Východný blok
Východný blok, známy aj ako komunistický blok, socialistický blok, robotnícky blok a sovietsky blok, bola neoficiálna koalícia komunistických štátov v strednej a východnej Európe, ktoré boli spojencami Sovietskeho zväzu a existovali počas studenej vojny v rokoch 1947 – 1991. Patrili sem Albánsko, Bulharsko, Česko-Slovensko, Juhoslávia, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Východné Nemecko.
Vznik a názov
[upraviť | upraviť zdroj]Spojenectvo týchto krajín vyplynulo z víťazstva Sovietskeho zväzu (ZSSR) v druhej svetovej vojne, čím získal postavenie superveľmoci, a so svojimi bývalými vojnovými spojencami (západným blokom) sa dohodol po skončení vojny (jaltská konferencia, Postupimskej konferencii) na rozdelení sfér vplyvu. Spod priameho sovietskeho vplyvu sa neúspešne pokúšali dostať v roku 1953 vo Východnom Nemecku a v roku1956 v Poľsku (povstanie v Poznani) a Maďarsku. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 nastúpila politická normalizácia, ktorú so sebou priniesla Brežnevova doktrína takzvanej obmedzenej suverenity. Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Západ preto označoval krajiny pod sovietskym vplyvom hanlivo ako satelitné štáty alebo satelity. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky v rokoch 1946 a 1947, keď vznikla železná opona, sa takto prejavovalo ideologicky. Západ hovoril o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Vo východnom bloku boli podľa vlastnej terminológie socialistické, komunistické a ľudovo demokratické krajiny pod vedením komunistických a robotníckych strán budujúce (lepšiu) beztriednu spoločnosť (pozri komunizmus) založenú na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov.
Označenie východný blok sa tiež zvyklo používať pre členské štáty Varšavskej zmluvy alebo Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Spojenci Sovietskeho zväzu mimo Európy ako Mongolsko, Kuba, Vietnam, alebo Severná Kórea boli tiež často nazývané štátmi východného bloku.
V krajinách východného bloku bolo uplatňované tzv. plánované hospodárstvo a v krajinách západného bloku bolo trhové hospodárstvo. Po skončení druhej svetovej vojny Rakúsko zaostávalo za Česko-Slovenskom o 28 rokov. Ešte v roku 1950 bolo HDP na osobu v Česko-Slovensku vyššie ako v Rakúsku. V roku 1989 a dosiahol tento ukazovateľ v Česko-Slovensku už len 58 % Rakúska.[1]
Zoznam krajín
[upraviť | upraviť zdroj]
Európske krajiny, ktoré boli vo východnom bloku:
Albánsko (1946 – 1961; v roku 1961 sa prestalo zúčastňovať na aktivitách RVHP a Varšavskej zmluvy, v roku 1968 oficiálne vystúpilo z Varšavskej zmluvy a v roku 1987 z RVHP)
Bulharsko (1946 – 1990)
Česko-Slovensko (1948 – 1989)
Juhoslávia (1945 – 1948)
Maďarsko (1949 – 1989)
Poľsko (1947 – 1989)
Rumunsko (1947 – 1989; po roku 1964 obmedzilo účasť na aktivitách Varšavskej zmluvy)
Sovietsky zväz (do roku 1991)
Východné Nemecko (1949 – 1989; v rokoch 1945 – 1949 ako Sovietska okupačná zóna Nemecka)
Stredná a východná Európa
[upraviť | upraviť zdroj]
Počas studenej vojny sa európske satelity Sovietskeho zväzu nazývali nie celkom geograficky presne „východná Európa“ (rus. Восточная Европа – Vostočnaja Evropa; angl. Eastern Europe). Po rozpade východného bloku v rokoch 1989 – 1990 sa začal používať pre väčšinu predtým satelitných štátov súhrnný pojem stredná a východná Európa (používa sa skratka CEE, odvodená z angl. Central and Eastern Europe[2]). Medzi týmito krajinami naďalej prebieha spolupráca vlád a ich organizácií, neziskových organizácií a ekonomická spolupráca na štátnej úrovni i medzi obchodnými spoločnosťami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PETŘÍČEK, Martin. Jak Čechům ujel vlak. Komunistické poučky o řízení ekonomiky selhaly. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-04-14. Dostupné online [cit. 2019-08-21].
- ↑ OECD Glossary of Statistical Terms – Central and Eastern European Countries (CEECs) Definition [online]. stats.oecd.org, [cit. 2019-08-21]. Dostupné online. Archivované 2020-02-10 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BRZEZINSKI, Zbigniew K. Sovětský blok : jednota a rozpor. Praha : Svoboda, 1970. 813 s. [2 zväzky, I. 422 s., II. 423 – 813].
- DURMAN, Karel. Útěk od praporů : Kreml a krize impéria 1964 – 1991. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1998. 531 s. ISBN 80-7184-672-4.
- VYKOUKAL, Jiří; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944 – 1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická řada.) ISBN 80-85983-82-6. (²2017. ISBN 978-80-7277-561-3)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východný blok
