Čile

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čilská republika
Vlajka Čile Znak Čile
Vlajka Znak
Národné motto:
špa. Por la Razón o la Fuerza
(slov. Právom alebo silou)
Štátna hymna:
Himno Nacional
CHL orthographic (+all claims).svg
Miestny názov  
 • dlhý República de Chile
 • krátky Chile
Hlavné mesto Santiago
33°26′ J.š. 70°40′ Z.d.
Najväčšie mesto Santiago
Úradné jazyky španielčina


Štátne zriadenie
prezident
demokratická prezidentská republika
Michelle Bacheletová
Vznik 12. februára 1810 vyhlásená nezávislosť
Susedia Bolívia, Argentína, Peru
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
756 950 km² (28.)  
8150 km² (1,07% %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2006)
 • hustota (2006)
 
16 800 000 (60.)

21/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
260 000 000 $ (43.)
15 500 $ (56.)
Mena Peso ()
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC-4 (UTC-3 v lete) (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód CHL
Medzinárodná poznávacia značka CL
Internetová doména .cl
Smerové telefónne číslo ++56

Čile, dlhý tvar Čilská republika (do roku 2000 platilo Chile a Čílska republika) je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Santiago.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sopka Licancabur (na severe krajiny), pohorie Andy, príroda je v Čile naozaj rozmanitá – nehostinná púšť Atacama, jazerná oblasť v povodí rieky Bío Bío s niekoľkými vyhasnutými sopkami, vodopádmi, jazerá a zasnežené vrcholky And v pozadí, ľadovce a samozrejme Pacifik a Ohňová zem. Zo zvierat je možné obdivovať vicuňu, patagónsku lamu, plameniaky, pelikány, tučniaky. Hlavné mesto Santiago ponúka, tak ako všetky juhoamerické mestá - koloniálne centrum - Plaza de Armas s prezidentským palácom, prekolumbovským múzeom, a radom domov, ktoré pamätajú španielsku nadvládu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1810 začal postupný boj o nezávislosť, ktorý bol vyvolaný hnutím v susedných kolóniách. V roku 1814 sa do boja za nezávislosť zapojila väčšina obyvateľov. V roku 1817 vojsko vedené José de San Martínom porazilo Španielov pri Chacabuco. Nasledujúci rok bola vyhlásená nezávislosť krajiny. Nedlho po tom vznikol konflikt medzi armádou a veľkými vlastníkmi pôdy, ktorý bol vyriešený v roku 1830. Nasledovalo obdobie napospol demokratických vlád až do roku 1873. V priebehu 19. stor. bolo Čile niekoľkokrát vo vojne. Nezávislosť krajiny uhájila, dokonca získala rozsiahle územie na severe. Na západe Čile získalo Veľkonočný ostrov ktorý bol anektovaný 9. septembra 1888 prostredníctvom "Zmluvy o anexii ostrova" po tom čo ostrov v roku 1877 navštívil kapitán Policarpo Toro. Po I. svetovej vojne začalo hospodárstvo krajiny upadať. Od 60. rokov 20. stor. rástla politická nestabilita. Od roku 1970 sa začala krajina orientovať promarxisticky, došlo k rozsiahlemu znárodňovaniu a ďalším pozemkovým reformám. V roku 1973 bola vláda zvrhnutá vojenským pučom generála Augusta Pinocheta Ugarte. Nasledovala vojenská diktatúra. V roku 1989 vo voľbách zvíťazila umiernená opozícia. Nasledujúci rok Pinochet odstúpil a prezidentom sa stal Patrício Aylwin Azocár.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je na severe horúce a suché, na ďalekom juhu veľmi chladné. Centrálna oblasť sa vyznačuje miernou klímou podobnou oblastiam v okolí stredozemného mora s obdobiami sucha (máj - august). Najvyšší bod je Ojos del Salado v Atacama Region 6 893 m

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

čílsky tím

V Čile žije zmes rôznych etnických skupín, predovšetkým potomkov európskych kolonizátorov.[1][2][3] Je to okolo 52,7 % a 90 % populácie.[4][5] Etnické zloženie obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2002 je nasledujúce: belosi 95,4 %, ostatní 4,6 %.[6]

Obyvatelia z európskych štátov sa usídlili v Čile na prelome 19. a 20. storočia. Sú to najmä Nemci, Francúzi, Angličania, Íri, Poliaci, Taliani, Španieli, Rusi, Chorváti, Srbi a ďalší.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Časť vyťažených surovín sa vyváža, druhú časť spracúva rozvíjajúce sa hutníctvo farebných kovov a chemický priemysel. Významné je bavlnárstvo, spracovanie vlny a koží a potravinárstvo. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje do Stredočílskej doliny, kde sa pestuje hrozno, citrusy, jablká, figy, orechy, pšenica, zemiaky a strukoviny. Chov hovädzieho dobytka sa zakladá na dopestovaných krmovinách.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Čile je unitárny štát, ktorý je rozdelený na 15 územno-správnych jednotiek - regiónov. Tie sa ďalej delia na 54 provincií a 346 komún (okresov). Rozmiestnenie čílskeho obyvateľstva je značne nerovnomerné, keďže viac ako polovica populácie žije len v 2 regiónoch, ktoré zaujímajú menej ako 5 percent rozlohy štátu. Regióny na juhu a severe krajiny sú osídlené len riedko.

Čile si formálne nárokuje aj časť Antarktídy (tzv. Čílske antarktické územie), kvôli platnosti antarktickej zmluvy tento nárok však prakticky neuskutočňuje a nevymáha.

Poloha Región Hlavné mesto Rozloha  % rozlohy Čile Populácia
(2010)
 % obyvateľov
Čile
Hustota
zaľudnenia
(obyv./km²)
Počet
provincií
Počet
komún
Mapa loc Arica y Parinacota.svg Arica y Parinacota Arica 16 873,3 km² 2,23% 184 957 1,08% 11 2 4
Mapa loc Tarapacá.svg Tarapacá Iquique 42 225,8 km² 5,58% 314 534 1,83% 7 2 7
Mapa loc Antofagasta.svg Antofagasta Antofagasta 126 049,1 km² 16,67% 575 268 3,36% 5 3 9
Mapa loc Atacama.svg Atacama Copiapó 75 176,2 km² 9,94% 280 543 1,64% 3 3 8
Mapa loc Coquimbo.svg Coquimbo La Serena 40 579,9 km² 5,63% 718 717 4,20% 18 3 15
Mapa loc Valparaíso.svg Valparaíso Valparaíso 16 396,1 km² 2,16% 1 759 167 10,29% 107 8 38
Mapa loc Metropolitana.svg Metropolitný región Santiago de Chile 15 403,2 km² 2,03% 6 883 563 40,26% 447 6 52
Mapa loc O'Higgins.svg Bernardo O'Higgins Rancagua 16 387,0 km² 2,16% 883 368 5,16% 54 3 33
Mapa loc Maule.svg Maule Talca 30 296,1 km² 4,00% 1 007 831 5,89% 33 4 30
Mapa loc Biobío.svg Bío-Bío Concepción 37 068,7 km² 4,90% 2 036 443 11,91% 55 4 54
Mapa loc Araucanía.svg Araucanía Temuco 31 842,3 km² 4,21% 970 419 5,67% 30 2 33
Mapa loc Los Ríos.svg Los Ríos Valdivia 18 429,5 km² 2,43% 379 709 2,22% 21 2 12
Mapa loc Los Lagos.svg Los Lagos Puerto Montt 48 583,6 km² 6,42% 836 256 4,89% 17 4 28
Mapa loc Aisén.svg Aysén Coyhaique 108 494,4 km² 14,35% 104 843 0,61% 1 4 10
Mapa loc Magallanes.svg Magallanes Punta Arenas 132 291,1 km² 17,49% 158 657 0,93% 1 4 11
Čile Santiago de Chile 756 096,3 km² 100% 17 094 275 100% 22,60 54 346

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]