Cestovná doložka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dve cestovné doložky v pase (okolo roku 1967)

Cestovná doložka (česky „výjezdní doložka“, preto niekedy prekladané aj ako „vycestovacia doložka“) bolo osobitné povolenie (neoddeliteľná súčasť cestovného dokladu - zvyčajne pečiatka v pase), bez ktorého nebolo v čase komunistickej vlády možné prekročiť československú štátnu hranicu s výnimkou niektorých krajín tzv. východného bloku.

Legálne prekročenie hraníc[upraviť | upraviť kód]

Na legálne prekročenie hraníc bolo potrebné mať platný cestovný pas s príslušnou cestovnou doložkou a ďalej:

  • platné potvrdenie o odovzdaní vojenskej knižky,
  • platné potvrdenie banky o pridelení devíz (devízový prísľub),
  • platné okolkované colné a devízové vyhlásenie.[1]

Cestovná doložka a jej vybavenie[upraviť | upraviť kód]

Doložka bola opakom víza - umožňovala vycestovanie z Česko-Slovenska, ale na hranici bola kontrolovaná česko-slovenskými colníkmi aj pri návrate (protistranu nezaujímala).

Cestovnú doložku zaviedlo komunistami ovládané ministerstvo už 23. februára 1948. Prežila aj Pražskú jar 1968 a bola zrušená až 4. decembra 1989.

Cestovná doložka obsahovala údaje o tom, pre ktoré štáty, na aký účel (napr. turistika), na koľko ciest a na akú dobu platí.

Vydanie cestovnej doložky bol zložitý byrokratický proces, ktorý mohol kedykoľvek zabrániť vycestovať nepohodlnej osobe za hranice aj napriek tomu, že mala platný pas. Žiadosť o vydanie cestovnej doložky musela byť schválená celým radom rôznych osôb. Počnúc výborom komunistickej strany na pracovisku, riaditeľom školy, uličným výborom KSČ a pod. [1] Vo veľkých podnikoch schválenie žiadosti o cestovnú doložku zaisťovalo tzv. Oddelenie alebo referát pre zvláštne úlohy, hovorovo nazývané „zvláštne úlohy“, čo bola v podstate rezidentúra ŠtB.

Posledný pracovný deň pred cestou niektorí agilní pracovníci zvláštnych úloh išli popoludní alebo večer skontrolovať pracovisko dotyčného, či nemá príliš upratané. Sú známe prípady, že boli ľudia vrátení z česko-slovenskej hranice a bola im zabavená cestovná doložka pri ceste do Juhoslávie, pretože pracovník zvláštneho oddelenia pri kontrole zistil prázdne šuplíky, z čoho odvodil, že sa dotyční nemienia z cesty vrátiť a ihneď podnikol príslušné opatrenia. Ak sa dotyčný človek z cesty do zahraničia nevrátil v stanovenom termíne, zvláštne oddelenie ihneď všetky osobné dokumenty previnilého odovzdávalo Štátnej bezpečnosti na začatie trestného konania pre trestný čin opustenia republiky a tiež najbližší spolupracovníci boli spravidla predvolaní na „pohovor“. [2]

Vybaviť žiadosť trvalo dlhé týždne. Aj v prípade, že osoba mala cestovnú doložku, neznamenalo to ešte, že skutočne vycestuje.

Zmeny od roku 1970[upraviť | upraviť kód]

Od roku 1970 bolo možné bez cestovnej doložky vycestovať do niektorých krajín socialistického tábora a to do Bulharska, Maďarska, Mongolska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu. Cestovná doložka obsahovala okrem iného kolónku štatistika, v ktorej boli zakódované údaje o cestujúcej osobe a najmä o tom, akému režimu kontroly má byť podrobená pri prekročení štátnej hranice. Tieto údaje si vlastne cestujúci niesol so sebou a bolo jedno, cez ktorý priechod prekročí hranice. Obvyklý postup bol ten, že na hraniciach prevzala polícia pas a cestovnú doložku, po preverení dokladov, ktoré trvalo aj pol hodiny, boli tieto údaje rozkódované a až potom nasledovala colná kontrola, čo pre cestujúcich agentov ŠtB znamenalo zdvihnutú závoru a pre iných v podstate demontáž auta spojenú s osobnou prehliadkou.

Vyvolení funkcionári mali výnimky[upraviť | upraviť kód]

Občania boli po podaní žiadosti o doložku (vycestovanie, devízový prísľub) preverovaní a lustrovaní[3]. Nepreverovaní a nelustrovaní žiadatelia o cestu do cudziny boli poslanci a funkcionári KSČ na všetkých úrovniach. Iba lustrovaní a nepreverovaní boli politickí a hospodárski pracovníci ústredných a krajských výborov KSČ a Komunistickej strany Slovenska, tajomníci a predsedovia národných výborov a osoby staršie ako 60 rokov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Výjezdní doložka na českej Wikipédii.

  1. a b Zdeněk Hromas: Cestování v časech socialismu, www.totalita.cz
  2. Leoš: Re: Být bez peněz za totáče bylo nemožné, když každý musel pracovat, Diskusia v dennik.cz, 14.11.2013
  3. ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  • Vyhláška 44/1970 Sb. ministerstva vnitra Československé socialistické republiky a ministerstva zahraničních věcí ze dne 13. dubna 1970, kterou se provádí zákon o cestovních dokladech, Sbírka zákonů|1970|13| http://www.zakonyprolidi.cz/cs/castka/1970-13