Suezská kríza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Suezská kríza
Súčasť Studenej vojny a Arabsko-izrealských konfliktov
Tanks Destroyed Sinai.jpg
Poškodený egyptský tank a vozidlá
Dátum 29. október 1956 - 7. november 1957
Miesto Pásmo Gazy, Egypt (Sinaj a Suezský prieplav)
Výsledok Vojenské víťazstvo koalície
Politické víťazstvo Egyptu
  • Izraelská okupácia Sinaju do marca 1957
  • Stiahnutie britských a francúzskych jednotiek po medzinárodnom tlaku
Protivníci
Izrael Izrael
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Francúzsko Francúzsko
Flag of Egypt (1952-1958).svg Egypt
Velitelia
Veľká Británia Anthony Eden
Veľká Británia Charles Keightley
Francúzsko Piere Barjot
Flag of Israel.svgMoshe Dayan
Flag of Egypt (1952-1958).svgGamal Násir
Flag of Egypt (1952-1958).svgAbdel Hakim Amer
Sila
45 000 britských vojakov
35 000 francúzskych vojakov
175 000 izraelských vojakov
Celkovo:
254 000 vojakov
70 000 vojakov
Straty
Británia:
56mŕtvych
91zranených
Francúzsko:
10mŕtvych
43zranených
Izrael:
197 mŕtvych
Celkovo:
263 mŕtvych
134 zranených
1 650 mŕtvych
4 900 zranených
6 185 zajatých
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt
Flag of Israel.svg

Prvá arabsko-izraelská vojna
Suezská kríza
Šesťdňová vojna
Opotrebovávacia vojna
Jomkipurská vojna


Intifáda: prvá | druhá
Libanonská vojna (1982)
Druhá libanonská vojna (2006)

Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Spojeného kráľovstva, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.

Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Spojené kráľovstvo a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské rokovanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Spojené kráľovstvo od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]