Šelak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šelak je aj slangové označenie šelakovej gramofónovej platne, pozri gramofónová platňa
Rôzne odtiene šelaku
Stará šelaková gramofónová platňa

Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava z výlučkov viacerých druhov hmyzu z nadčeľade červce (Coccoidea), najmä však druhu Kerria lacca.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Výlučky citrónovožltej až tmavočervenej farby na vzduchu zasychajú. Zaschnutá živica sa z konárikov figovníkov odklepáva v podobe plástov alebo trubičiek. Surový šelak sa prepiera, pretaví a zbavuje tým nečistôt. Nalieva sa na pružné plechy alebo valce. Po stvrdnutí sa šelak odlupuje v podobe šupiniek. Jeho zafarbenie udáva obsah vosku a farbiva v ňom obsiahnuté. Šelak s najväčším obsahom vosku je jasnožltý, bez obsahu vosku je tmavočervený (rubínový šelak).

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Šelak vzdoruje kyselinám, v zásadách mäkne a rozkladá sa. Rozpúšťa sa v 92% liehu. Udržiava sa v tmavých nádobách, pretože pôsobením svetla, stráca pružnosť. Topí sa pri 80 – 120 °C.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Šelak sa používa na povrchovú úpravu dreva. Asi do roku 1950 sa šelak používal ako materiál na výrobu gramofónových platní. Pod číslom E904 sa používa v potravinárstve ako povrchový lak na cukríky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]