tomto procese sa sušilo. Po usušení sa lámalo v špeciálne upravených stojanoch, lámačkách (trliciach) s jedným žliabkom. Tu sa vlákno zbavovalo vrchnej šupy stonky, ďalej a česalo a zostávalo len vlákno (kločča, rusínsky). Ženy svoje produkty cez zimné obdobie spracovali na kúdeliach (v slov. jazyku prasliciach) a poniektoré aj na kolovrátkoch do nití a tkali sa po domácky vyrobených krosnách ľanové a konopné látky. Obyvatelia vyrábali a šili odev a vrecia pre sedliacke potreby z natkaných látok. U ľudových vrstiev vrchné a spodné ošatenie malo rukopis po domácky vyrobeného ošatenia. V zimnom období obyvatelia nosili kožuchy, šuby vyrobené z ovčej kože a ako obuv im slúžili valanky, vyrábané zo súkna. Podošva bola kožená, impregnovaná bravčovou masťou alebo ľanovým olejom. V letnom období ako obuv používali bačkory (krpce) spravidla však chodili na boso.

V obci boli ženy, ktoré sa vyznali v bylinkárstve a usušené byliny v čase choroby používali na kurírovanie. Lekárov v okolí nebolo. V niektorých rodinách bolo rozvnuté aj včelárstvo. Na úschovu včiel sa využívali duté kláty ihličnanov, v ktorých boli vlietacie otvory pre včely. Úle sa vypletali zo stoniek (stebiel) zväzkov raže a zavinuli sa do kužeľovitého valca s vstupným otvorom, v ktorých žili včely produkujúce med. Med sa používal namiesto cukru, ktorého bolo nedostatok na sladenie čajov. Niektorí včelári vyrábali medovinu používanú pri sviatočných príležitostiach veľkých sviatkov. Medovinu tiež predávali aj na jarmokoch. Skoro pri každom dome boli ovocné sady. Dopestované ovocie sušili v udiarni na špeciálnych prútených lieskach (z prútia upletený rošt na sušenie ovocia). V zimnom období zo sušeného ovocia varili rôzne polievky a jedli ich za studena. Pri pečení koláčov ovocie dávali ako prísadu do cesta. V ťažkých časoch prežili len tí jedinci, ktorí mali dobrý genetický fond a boli odolní voči chorobám.

Tradície

V dedine boli dobre rozvinuté a udržiavané zvyky, ktoré sa používali pri turičných, vianočných a veľkonočných sviatkoch, tiež pri svadobných obradoch, krstinách a pohreboch.

Vývoj po roku 1945

V 20. storočí z Vyšného Orlíka do Kečkoviec po svahu, nad potokom, údolím Mistivky (slovakizované Mostovka) vybudovali novú cestu pre nákladné autá a autobusy, ktorá skrátila cestu do okresného mesta. V údolí riečky asi po dvoch kilometroch z Vyšného Orlíka je kameňolom, v ktorom okrem iného ťažia ploské kamenné bloky rôznej hrúbky s odolnou štruktúrou. Po oslobodení v roku 1945 časť obyvateľstva pracovala v novo vznikajúcich priemyselných podnikoch ako v Okresanom stavebnom podniku a Odevných závodoch kpt. Jana Nálepku vo Svidníku.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1911. V interiéri sa nachádza zariadenie s ikonostasom z doby vzniku chrámu s prvkami secesie. Fasády sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kečkovce