Vysťahovalectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vysťahovalectvo alebo emigrácia je trvalé alebo dlhodobé vysťahovanie sa osôb na územie cudzieho (cieľového) štátu zo svojej rodnej krajiny alebo krajiny, kde žili. Osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť sú vysťahovalci alebo emigranti (tiež exulanti, vyhnanci, utečenci). Opak emigrácie je imigrácia. Vysťahovalci v cieľovej krajine môžu požiadať o azyl a získať štátne občianstvo.

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Termín migrácia sa používa všeobecnejšie aj pre presídľovanie ľudí ale aj zvierat bez ohľadu na hranice a aj vo význame premiestňovanie, presun v iných oblastiach (fyzika, genetika a pod.). Históriou, teóriou migrácie ľudí sa zaoberá aj sociológia.
  • OSN nerozlišuje striktne medzi emigrantami a imigrantami ale definuje migrantov[1] ako dobrovoľných vysťahovalcov (teda nie utečenci a vysťahovaní).
  • Slovo emigrácia sa používa aj pre celú populáciu emigrantov.
  • Dôvody emigrácie môžu byť ekonomické, politické, náboženské, pracovné[2] alebo iné a to ako v krajine pôvodu, ktoré stimulujú k odchodu ako aj v cieľovej krajine, ktoré naopak podporujú imigráciu do nej[3].
  • Pre nedobrovoľný odchod z krajiny (vyhnanstvo, útek), prípadne so zámerom zase sa vrátiť, sa užíva slovo exil či exulant či vyhnanec.
  • Človek, ktorý nedobrovoľne odchádza, pretože je prenasledovaný alebo je v krajine zlá politická situácia alebo vojna a násilie[4] sa nazýva utečenec (angl. refugee).
  • Najrozšírenejšie kritérium pre rozlíšenie medzi utečencom a človekom, ktorý sa rozhodol opustiť krajinu dobrovoľne (najčastejšie ekonomická migrácia) je krajina z ktorej odchádza. Krajiny ako Sýria, Afganistan, Eritrea, Somálsko kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv[5] sa nepovažujú za bezpečné a preto vysťahovalci z nich sú paušálne považovaní za utečencov a spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl v bezpečných (európskych) krajinách.
  • Násilne / nútené presťahovaní (angl. displaced) / vysťahovaní (angl. deported).
  • Hromadná, masová emigrácia, smerujúca k úplnému vysídleniu, vyničeniu sa nazýva hromadný odchod - exodus.
  • Diaspóra - rozptýlenie alebo územie členov národa alebo náboženstva, v cudzom prostredí; alebo samotných takto žijúcich členov.
  • Reemigrácia – opakovaná migrácia.
  • Krajan - človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák. V súvislosti s vysťahovalectvom: príslušník druhej a následnej generácie emigrantov, ktorý má slovenský pôvod a apoň čiastočne sa k nemu hlási, pretože naša krajina ho do tejto kategórie započítava.

Emigrácia zo Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Významné vlny emigrácie nasledovali po prudkých politických a náboženských zmenách, napríklad v husitskej dobe. Iný typ pomerne masovej emigrácie nastával z ekonomických dôvodov. V dôsledku vojen (ozbrojených konfliktov), kríz, ale aj demografického rastu a nedostatku pôdy v druhej polovici 19. storočia českí a slovenskí emigranti odchádzali najmä do USA, ale tiež do Ruska a ďalších krajín. [6]

Vzhľadom k histórii bohatej na rôzne podobné udalosti opustilo Česko-Slovensko v priebehu 20. storočia mnoho ľudí v niekoľkých emigračných vlnách.

Emigrácia do konca druhej svetovej vojny (1945)[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1880 až 1898 odišlo do USA 380- tisíc obyvateľov Uhorska[7], pričom asi  štvrtina[8], teda okolo 100-tisíc bolo zo Slovenska.

Od roku 1899 v USA už evidovali aj národnosť. Od 1899 do roku 1919 odišlo do USA ďalších 480-tisíc Slovákov, čo bolo blízko celkovému počtu emigrantov zo Slovenska v tomto období.

Počas existencie prvej Československej republiky emigrovalo takmer 205-tisíc obyvateľov Slovenska[9] už nielen do USA, ale aj Kanady a iných krajín.

Počas 2. sv. vojny celkový počet obyvateľov Slovenska, ktorí emigrovali, boli poslaní na nútené práce, padli do zajatia, zahynuli, možno odhadnúť len približne na základe poklesu počtu obyvateľov od 1938 do 1945 o 276 tisíc osôb (= 3 726 - 3 459 tisíc).

Emigrácia od 1945 do 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ v Česku sa zaužívalo rozdelenie do troch vĺn (Predvojnová, Pofebruárová, Poaugustová emigrácia) na Slovensku sa číslovali len vlny po druhej svetovej vojne. V rokoch 1945 až 1989 odišlo zo Slovenska celkovo 130 až 250 tisíc ľudí pričom zdroje sa rôznia. Podľa prepočtov DenníkaN to bolo 130 až 150 tisíc ľudí (23-tisíc občanov Československa do roku 1950 a 126- až 136-tisíc v rokoch 1948 až 1989 z územia Slovenska hlavne do Škandinávie, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, USA a Kanady[8] ). Podľa denníka SME 140 až 250 tisíc ("Medzi rokmi 1969 až 1989 odišlo z ČSSR ďalších 140 až 150 tisíc ľudí", z ktorých bolo 24% detí a 41% ľudí vo veku 16-30 rokov. "Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov - UNHCR uvádza až 250 tisíc ľudí"[10]).

Prvá vlna

Prvá vlna emigrovala po vojne hlavne z obáv z pred prevzatím moci komunistami, čo sa uskutočnilo vo Februárovom prevrate 1948. Komunisti paušálne označovali týchto emigrantov ako ľudácku emigráciu[11]. Po Februárovom prevrate emigrovala väčšina popredných funkcionárov Demokratickej strany (Lettrich, Kvetko, Böhm, Fraštacký, Hodža...) a preto túto emigráciu niektorí nazývajú aj demokratická.

Ďalšia vlna

V roku 1968 došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu (druhú alebo tretiu) vlnu povojnovej emigrácie po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov (iný odhad[6] uvádza v rokoch 1968-1969 viac ako 80 000 a ďalší[12] ešte viac). Vzhľadom k pomeru počtu obyvateľov bolo relatívne málo emigrantov zo Slovenska - podľa archívov ŠtB vyše 11-tisíc[8], čo je len jedna sedmina.

Odchod za prácou, štúdiom, lepším životom po 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Po politických zmenách v roku 1989 a vstupe Slovenska do euro-atlantických štruktúr sa počet emigrantov ťažko odhaduje lebo občania nadobudli slobodu voľného pohybu a závisí hlavne na ich rozhodnutí, či sa v zahraničí budú zdržiavať dlhodobo alebo sa zo Slovenska vysťahujú a teda, či sami seba považujú za emigrantov. Podľa štatistického úradu SR pracovalo v zahraničí kratšie ako jeden rok v rokoch 2013 a 2014 okolo 130 000 Slovákov[13]. V roku 2012 v zahraničí študovalo 15% (36 200)[14] slovenských študentov. Celkovo sa odhaduje počet občanov Slovenska žijúcich v súčasnosti v zahraničí na 200[15] až 300[16] tisíc, čo predstavuje 3,5 až 5% z počtu obyvateľov Slovenska. V roku 2013 žilo len v Česku, Veľkej Británii, Nemecku a Rakúsku 238 308 občanov Slovenska[8]. Odhad rozdelenia 300-tisíc Slovákov v zahraničí podľa PAS 2015[17]: 40% v Česku, 25% vo Veľkej Británii, 15% v Rakúsku a Nemecku (spolu 80%) a zvyšných 20% v: Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde (9 000 vo Švajčiarsku[18]). Viac ako 2 800 ľudí si v roku 2014 odhlásilo trvalý pobyt zo Slovenska. [19]

Emigrácia celkom[upraviť | upraviť zdroj]

Za posledných 150 rokov z územia Slovenska emigrovalo viac ako 1 milión osôb.[8] Celkový počet ľudí, ktorí sa hlásia k slovenským koreňom v zahraničí sa odhaduje na viac ako 2 milióny a je vyšší ako počet emigrantov, pretože zahŕňa aj niektorých potomkov ako aj krajanov žijúci v zahraničí, ktorí sa v ňom ocitli už predtým alebo zmenou geopolitickej situácie.

Naopak, od zavedenia zákona o štátnom občianstve v roku 2010, ktorý obmedzil dvojité občianstvo stratilo slovenské občianstvo asi 1 000 "bývalých" Slovákov[20][21].

V rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom (1946 - 1948) bolo do Maďarska presídlených 89 660 osôb a opačným smerom presídlených 71 787. Úbytok teda predstavoval 17 873 obyvateľov.

Emigrácia cez Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1945 - 1949 emigrovalo cez Slovensko (Bratislavu) približne 150 000 židovských utečencov, väčšinou z Poľska.[22] Maďarskí Židia smerovali cez Slovensko do Viedne a potom do talianskych prístavov a ďalej do Izraela[23]. Po zatiahnutí železnej opony sa cez naše hraničné pásmo pokúšali prejsť na Západ Utečenci z NDR a Poľska, ktorí sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská hranica je slabšie zabezpečená, než tá medzi NDR a Západným Nemeckom. Počet úspešných emigrácii týmto spôsobom bol však veľmi nízky.

Legalizácia emigrácie v socialistickom Česko-Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Opustenie republiky
Bližšie informácie v hlavnom článku: Legalizácia pobytu v zahraničí

Po dlhú dobu bola v socialistickom Česko-Slovensku emigrácia trestná. Takzvané "opustenie republiky" bol trestný čin spočívajúci v nedovolenom a teda neoprávnenom opustení územia štátu alebo v neuposlúchnutí úradnej výzvy k návratu zo zahraničia od roku 1948 do 1990. Majetky, ktoré emigranti zanechali boli skonfiškované, ich príbuzní dostali záznam do kádrových materiálov, ľudia, ktorí boli s emigrantmi v kontakte, boli trestaní.

V roku 1977 bola zavedená smernica, ktorá emigrantom umožňovala upraviť si vzťahy s ČSSR, čo znamenalo legalizáciu právneho vzťahu emigranta a ČSSR. Ten sa mohol buď do vlasti vrátiť, zostať československým občanom v zahraničí, alebo po piatich rokoch legálne zrušiť svoje občianstvo, načo bol považovaný za cudzinca a ako na takého na neho československej úrady od toho okamihu pozeralo. Túto možnosť mohli využiť ľudia, ktorí sa politicky či inak neangažovali proti komunistickému režimu či sa dostatočne kajali a v oboch prípadoch sľúbili, že sa ani v budúcnosti angažovať nebudú.

Krajania (žijúci v zahraničí)[upraviť | upraviť zdroj]

Krajan je názov pre príslušníka druhej a následnej generácie imigrantov do cieľovej krajiny, narodený v tranzitnej alebo cieľovej krajine emigrácie, ktorý má český alebo slovenský pôvod. Krajan aspoň pasívne ovláda český alebo slovenský jazyk a ešte sa plne neasimilovali do novej národnosti. Krajan sa zvyčajne vykazuje svojím národným pôvodom, udržiava vzťahy so svojou pôvodnou vlasťou, udržuje tradície privezené zo starej vlasti a zúčastňuje sa na dianí v krajanských spolkoch.

Slovenskí krajania[upraviť | upraviť zdroj]

Najviac slovenských krajanov žije v USA, Česku a Maďarsku. Najznámejším krajanským centrom Slovákov v severnej Amerike je Pittsburgh v Pensylvánii. Slováci ale žijú aj v štátoch Ohio, Michigane, Illinois, New Jersey, New Yorku, Connecticute a Minnesota.

Slovenská komunita je napríklad v Báčskom Petrovci či v Rožnove pod Radhoštěm. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí každoročne podporuje krajanov dotáciami. Pre rok 2015 bolo schválených 506 dotácií v celkovej sume 687 010€.[24]

Českí krajania[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie krajanské centrá Čechov v severnej Amerike sú Tábor v Južnej Dakote, Praha v Texase, New Prague a Veseli v Minnesote alebo Cicero v Illinois. Významné krajanské spolky existujú v USA, v Kanade, v Nemecku, vo Francúzsku, vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Vo východnej Európe žijú českí krajania na Ukrajine v oblasti Volyne, na Kryme, v moldavskej dedine Plávky, v niekoľkých horských dedinách v rumunskom Banáte a v priľahlej nižinatej oblasti Banátu na Vojvodine v okolí mesta Bela Crkva, kde sa nachádza dedina Selo, Kruščica a Gaj a ďalej v bosnianskych obciach ako sú Nová Ves alebo Macin Brdo, ktoré sa nachádzajú v okolí mesta Banja Luka. Významná česká menšina žije tiež v Chorvátsku, v okolí mesta Daruvare.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Migrant/Migration.".(cit.  4.11.2014). http://www.unesco.org/new/en/social-and-human-sciences/themes/international-migration/glossary/migrant/
  2. Peter Konečný, Tomáš Rybár: Desať režisérov, ktorí emigrovali, aby mohli nakrúcať geniálne filmy, sme, 22. 9. 2015, online
  3. Zeev Ben-Sira (1997). Immigration, Stress, and Readjustment. Greenwood. pp. 7–10. (anglicky) Online na Google Books
  4. UNHCR: What is a refugee. Online
  5. UNHCR warns of growing humanitarian crisis in Greece and the Western Balkans amid soaring refugee arrivals, tlačová správa (anglicky). Online
  6. a b NAVARA, Luděk; ALBRECHT, Josef. Abeceda komunismu. Brno : HOST, 2010. 235 s.ISBN 978-80-7294-340-1. Kapitola E, s. 51-55.
  7. Milan Bahna: Migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ. VEDA, 2011
  8. a b c d e Zo Slovenska utieklo milión emigrantov, teraz má problém prijať 785 utečencov, DenníkN,
  9. Milan Bahna: Migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ. Odhad: Svetoň, migrácia zo Slovenska celkovo podľa Čs. štatistiky a údajov paroplavebných spoločností, s 216.
  10. Vrahov z augusta 1968 nikto nepotrestal. Okupácia menila osudy ľudí, Sme.sk, 20.8.2013. Online
  11. Pozri napríklad  Štúr, Svetozár - Ľudácka emigrácia v službách západonemeckého revanšizmu. Štúr, Svetozár.In: Slovanský přehled. Praha : Slovanský ústav Československé akademie věd 47, č. 6, (1961,) s. 331-333.
  12. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov: Po vpáde armád Varšavského paktu emigrovalo vyše 400.000 občanov. DennikN, 21.8.2015, online
  13. Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová: v roku 2013 robilo za hranicami takmer 136-tisíc ľudí, minulý rok to bolo 130,5 tisíca, online
  14. Slováci chcú študovať v zahraničí, odchádzajú najmä deti vzdelaných rodičov, SITA | 17.04.201, online
  15. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2007 v zahraničí pracuje 200 až 230 tisíc Slovákov In  Claude Baláž: Súčasné migračné pohyby, online
  16. Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí stúpa, TA3, 09.03.2015, online
  17. Peter Kremský:Talenty pre Slovensko, Podnikateľská aliancia Slovenska, Online
  18. Lenka Buchláková: Snom Slovákov o švajčiarskych platoch môže byť onedlho koniec, Pravda, 08. jan. 2016, Online
  19. Pracovníčka Výskumného demografického centra Danuša Jurčová hovorí, že ide o ľudí, ktorí si na Slovensku odhlásili trvalý pobyt. Majú od 15 až 60 rokov a do zahraničia sa zrejme rozhodli odísť natrvalo. Online
  20. Zákon o štátnom občianstve: O slovenský pas prišlo už 984 ľudí, TASR, 25.01.2015, online
  21. Richard Sulík: Dvojité občianstvo alebo len hlúpy štát môže prichádzať o to najcennejšie, čo má, Tlačová konferencia SaS,  22/06/2015 , online
  22. Vladimír Jancura: Bratislava prestupnou stanicou pre 150-tisíc utečencov, Pravda | 30.06.2015, online
  23. Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda. 07.10.2015, online
  24. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, 2015 Schválené a zamietnuté žiadosti o dotáciu – 1. kolo posudzovania, online

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]