Augusto Pinochet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Augusto Pinochet
Augusto Pinochet
Augusto Pinochet, podpis
31. prezident Čile
V úrade
17. december 1974 – 11. marec 1990
Predchodca Salvador Allende Patricio Aylwin Nástupca
Biografické údaje
Narodenie25. november 1915
Valparaíso, Čile
Úmrtie10. december 2006 (91 rokov)
Santiago, Čile
Profesiavojenský dôstojník, politik
NárodnosťČiľan
VierovyznanieRímskokatolík
Rodina
Manželka
Lucía Hiriart
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAugusto Pinochet
(multimediálne súbory)

Generál Augusto José Ramón Pinochet Ugarte (* 25. november 1915 – † 10. december 2006) bol vodcom pravicovej vojenskej diktatúry, ktorá vládla v Čile v rokoch 19731990.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 25. novembra 1915 v meste Valparaíso. Pochádzal z rodiny prominentných prisťahovalcov francúzskeho a baskického pôvodu. V roku 1937 promoval na čilskej vojenskej škole Escuela Militar a pôsobil ako poručík pechoty. V roku 1943 sa oženil s Lucíou Hiriart Rodríguezovou, s ktorou mal 5 detí. V roku 1951 dokončil štúdium na vojenskej akadémií a získal štábne vzdelanie. V roku 1953 dosiahol hodnosť majora.[1] V roku 1956 bol spolu so skupinou mladých dôstojníkov vybraný, aby vytvoril vojenskú misiu na spoluprácu pri organizácii Vojenskej akadémie v Ekvádore v Quite.

Po návrate do Čile v roku 1959 pôsobil vo velení 1. divízie v Antofagaste, neskôr velil jednému z jej plukov. V roku 1963 bol vymenovaný za zástupcu riaditeľa Vojenskej akadémie. V roku 1968 bol vymenovaný za náčelníka štábu 2. armádnej divízie so sídlom v Santiagu a koncom toho roku bol povýšený na brigádneho generála a vrchného veliteľa 6. divízie s posádkou v Iquique. Zároveň bol vymenovaný aj za intendenta provincie Tarapacá.

V januári 1971 bol Pinochet povýšený na divízneho generála a bol vymenovaný za veliteľa vojenskej posádky v Santiagu. 8. júna 1971, po atentáte na Edmunda Pereza Zujovica ľavicovými radikálmi, Allende vymenoval Pinocheta veliteľom provincie Santiago. Pinochet zaviedol zákaz vychádzania, ktorý bol namierený proti pokojným protestom proti ekonomickej politike prezidenta Allendeho. Pinochetove kroky viedli k potlačeniu protestov.

Začiatkom roku 1972 bol vymenovaný za náčelníka generálneho štábu Čilskej armády. S rastúcimi domácimi spormi v Čile, po tom, čo generál Prats odstúpil zo svojej funkcie, bol Pinochet 23. augusta 1973 prezidentom Salvadorom Allendem vymenovaný za hlavného veliteľa armády len jeden deň po tom, čo Poslanecká snemovňa Čile schválila uznesenie, v ktorom sa uvádza, že vláda nerešpektovala ústavu. O necelý mesiac neskôr čilská armáda Allendeho zosadila.

K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho, lekára a marxistu, ktorý bol prvým socialistickým prezidentom Čile. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a USA, ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy.

11. septembra 1973 armádne jednotky podporované tankmi a letectvom, vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal po krátkom, ale intenzívnom boji samovraždu. Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; viac než 3 000 Čiľanov bolo popravených, tisíce ľudí z radov ľavice, ku ktorej sa rátali aj kresťanskí socialisti, bolo uväznených, mučených, prípadne bez stôp zmizli. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v Argentíne) ako politickí utečenci. Často boli prenasledovaní čilskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. Operácie Kondor.

V roku 1980 bola schválená nová ústava, ktorá nariaďovala prezidentské referendum s jedným kandidátom v roku 1988 a návrat k tradičnému politickému zriadeniu v roku 1990. Pinochet prehral referendum v roku 1988, čo vyústilo do viackandidátskych prezidentských volieb v roku 1989. Novozvolený prezident Patricio Aylwin prevzal od Pinocheta moc v roku 1990, aj keď ten ostal na svojom poste vrchného veliteľa armády až do roku 1998, keď získal doživotné kreslo v čilskom senáte, ktoré mu zaisťoval ústavný dodatok z roku 1980.

Ekonomické reformy počas vlády Augusta Pinocheta[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Čilský zázrak

Počas vlády Salvadora Allendeho sa čilská ekonomika dostala na pokraj krachu. Zrútil sa systém verejných financií, v nebývalej miere sa rozmohol čierny trh a hyperinflácia. Po prevzatí moci generálom Pinochetom sa ku kormidlu ekonomiky krajiny dostali mladí pravicoví ekonómovia z chicagskej školy, ktorí postupne priviedli Čile k ekonomickej prosperite, čím vojenská junta ospravedlňovala porušovanie ľudských práv a prenasledovanie opozície. Jedným z hlavných tvorcov moderného dôchodkového systému, ktorý sa stal vzorom pre mnoho ďalších krajín vrátane Slovenska, sa stal José Piñera.

Súd s Augustom Pinochetom a jeho smrť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998, stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do Spojeného kráľovstva, aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v Anglicku bol na neho vydaný zatykač španielskym sudcom Baltasarom Garzónom. Pinochet bol viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv. V máji 2004 čilský najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavána smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov.

Dňa 3. decembra roku 2006 bol po niekoľkonásobnom srdcovom záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel. Pred smrťou prijal z rúk katolíckeho kňaza sviatosť pomazania chorých.

Stúpenci a odporcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho zásluhy na odvrátení hrozby komunizmu, boj proti radikálnym ľavicovým teroristickým skupinám a presadenie politiky voľného trhu.

Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čilskej demokracie, presadzovania politiky represívneho štátu, mučenia odporcov, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou. Rôzne nezávislé vyšetrovania a správy uvádzajú, že počas jeho režimu bolo usmrtených 1 200 až 3 200 ľudí, ďalších vyše 30 000 bolo nezákonne väznených a preukázateľne mučených.[2] [3] Tieto represie boli namierené proti celému, aj umiernenému ľavicovému spektru a týkali sa napr. aj kresťanských socialistov, ich obeťami sa navyše často stávali aj deti[4].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Augusto Pinochet: Timeline [online]. cbc.ca, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  2. 2004 Commission on Torture (Valech report)
  3. Truth Commission: Chile 90
  4. Chýba zdroj

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]