Opustenie republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Opustenie republiky bol v dobe komunistického režimu v Československu podľa paragrafu 109 trestného zákona trestný čin spočívajúci v nedovolenom a teda neoprávnenom opustení územia štátu alebo v neuposlúchnutí úradnej výzvy k návratu zo zahraničia. Štát sa tak snažil odstrašiť svojich občanov od úteku do slobodnejších krajín a potrestať tých, ktorí sa o to pokúsili.

Možnosť slobodne cestovať[upraviť | upraviť zdroj]

Na vycestovanie do nekomunistických krajín bola potrebná cestovná doložka, pečiatka do pasu s vyznačením kam a na aké obdobie je povolená cesta občana a devízový prísľub. Po požiadaní o ne boli občania preverovaní a lustrovaní[1]. Nepreverovaní a nelustrovaní žiadatelia o cestu do cudziny boli poslanci a funkcionári KSČ na všetkých úrovniach. Iba lustrovaní a nepreverovaní boli politickí a hospodárski pracovníci ústredných a krajských výborov KSČ a Komunistickej strany Slovenska, tajomníci a predsedovia miestnych národných výborov a osoby staršie ako 60 rokov.

Na Helsinskej konferencii v roku 1975 podpísal prezident ČSSR Gustáv Husák Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Oba dokumenty ratifikovalo Federálne zhromaždenie a po zverejnení v Zbierke zákonov vstúpili v októbri 1976 do platnosti. Záväzky zostali len na papieri. Predstaviteľov štátnej a politickej moci nerešpektovali ani Všeobecnú deklarácia ľudských práv, ktorá v paragrafe 13 hovorí: "Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú."

História[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1948 sa prekročenie štátnych hraníc bez platného cestovného pasu trestalo ako priestupok. Po februári 1948 zrušilo Ministerstvo vnútra platnosť cestovných pasov a zákonom z roku 1949 stratili občania Československa právny nárok na vydanie cestovného pasu.[1]

Prvýkrát sa trestný čin s názvom Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948. Páchateľ (aj neúspešný, pretože trestný bol aj pokus tohto trestného činu), ktorý „v úmysle poškodiť záujem republiky“ neoprávnene opustil Česko-Slovensko či sa do neho v stanovenej lehote nevrátil, mohol byť odsúdený na trest ťažkého žalára od jedného do piatich rokov. [2] Pod názvom Opustenie republiky s rovnakou trestnou sadzbou a obdobnou skutkovou podstatou, z ktorej však vypadla podmienka úmyselne poškodiť záujem republiky, tento trestný čin prevzal aj trestný zákonník z roku 1950. [3] V rokoch 1950 - 1956 [4] bolo možné navyše dostať aj trest straty štátneho občianstva. Pod rovnakým názvom a rovnako vymedzený zostal aj v trestnom zákone z roku 1961, iba sa znížila spodná hranica trestnej sadzby na pol roka, s alternatívou nápravného opatrenia avšak organizátorovi alebo pomocníkovi úteku do zahraničia hrozil sprísnený trest odňatia slobody na tri až desať rokov. [5]

Zoznam odsúdených podľa §109 na Slovensku zverejnil ÚPN. [6]

Tresty a upravenie vzťahu s ČSSR[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou trestu mohlo byť aj prepadnutie majetku. Ľudia ktorí opustili republiku, mohli a aj boli súdení v neprítomnosti. Ich odsúdenie znamenalo, že sa nemajú vracať, pretože by boli zadržaní na hraniciach. Od roku 1977 mohli zo zahraničia požiadať o "upravenie vzťahu s ČSSR" čo bola faktická legalizácia pobytu v zahraničí. „Upravenci“ boli tí, ktorí si chceli ponechať občianstvo ČSSR (bol im vydaný nový pas ČSSR). Druhou možnosťou bolo „vykúpiť sa“. Oficiálne išlo o „Prepustenie zo štátneho zväzku“, ktoré bolo upravené v Smernici o úprave právnych vzťahov Československej socialistickej republiky k občanom, ktorí sa zdržujú v cudzine bez povolenia československých úradov. Vtedajšia právna úprava vychádzala zo zásady, že vzťahy štátu k emigrantom záviseli na skutočnosti, či sami prejavili záujem o ich usporiadanie. Ak nie, nemal by im byť povolený vstup na územie ČSSR a ani povolené cesty československých občanov za nimi. Ak áno, a ak splnili stanovené podmienky, mohli byť prepustení zo štátneho zväzku a pri povoľovaní ciest do ČSSR sa na ne pozeralo ako na cudzinca.[7]

Po 1. februári 1990 bolo Opustenie republiky zmenené na trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice, ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia násilia alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. [8] Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. [9]

§ 110 Neoprávnené vniknutie na územie republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosťou je, že opustenia republiky bol trestný čin už od roku 1948, pokiaľ nepovolené prekročenie hranice v opačnom smere cudzincom bol len priestupok, pretože trestný zákon neobsahoval zodpovedajúci paragraf. Až v roku 1956 bol zavedený trestný čin neoprávneného vniknutia, na čo napríklad doplatil slobodník americkej armády A. A. Bellrichard, ktorý bol 15. augusta 1958 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. [10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  2. Zbierka zákonov|rok=1948|zákon=231|text=§ 40 zákona ze dne 6. října 1948, č. 231/1948 Sb., na ochranu lidově demokratické republiky|kotva=p40
  3. Zbierka zákonov|rok=1950|zákon=86|text=§ 95 zákona ze dne 12. července 1950, č. 86/1950 Sb., trestní zákon|kotva=p95
  4. Zbierka zákonov|rok=1956|zákon=63|text=Zákon ze dne 19. prosince 1956, č. 63/1956 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon č. 86/1950 Sb.
  5. Zbierka zákonov|rok=1961|zákon=140|text=§ 109 zákona ze dne 29. listopadu 1961, 140/1961 Sb., trestní zákon|kotva=p109
  6. ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 / Vyhľadávanie [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  7. Jan Hloch: Nedovolené opuštění republiky bylo svého času trestným činem, www.radio.cz, 13. dec. 2009
  8. Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2
  9. Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii
  10. Peter Mikšík: Americkí vojaci na našej strane Železnej opony, Denník N, 30. júna 2015, Online

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opuštění republiky na českej Wikipédii.