Ondavská vrchovina
| Ondavská vrchovina | |
| geomorfologický celok | |
 Ondavská vrchovina v okolí Svidníka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okresy | Bardejov, Humenné, Svidník, Stropkov |
| Nadradená jednotka |
Nízke Beskydy |
| Susedné jednotky |
Laborecká vrchovina Beskydské predhorie Ľubovnianska vrchovina Čergov Busov |
| Podradené jednotky |
Raslavická brázda Kurimská brázda Stropkovská brázda Mirošovská brázda Zborovská kotlina Ohradzianska kotlina |
| Mestá | Bardejov, Stropkov, Svidník |
| Súradnice | 49°02′S 21°43′V / 49,03°S 21,72°V |
 Poloha územia
| |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ondavská vrchovina (maď. Ondavai-felföld) je geomorfologický celok, budovaný prevažne flyšovými horninami.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Rozprestiera sa v severnej časti východného Slovenska, od Východoslovenskej nížiny po hlavný hrebeň Karpát na poľsko–slovenskej hranici. Jej nadmorská výška sa smerom od severu k juhu postupne znižuje a v južnej časti Ondavskej vrchoviny sa pohybuje okolo 200 m n. m.
Na východe ju vymedzuje Laborecká vrchovina, z juhu Beskydské predhorie a na západe pohorie Čergov. Na severozápade nadväzuje Ľubovnianska vrchovina a v severnej časti pohorie Busov.[1]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ondavská vrchovina sa nedelí na podcelky, no má 6 geomorfologických časti:[1]
- Raslavická brázda
- Kurimská brázda
- Stropkovská brázda
- Mirošovská brázda
- Zborovská kotlina
- Ohradzianska kotlina
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyššími vrchmi sú:[2]
- Smilniansky vrch (750 m n. m.)
- Kačalová (676 m n. m.)
- Čierna hora (667 m n. m.)
- Makovica (659 m n. m.)
- Baňa (526 m n. m.)[3]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na Ondavskej vrchovine sa striedajú malebné lesy s horskými lúkami, pastvinami a poľnohospodárskou pôdou. Lesy zaberajú väčšiu časť územia a sú zmiešané. Z listnatých stromov sa najviac vyskytuje buk lesný, v menšej miere breza, javor, dub a hrab, z ihličnanov je to smrek.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Ondavskú vrchovinu odvodňujú dva hlavné vodné toky – rieky Ondava a Topľa s početnými menšími i väčšími prítokmi. Rieka Ondava zásobuje svojou vodou vodnú nádrž Veľká Domaša.
Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Prevažná časť Ondavskej vrchoviny patrí klimaticky medzi mierne teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 až −5 °C a letnými teplotami 16 až 18 °C. Počet dní sa snehovou pokrývkou sa pohybuje medzi 60 až 80, počet letných dní medzi 30 až 50. Výnimkou sú len miesta v najsevernejšej časti, kde je podnebie o niečo chladnejšie a naopak na juhu je zase o málo teplejšie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Ondavská vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondavská vrchovina
