Preskočiť na obsah

Sebastián Piñera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sebastián Piñera
čilský politik, ekonóm a podnikateľ
Sebastián Piñera
Sebastián Piñera, podpis
34. a 36. prezident Čile
V úrade
11. marec 2018 – 11. marec 2022
Predchodca Michelle Bacheletová Gabriel Boric Nástupca
V úrade
11. marec 2010 – 11. marec 2014
Predchodca Michelle Bacheletová Michelle Bacheletová Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoMiguel Juan Sebastián Piñera Echenique
Narodenie1. december 1949
Santiago de Chile
Úmrtie6. február 2024 (74 rokov)
Lago Ranco, Čile
Politická stranaNárodná obnova (1990 – 2010)
Alma materPontifikálna katolícka univerzita v Chile
Harvard University
Colegio del verbo divino
Vierovyznaniekatolicizmus
Rodina
SúrodenciJosé Piñera
Miguel Piñera
Pablo Piñera Echeñique
Manželka
Cecilia Morelová (od roku 1978)
Deti4
Odkazy
Sebastián Piñera na sebastianpinera.cl
Spolupracuj na CommonsSebastián Piñera
(multimediálne súbory)

Miguel Juan Sebastián Piñera Echenique[1] (* 1. december 1949, Santiago de Chile – † 6. február 2024, Lago Ranco, Čile)[2][3] bol čilský politik, ekonóm a podnikateľ, v rokoch 2010 – 2014 a 2018 – 2022 prezident Čile. Zahynul pri páde vrtuľníka, ktorý pilotoval, do jazera Ranco na juhu Čile.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Santiagu Josému Piñera Carvallovi and Magdalene Echenique Rozas, rodičom španielskeho pôvodu ako tretie zo šiestych detí.[4][5] Vyrastal v Európe a New Yorku, kde bol jeho otec čilským veľvyslancom v Belgicku a OSN.[4] Piñera roku 1971 získal titul inžiniera na ekonomickej fakulte čilskej Pontifikálnej katolíckej univerzite, ktorý neskôr doplnil o doktorát z ekonómie na Harvardovej univerzite v USA. V rokoch 1971 až 1990 prednášal ekonómiu na niekoľkých čilských univerzitách. V priebehu 70. rokov pracoval ako konzultant v Svetovej banke a Medziamerickej rozvojovej banke. Od roku 1980 bol sedem rokov generálnym riaditeľom banky Citicorp.[6]

Podnikanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V rovnakom období začal aj s vlastným podnikaním. Okrem finančníctva sa pritom zameral aj na stavebníctvo. V roku 1978 založil vlastnú stavebnú firmu. V tomto období investoval najmä do nehnuteľností. Medzi jeho prvé investície patrila tiež miestna pobočka americkej počítačovej spoločnosti Apple alebo developerská spoločnosť Inmobiliaria Las America. Výrazne však prerazil na začiatku osemdesiatych rokov, kedy pomáhal zavádzať platobné karty Visa a Mastercard na čílsky trh. V roku 1987 už ovládal 86 percent čílskeho trhu s kreditnými kartami. Svojho kartového podnikania sa Piñera zbavil v roku 1993, keď ho predal za 73 miliónov dolárov. V roku 1994 kúpil šestnásťpercentný podiel v aerolinkách Lan Airlines SA, ktorý postupne navýšil na 26 percent.[6]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Do politiky vstúpil po páde Pinochetovho režimu roku 1990 ako senátor, ktorým bol jedno volebné obdobie (osem rokov). V roku 1990 vstúpil do pravicovej liberálnej strany Národnej obnova (RN), ktorej bol v rokoch 2001 až 2004 predsedom. V roku 1999 kandidoval v prezidentských voľbách, kandidatúry sa však vzdal v prospech svojho straníka Joaquína Lavína.[6] Roku 2006 prehral v druhom kole so socialistkou Michelle Bacheletovou, keď prehral v pomere 46,51/53,49 percenta.[7] V januári 2010 v druhom kole prezidentských volieb porazil stredoľavého kandidáta Eduarda Freia. Získal 51,6 percenta hlasov, jeho oponent 48,4 percenta. Víťazstvom sa stal vôbec prvým pravicovým politik, zastávajúcim najvyšší post krajiny od konca vlády diktátora Augusta Pinocheta v roku 1990.[8] V júli 2010 odmietol návrh rímsko-katolíckej cirkvi na udelenie rozsiahlej amnestie pre starších a chorých väzňov, ktorou by sa na slobodu dostali aj bývalí vojaci, odsúdení za porušovanie ľudských práv v čase diktatúry generála Augusta Pinocheta.[9] Vo voľbach roku 2017 kandidoval opäť a v decembri sa stal víťazom druhého kola volieb, keď porazil svojho ľavicového rivala Alejandra Guilliera.[10] V októbri 2019 vypukli protesti proti prudkému zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre. Prezident v snahe utlmiť vlnu protestov ohlásil balíček sociálnych reforiem a reorganizáciu armády. Protesty ale pokračovali aj nadaľej.[11][12] Nakoniec prezident súhlasil s požiadavkami demonštantov na zmenu ústavy.[13]

Kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1982 sa dostal pred súd za údajnú spreneveru, ktorej sa vraj dopustil ako generálny riaditeľ Banky Talca (1978 – 1980). Vyšetrujúci sudca nariadil Pinerovo zatknutie na základe obvinenia z podvodu okolo kolapsu banky počas národnej bankovej krízy. Nakoniec bol najvyšším súdom zbavený obžaloby. Roku 2007 zaplatil Piñera pokutu rovnajúcu sa 696 500 dolárov za zneužitie informácii vo verejnom styku. Zneužil vnútorné informácie a v roku 2006 kúpil akcie aeroliniek Lan Airlines deň pred zverejnením štvrťročných výsledkov.[6] V roku 2010 v snahe otupiť kritiku svojej osoby, akcie predal.[14]

Vlastnil v hlavnom meste Santiagu televízna sieť Chilevision.[6] Potom čo po nástupe do prezidentského úradu v marci 2010 čelil obvineniam opozície z konfliktu záujmov, predal televíziu investičnému fondu Linzor Capital.[14]

Roku 2011 odsúhlasil Projekt HidroAysén za podpory bývalého socialistického lídra Ricarda Lagosa a podnikateľskej komunity. Išlo o projekt piatich vodných elektrární na riekach Río Baker a Río Pascua v regióne Aysén. V júni 2014 čilská vláda odmietla plán pre obavy z dopadu na prírodu. Proti bola aj väčšina obyvateľov.[15]

Kritici ho obviňovali z prepojenia na ľudí z éry Pinocheta.[16]

V októbri 2021 prokuratúra v Čile začala vyšetrovať okolnosti predaja banskej spoločnosti Dominga v roku 2010 v čase Piňerovho prvého obdobia vo funkcii. Baňa bola podľa Pandora Papers údajne predaná prostredníctvom spoločnosti, ktorú vlastnia prezidentove deti. Veľká časť predaja sa uskutočnila na Britských Panenských ostrovoch.[17]

Osobný život a rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1978 bol ženatý s Cecíliou Morelovou, s ktorou mal dve dcéry a dvoch synov. Pinerov starší brat José, ktorý je v súčasnosti uznávaným ekonómom, bol tri roky ministrom v Pinochetovej vláde.[6]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • bol tretí najbohatší Čilan
  • mal podiel v santiagskej spoločnosti Blanco y Negro SA, ktorej patrí futbalový tím Colo-Colo
  • pre široký záber svojich aktivít bol niekedy označovaný ako čílsky Berlusconi
  • v roku 1989 založil s manželkou nadáciu Mujer Emprende podporujúcu podnikanie žien.[6]
  • bol veľký futbalový fanúšik[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Editorial La República S.A.S.. Acusación constitucional al presidente Piñera inicia su tramitación en la Cámara [online]. larepublica.co, 2021-10-13, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. (po španielsky)
  2. ↑ a b Muere Sebastián Piñera, expresidente de Chile, en un accidente en helicóptero. El País, 2024-02-06. Dostupné online [cit. 2024-02-06]. (po španielsky; kastílsky)
  3. ↑ Murió el expresidente chileno Sebastián Piñera en un accidente de helicóptero. La Nación, 2024-02-06. Dostupné online [cit. 2024-02-06].
  4. ↑ a b CARROLL, Rory. When the miners' leader met the president, two sides of Chile embraced. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2010-10-16. Dostupné online [cit. 2021-10-17]. ISSN 0261-3077.
  5. ↑ H.E. Sebastián Piñera - Concordia [online]. concordia.net, 2020-06-01, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ a b c d e f g ŠKOPEK, Pavel. Sebastian Pinera, chilský Berlusconi. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2010-01-25. Dostupné online [cit. 2021-10-17]. ISSN 1213-1385.
  7. ↑ La socialista Bachelet gana las elecciones presidenciales de Chile [online]. elpais.com, 2006-01-16, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. (po španielsky)
  8. ↑ MATIŠÁK, Andrej. Čile si prvý raz od pádu Pinocheta zvolilo pravicovému prezidenta. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-01-19. Dostupné online [cit. 2021-10-17]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ TASR. Prezident Čile odmietol amnestiu navrhovanú katolíckou cirkvou. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-07-26. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  10. ↑ TASR. Piňera zložil v Čile prezidentský sľub. Druhýkrát. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-11. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  11. ↑ TASR. Čilský prezident reorganizoval vládu, chce ukončiť protesty. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  12. ↑ TASR. Čilský prezident v snahe utlmiť protesty ohlásil balíček sociálnych reforiem. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-23. Dostupné online [cit. 2021-10-17]. ISSN 1336-197X.
  13. ↑ TASR. Čilská vláda splní požiadavku protestujúcich o referende. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-15. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  14. ↑ a b TASR. Prezident Čile predáva svoju televíznu stanicu Chilevisión. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-05-16. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  15. ↑ TASR. Čilská vláda zamietla megaprojekt výstavby priehrad v Patagónii. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-10. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  16. ↑ RYBÁROVÁ, Ela. Čile sa zatriaslo pred prezidentmi. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-03-11. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  17. ↑ TASR. Zlomí Pandora Papers väz čilskému prezidentovi?. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-10-13. Dostupné online [cit. 2021-10-17].
  18. ↑ Reuters. Čile sa pripravuje na veľký futbal. Ten kto prehrá, pôjde do bane. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-10-15. Dostupné online [cit. 2021-10-17].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sebastián_Piñera&oldid=7862023“