Mastná kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mastné kyseliny sú kyseliny viazané v lipidoch (tukoch). V biochémii sa týmto názvom označujú vyššie monokarboxylové kyseliny. Mastné kyseliny sa delia podľa rôznych kritérií, napríklad podľa dĺžky reťazca alebo nasýtenia.

Ako prvý ich izoloval v roku 1818 francúzsky chemik Michel Eugène Chevreul. Väčšina prirodzene sa vyskytujúcich mastných kyselín pozostáva z reťazca obsahujúceho párny počet atómov uhlíka a to v rozmedzí od štyroch do dvadsaťosem.[1] S glycerolom tvoria estery, ktoré sa nazývajú lipidy. Esterifikáciou s cetylalkoholom, cerylalkoholom a myristylalkoholom tvoria vosky.

Výskyt a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode sa vyskytujúce mastné kyseliny majú väčšinou párny počet uhlíkových atómov,[1] pretože ich biosyntéza prebieha adíciou acetátu, ktorý má dva uhlíky. Priemyselne sa vyrábajú hydrolýzou esterových väzieb v tukoch.

Mastné kyseliny sú súčasťou mnohých biologicky dôležitých látok:

Syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Syntéza mastných kyselín je proces, pri ktorom vznikajú mastné kyseliny predlžovaním acetylkoenzýmu A. Proces je v zásade podobný beta-oxidácii, ale enzymatický aparát, bunková lokalizácia a detaily jednotlivých reakcií sa líšia.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dĺžky reťazca[upraviť | upraviť zdroj]

  • s krátkym reťazcom (SCFA) - menej ako 6 atómov uhlíka
  • so stredne dlhým reťazcom (MCFA) - 6 až 12 atómov uhlíka[2]
  • s dlhým reťazcom (LCFA) - 14 až 20 atómov uhlíka[3]
  • s veľmi dlhým reťazcom (VLCFA) - viac ako 20 atómov uhlíka

Podľa nasýtenia[upraviť | upraviť zdroj]

Nasýtené mastné kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Nasýtené mastné kyseliny (Saturated Fatty Acids) neobsahujú v reťazci žiadnu dvojitú väzbu. Tvoria dlhé priame reťazce. Veľké množstvo nasýtených mastných kyselín sa nachádza v živočíšnych tukoch ako energetická rezerva. Vyskytujú sa tiež v palmovom oleji.

Príklady nasýtených mastných kyselín

Nasýtené mastné kyseliny preukázateľne zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a pri nadmernej konzumácii ich možno považovať za zdraviu škodlivé. Kvôli obsahu mastných kyselín by konzumácia živočíšnych výrobkov nemala presiahnuť 21 – 31g denne, čo je asi tretina odporúčaného denného príjmu tukov.

Mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA)[upraviť | upraviť zdroj]

Mononenasýtené mastné kyseliny (Mono Unsaturated Fatty Acids), monoénové mastné kyseliny obsahujú vo svojom reťazci jednu dvojitú väzbu. Väčšina nenasýtených mastných kyselín sa vyskytuje v konfigurácii cis. Trans izoméry (transmastné kyseliny, TFA alebo TRANS) sa vyskytujú predovšetkým vo vyprážaných potravinách, stužených tukoch obsiahnutých napríklad v trvanlivom pečive a vo veľmi malom množstve v tuku prežúvavcov.

Príklady mononenasýtených mastných kyselín

Cis-mononenasýtené kyseliny zrýchľujú odbúravanie lipoproteínov LDL (low density lipoprotein), znižujú tak hladinu cholesterolu v krvi. Oproti tomu transmastné kyseliny preukázateľne hladinu cholesterolu zvyšujú a zvyšujú tak riziko aterosklerózy.

Polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA)[upraviť | upraviť zdroj]

Polynenasýtené mastné kyseliny (PolyUnsaturated Fatty Acids), polyénové mastné kyseliny, majú v reťazci viac ako jednu dvojitú väzbu. Patria k nim aj tzv. esenciálne mastné kyseliny, ktoré je potrebné prijímať potravou. Esenciálne mastné kyseliny sú nutným substrátom pre syntézu prostaglandínov a ďalších biologicky aktívnych látok.

Príklady polynenasýtených mastných kyselín:

Niektoré polyénové mastné kyseliny znižujú množstvo LDL v krvi a tak pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu (najmä omega-3 nenasýtené mastné kyseliny). Polynenasýtené mastné kyseliny sa vyskytujú najmä v rybách, rastlinných olejoch a tukoch z nich vyrobených, orechoch a semenách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]