Návšteva Richarda Nixona v Číne
V roku 1972 prezident Richard Nixon navštívil Čínsku ľudovú republiku ako prvý americký prezident. Prezident Nixon v ČĽR strávil sedem dní, od 21. do 28. februára 1972 a spravil tak dôležitý krok v procese snahy o normalizáciu diplomatických vzťahov medzi USA a ČĽR.
Príprava návštevy
[upraviť | upraviť zdroj]Spojené štáty ani ČĽR v skutočnosti neboli nikdy bez vzájomných diplomatických kontaktov, dokonca ani v dobách najhlbšieho ochladenia vzťahov. Ich veľvyslanci sa pravidelne stretávali v Ženeve a neskôr vo Varšave, aby sa navzájom informovali o názoroch svojich vlád na najdôležitejšie medzinárodné politické problémy.[1]:113
Počas 136. schôdze veľvyslancov, ktorá sa konala vo februári 1970 vo Varšave informoval americký veľvyslanec svojho čínskeho partnera, že prezident Nixon dospel k názoru, že si situácia sveta vyžaduje normalizáciu stykov USA a ČĽR a rád by za účelom zahájenia rozhovorov na túto tému vyslal do Pekingu svojho osobného zástupcu. Táto skutočnosť vyvolala v čínskom politbyre menší nesúhlas. Hlavným odporcom tohto nápadu bol Lin Piao, ktorý bol proti „paktovaniu s imperialistami“.[1]:113 Lin Piao bol však spolu s ďalšími odporcami umlčaný počas zasadnutia pléna ÚV KS Číny v Lu-šane v lete roku 1970.
Plénum ÚV KS Číny sa konalo v auguste – septembri 1970 a krátko potom, 10 – 15 novembra, navštívil ČĽR pakistanský prezident Jahjá Chán. Chan po návrate odovzdal zástupcovi amerického prezidenta Henrymu Kissingerovi osobný odkaz Čou En-laja, že návšteva prezidenta Nixona bude v Číne vítaná. Začiatkom januára 1971 tlmočil podobný odkaz Washingtonu aj rumunský diplomat Corneliu Bogdan.[1]:113
V apríli roku 1971 vláda ČĽR pozvala na návštevu svojej krajiny skupinu amerických stolných tenistov, ktorí sa zúčastnili pingpongového turnaja v Japonsku. Táto návšteva mala primárne slúžiť ako ukážka novej kapitoly vo vzťahoch medzi ČĽR a USA. Odtiaľto pochádza aj termín pingpongová diplomacia.[2]
Ďalšou dôležitou zastávkou pri príprave návštevy prezidenta Nixona bolo vycestovanie zástupcu Nixona, Henryho Kissingera, do Číny. Kissinger navštívil ČĽR počas svojej cesty po krajinách indického subkontinentu v júli 1971. V Pekingu jednal celých 17 hodín s Čou En-lajom o Vietname, Taiwane a zamýšľanej ceste prezidenta Nixona do ČĽR. Výsledkom tohto jednania bola oficiálna správa, ktorou 15. júla 1971 prezident Nixon šokoval americkú verejnosť, keď v televízii oznámil, že nasledujúci rok sa chystá na návštevu ČĽR. Nixon svoj súhlas s návštevou americkej verejnosti predostrel ako nutný krok k udržaniu mieru.[1]:114
Pripravovaná normalizácia vzťahov s USA ovplyvnila aj hlasovanie o čínskom zastúpení v OSN. Krátko po návrate Kissingera z Pekingu oznámil štátny tajomník William Rogers, že USA budú v roku 1971 podporovať návrh na prijatie ČĽR do OSN. Do roku 1971 v OSN zastupovala celú Čínu tchaj-pejská vláda. Prijatie ČĽR do OSN malo spätne za následok ochotu vlád predných krajín sveta diplomaticky uznať vládu v Pekingu. Podľa zásady, že existuje len jedna Čína (politika jednej Číny) to automaticky znamenalo prerušenie stykov s vládou v Tchaj-pej. Krátko po prijatí Pekingu do OSN nadviazala s pekingskou vládou diplomatické styky väčšina krajín, ktoré hrajú významnú rolu v medzinárodných vzťahoch východoázijských regiónov.
Návšteva Nixona v Číne a jej výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Asi najdôležitejším bodom na ceste k úplnej normalizácii stykov ČĽR a USA bola návšteva prezident Nixona v ČĽR vo februári roku 1972. Priebeh návštevy sa v mnohom vymykal zvyklostiam v Číne zavedeným – Mao Ce-tung hosťa prijal ešte pred zahájením oficiálnych rozhovorov. Predstavitelia oboch vád sa dohodli, že budú v neustálom kontakte a budú iniciovať styky na poli vedy, kultúry, športu a obchodu, budú spolu konzultovať všetky medzinárodné politické otázky a budú sa usilovať o postupnú normalizáciu vzťahov.[1]:117
Prezident Nixon daroval Mao Ce-tungovi porcelánovú sochu labutí s názvom „Vták mieru“ (The Bird of Peace), ktorú vytvorila Helen Boehm spolu s ďalšími 14 sochármi a pracovali na nej 2 roky. Porcelánové labute majú predstavovať symbol mieru nezaťažený politickým pozadím (na rozdiel od holubíc, ktoré sú bežne zobrazované ako symbol mieru). Táto socha je dodnes umiestnená v Čínskom národnom múzeu.
Toto bolo jediné stretnutie, ktoré s Mao Ce-tungom prezident Nixon absolvoval, po tomto prvotnom stretnutí potom jednal hlavne s Čou En-lajom. Počas svojho pobytu navštívil Peking, Chang-čou a Šanghaj.
Výsledkom návštevy prezidenta Nixona v ČĽR bolo zlepšenie vzťahov medzi USA a Čínou, najmä v otázkach Taiwanu. Hoci USA udržiavalo politické vzťahy s Čínskou republikou na Taiwane až do roku 1979, kedy USA ustanovilo úplné diplomatické vzťahy s ČĽR.
Vďaka zlepšeniu vzťahov medzi ČĽR a USA sa na slobodu dostali dvaja zadržiavaní členovia CIA, John T. Downey a Richard G. Fecteau, ktorí boli v Číne uväznení od novembra 1952.[3]
Návšteva Nixona v Číne inšpirovala Johna Adamsa k jeho opere Nixon in China (1987).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 1. vyd. Zväzok 2. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. 218 s. (Učebnice.) ISBN 80-244-0611-X.
- ↑ ANDREWS, Evan. How Ping-Pong Diplomacy Thawed the Cold War [online]. 2018, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
- ↑ DUJMOVIC, Nicholas. Two CIA Prisoners in China, 1952–73 [online]. Central Intelligence Agency, 2007, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Návšteva Richarda Nixona v Číne
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ANDREWS, Evan. How Ping-Pong Diplomacy Thawed the Cold War [online]. 2018 [cit. 2020-05-30]. Dostupné z: https://www.history.com/news/ping-pong-diplomacy
- BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 1. vyd. Zväzok 2. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. 218 s. (Učebnice.) ISBN 80-244-0611-X.
- DUJMOVIC, Nicholas. Two CIA Prisoners in China, 1952–73. Central Intelligence Agency [online]. 2007 [cit. 2020-05-30]. Dostupné z: https://www.cia.gov/library/center-for-the-study-of-intelligence/csi-publications/csi-studies/studies/vol50no4/two-cia-prisoners-in-china-1952201373.html Archivované 2020-11-01 na Wayback Machine
- IGNATIUS, David. Nixon’s great decision on China, 40 years later [online]. 2012 [cit. 2020-05-30]. Dostupné z: https://www.washingtonpost.com/opinions/nixons-great-decision-on-china-40-years-later/2012/02/10/gIQAtFh34Q_story.html
- Nixon's Trip to China. Richard Nixon Presidential Library and Museum [online]. [cit. 2020-05-30]. Dostupné z: https://www.nixonlibrary.gov/nixons-trip-china
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KISSINGER, Henry. Roky v Bílém domě. Preklad Václav Viták. 1. vyd. v českém jazyce. Praha : BB/art, 2006. 1406 s. ISBN 80-7341-703-0. S. 676 – 724, 963 – 1005.
- BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3. S. 146 – 148.
- DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 92 – 95.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]