Iránska kríza z roku 1946

Autonómna Azerbajdžanská republika a Mahábádská republika v rokoch 1945 – 1946

Iránska kríza z roku 1946, tiež známa ako Iránsko-azerbajdžanská kríza, sa udiala po skončení druhej svetovej vojny a bola spôsobená odmietnutím Sovietskeho zväzu vzdať sa okupovaného územia Iránu a to aj napriek opakovaným uisteniam, že tak urobí. V roku 1941 Irán spoločne okupovali spojené sily sovietskej Červenej armády na severe a Britov v centre a na juhu. Irán používali Američania a Briti ako dopravnú cestu na dopravu zásob v rámci podpory vojnového úsilia vtedy spriateleného Sovietskeho zväzu.

Po okupácii Iránu spojenecké sily súhlasili, že sa stiahnu z jeho územia do šiestich mesiacov po ukončení nepriateľských akcií. Keď však táto lehota začiatkom roka 1946 vypršala, Sovieti, pod vedením Stalina, zostali v Iráne a miestni prosovietsky orientovaní Iránci vyhlásili separatistickú Azerbajdžanskú ľudovú republiku.

Pozri aj

• Trumanova doktrína
• Bagdadský pakt

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iran crisis of 1946 na anglickej Wikipédii.