Vosk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vosky alebo ceridyestery mastných kyselín s vyššími jednosýtnymi alebo dvojsýtnymi (voskovými) alkoholmi - najčastejšie cetylalkohol (C16), karnaubylalkohol (C24), cerylalkohol (C26) a myricylalkohol (C30). Vosk je jednoduchý lipid.

Živočíšne vosky majú v molekule alkoholy so 14 - 18 uhlíkmi, rastlinné s 26 - 30 uhlíkmi. Sú nepolárne a chemicky stabilné látky, ťažko hydrozylovateľné. Pri normálnej teplote sú pevné, pri vyšších teplotách mäknú a roztápajú sa. Vosky tvoria základ mastí, kde plnia ochrannú a emulgačnú funkciu. Vosky najčastejši obsahujú kyselinu laurovú, myristovú, palmitovú a kyselina steárová.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa v živočíšnych a v rastlinných bunkách. V rastlinných bunkách tvoria ochranné povlaky (kutikulu) a chránia rastlinu pred vysychaním, najmä pri tropických rastlinách, a pred prenikaním patogénov. U živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne, kožušine a v planktónových organizmoch v mori.

Typy voskov[upraviť | upraviť zdroj]

Zvierací a hmyzí vosk[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinné vosky[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastnosti voskov[upraviť | upraviť zdroj]

Použitie človekom[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie vosky[upraviť | upraviť zdroj]

  • acetylalkohol C16H33OH
  • stearylalkohol C18H37OH
  • myricyalkohol C30H61OH