Čínsko-sovietský rozkol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vodca Mao Ce-tung sa stretol s americkým prezidentom Nixonom a v roku 1972 začalo čínsko-americkej zblíženie.

Čínsko-sovietský rozkol (rusky: Сове́тско-кита́йский раско́л, anglicky: Sino-Soviet split) bolo prerušenie politických vzťahov medzi Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a Sovietskym zväzom (ZSSR), spôsobené ideologickými rozdiely,[1] ktoré vznikli z ich rôznych interpretácií a praktických aplikácií doktrín marxizmu - leninizmu a rôznych geopolitických cieľov počas studenej vojny.[2] Na konci päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov sa čínsko-sovietskej debaty o interpretácii (správneho/ortodoxného) marxizmu zmenili na konkrétne spory, ktoré sa týkali sovietskej politike destalinizácie a medzinárodného mierového spolužitia so Západom, ktoré Mao Ce-tung označil za dekadenciu[3] a revizionizmus marxizmu. Na tomto ideologickom základe zaujala Čína agresívny postoj voči Západu a verejne odmietla politiku mierového spolužitia medzi východným a západným blokom.[2] Okrem toho Číne vadilo zlepšenie sovietskych vzťahov s Indiou. Moskva sa v tejto súvislosti obávala, že Mao skutočne splní svoje hrozby začatia jadrovej vojny[4] proti Indii (neskôr v roku 1962 vypukla čínsko-indická pohraničná vojna) a potom aj pri pohraničných konfliktoch so ZSSR.[1] Podľa zmluvy o priateľstve, solidarite a vzájomnej pomoci z roku 1950 sovietska technická pomoc prúdila do Pekingu počas kórejskej vojny a pomáhala podporovať úspešný päťročný ekonomický plán Číny po roku 1953. Číňanom sa nepáčila hegemónia ZSSR, ktorú získal vďaka program Sputnik[3] a vypusteniu prvej medzikontinentálnu balistickej rakety na svete v lete 1957.

V roku 1956 Nikita Chruščov v prejave O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch odsúdil Stalina a stalinizmus a zahájil destalinizáciu ZSSR. Mao a čínske vedenie s tým nesúhlasili. V roku 1961 ideologické rozdiely vyvolali v ČĽR formálne označenie sovietskeho komunizmu ako diela "revizionistických zradcov" v ZSSR.[2] V krajinách východného bloku bola čínsko-sovietska roztržka vyvolávala otázku, kto povedie revolúciu svetového komunizmu a na koho (Čína alebo ZSSR) sa svetové "sily pokroku" obrátia so žiadosťou o politické rady, finančnú a vojenskú pomoc.[5] V tomto duchu obe krajiny súperili o vedenie svetového komunizmu v krajinách ich sféry vplyvu.[5]

Pre západné krajiny premenil čínsko-sovietsky rozkol bipolárnu studenú vojnu na tripolárne geopolitické nazeranie na svet. Rivalita uľahčila Maovi čínsko-americké zblíženie. Po návšteve amerického prezidenta Richarda Nixona v Číne v roku 1972 začala byť Čina akceptovaná ako samostatný významný geopolitický hráč. Vďaka čínsko-sovietskeho rozkolu navyše zmizol aj koncept monolitického komunizmu, teda zo západného vnímania toho, že komunistické štáty boli spoločne jednotnými aktérmi geopolitiky po druhej svetovej vojne, najmä v období 1947-1950 počas vojny v Indočíne, do ktorej USA zasiahli (1946 - 1954).[6] Z historického hľadiska čínsko-sovietsky rozkol uľahčil Maovi založiť tripolárnu geopolitiku (ČĽR - USA - ZSSR) neskorého obdobia studenej vojny (1956-1991). Rozkol svojim významom zohral úlohu ako Suezska kríza v roku 1956[7], stavba Berlínskeho múru (1961), zmiernenie kubánskej raketovej krízy (1962) a koniec vojny vo Vietname (1975).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Encyclopedia of world history. New York : Facts on File, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-8160-6386-4.
  2. a b c Chambers Dictionary of World History, B.P.Lenman, T. Anderson, Editors, Chambers: Edinburgh. 2000. p. 769.
  3. a b 20th-century international relations - The Sino-Soviet split [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. John W. Garver, China's Quest: The History of the Foreign Relations of the People's Republic (2016) pp 113–45.
  5. a b Sino-Soviet Competition in Africa on JSTOR [online]. web.archive.org, 2018-10-09, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.
  6. Rothbard, Murray N. "The Myth of Monolithic Communism", Libertarian Review, Vol. 8., No. 1 (February 1979), p. 32.
  7. LÜTHI, Lorenz M.. The Sino-Soviet Split: Cold War in the Communist World. [s.l.] : Princeton University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 9781400837625. S. 1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čínsko-sovětský rozkol na českej Wikipédii.